Dnešné evanjelium nám ponúka možnosť zrovnať si Ježiša s modernými liečiteľmi a uzdravovateľmi. Nechcem tým zavrhnúť alebo poprieť dar uzdravovania, ktorý určite niektorí kresťania majú. Skôr mi ide o to všimnúť si Ježišov postoj k tomuto daru.
Na jednej strane vidíme, že Ježiš uzdravuje všetkých, ktorí idú za ním. Evanjelium hovorí: „Mnohí išli za ním a on ich všetkých uzdravil!“ Nevidíme teda, že by Ježiš bol proti nejakej chorobe bezmocný, alebo žeby si nejakú chorobu vyslovene želal. Aspoň počas jeho pozemského života to nevidíme. Jedine čo nezmenil boli dôsledky zlého ľudského rozhodnutia, ktoré sám trpezlivo znášal na kríži a kde z tohto utrpenia neoslobodil ani lotrov, ktorí trpeli spolu s ním. Pán Ježiš zjavuje, že tí čo nasledujú Slovo Božie, idú cestou vlastného uzdravovania i uzdravovania druhých. Mnoho chorôb nachádza živnú pôdu pre svoj vznik a trvania v našich nesprávnych postojoch. Napr. v neodpustení zo srdca.
Hoci uzdravoval všetkých, nechcel, aby sa o tom hovorilo, nechcel byť prezradený. Nehľadal svoju slávu. Nevidel v uzdravovaní tela svoje prvoradé poslanie. Spomínam si na plagáty, ktoré boli pred pár rokmi rozvešané v Bratislave. Ich posolstvo znelo: „Ak chceš vidieť zázrak, dôjdi na Pasienky vtedy a vtedy!“ Pán Ježiš nechcel a nepodporoval reklamu takéhoto druhu. On uzdravoval tých, ktorí ho nasledovali, ľudí ochotných počúvať Božie Slovo.
Jeho poslanie vyjadruje prorok Izaiáš týmito slovami: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.” Oznámi národom právo, privedie právo k víťazstvu. Je zaujímavé, že tam, kde sa ohlasuje Božie Slovo, tam sa aj dnes dejú zázraky. Tam, kde človek opúšťa svoje zlé cesty, tam sa dejú aj uzdravenia.
O Pánu Ježišovi počujeme, že sa nebude škriepiť, kričať, nikto na ulici nepočul jeho hlas. Pán Ježiš naozaj nehlásal na ulici. Na hlásanie svojho učenia používal prírodu a chrám, po prípade spoločenstvo blízkych ľudí v dome. Tých, ktorí ho chceli počúvať viedol k vodám a na vrchy, dokonca do pustatín. Mesto, ktoré predstavovalo svet ľudskej kultúry a politiky, nebolo vhodnými pre hlásanie evanjelia.
„Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.“ Máme len dve možnosti. Buď sa úplne Ježišovi vydať, alebo ho v sebe zahubiť, vyhodiť ho zo svojho života. Človek, ktorý chcel nasledovať Ježiša má opustiť to, čo vytvoril on sám a vstúpiť na miesta, ktoré zjavujú Boha. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď budeme Ježiša milovať a z lásky sa mu podrobíme, alebo ho budeme považovať za nepriateľa, ktorého sa budeme chcieť zbaviť. „Božie Slovo sa ti bude zdať ako nepriateľ tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy“, hovorí sv. Augustín. V jeho mene budú dúfať národy.