Dnešné evanjelium nám chce dať odpoveď na otázku: „Čo mám robiť, aby som získal večný život?“ Je to otázka, ktorú kladie zákonník Ježišovi. Ježiš v odpovedi zdôrazňuje Najväčšie prikázanie, ktoré hovorí o láske k Bohu a k blížnemu. Láska je najzákladnejším zákonom vesmíru a základným kameňom stvorenia. Na prvom mieste sa hovorí o láske k Bohu. Toto prikázanie sme si už rozoberali. Preto by som sa dnes chcel pozrieť na druhú časť Najväčšieho prikázania: „Miluj blížneho ako seba samého?“
Predpoklad tohto prikázania je láska k sebe. Akýsi základný kladný postoj ku sebe. Tento postoj je v každom z nás. Má ho dokonca i samovrah, ktorý zdanlivo nenávidí seba. On iba zdanlivo nenávidí seba samého. V podstate to, čo chce dosiahnuť sebevraždou je dobro pre seba samého. Každý túži po tomto dobre pre seba samého, aj keď jeho chápanie je rôzne. Nie je možné dokonca tento postoj lásky k sebe nijako poprieť. Je vložený do nás samotným Stvoriteľom ako čosi dobré. Zmysel pre dobro. Hodnotenie dobra, ocenenie dobra. Ocenenie svojej vlastnej existencie. Keby sme toto v sebe nemali, hľadali by sme návrat k neexistencii. Ale my všetci sa tohto popretia existencie bojíme. Najlepšie to chápeme vo vzťahu ku vlastnej smrti, z toho ako sa jej bojíme môžeme pochopiť akou hodnotou je život a existencia. Niekedy je problém v tom, že nevieme prijať svoje danosti, okolnosti svojho života. Ale naša nespokojnosť so životom znovu pramení z lásky k sebe. Možno že naša sebeláska je len pokazenou formou tohto základného postoja. Aj lásku k sebe sa musíme učiť od Boha. Dívať sa na seba Božími očami. Vidieť sa tak, ako nás vidí Ježiš.
Možno aj my by sme položili Ježišovi otázku: „Kto je môj blížny?“ Nie je nám to úplne jasné. Ježiš nám odpovedá formou podobenstva. Zaujímavý je dôraz podobenstva. Ono vlastne neodpovedá priamo na otázku, kto je môj blížny. Ale poučuje o tom, ako sa máme chovať, aby sme sa stali blížnymi. Teda odpovedá na otázku: Ako sa môžem stať niekomu blížnym. Blížny je ten, kto sa približuje s pomocou, keď je človek v núdzi. Odpoveď na otázku: „Ktorý z týchto troch sa zachoval ako blížny k tomu, čo padol do rúk lotrom?“, je: „Ten čo mu preukázal milosrdenstvo!“ Preukazovať milosrdenstvo to je láska k blížnemu. V prvom rade preukazovať milosrdenstvo. Jaký je rozdiel medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom? Spravodlivosť dáva každému podľa zásluh, milosrdenstvo dáva podľa potreby. Boh je predovšetkým milosrdným. Nedáva podľa zásluh ale podľa potreby. Pán Ježiš mu povedal: „Choď a rob tak aj ty!“
Čo chce od teba Božie milosrdenstvo? Aby si nikoho nesúdil, aby si všetkým odpúšťal. Boh sa dokonca zrieka svojho nároku na obetu. „Milosrdenstvo som chcem a nie obetu.“ Naše srdcia sú také tvrdé, že súdime, dokonca v mene Božom zavrhujeme. Ako sme pomýlení, a ako sme v tomto nepodobní Bohu, ktorý sa zľutúva a odpúšťa.
Na záver slová sv. Františka o láske k Bohu: „Milujme všetci z celého srdca, celou dušou, celou mysľou, všetkou silou a mocou, všetkými silami ducha a tela, všetkou náklonnosťou a žiadosťou, z hlbín srdca, všetkými svojimi túžbami a celou svojou vôľou Pána Boha, ktorý nám všetkým dal celé svoje telo, celú dušu a život a stále nám ich dáva. On nás stvoril a vykúpil a len on nás svojím milosrdenstvom spasí: on nám úbohým a biednym, ošklivým, nestálym ,nevďačným a zlým ľuďom preukázal všetko dobré a ešte preukáže.
Nič iného si teda nežiadajme, nič iného si neprajme, v ničom inom nenachádzajme zaľúbenie a potešenie než vo svojom Stvoriteľovi, Vykupiteľovi a Spasiteľovi, jedinom pravom Bohu, ktorý je plnosťou dobra, všetko dobro, celé dobro, pravé a najvyššie dobro, ktorý jediný je dobrý, milostivý a dobrotivý, láskavý a milý, ktorý jediný je svätý, spravodlivý, pravdivý a verný, ktorý jediný je dobrotivý, bez hriechu a čistý, od neho skrze neho a v ňom je celé odpustenie, všetka milosť, celá sláva pre všetkých kajúcich, všetkých spravodlivých a všetkých blažených, ktorí sa radujú v nebi.
Nech nám teda v tom nič neprekáža, nič nás od toho neoddeľuje, nič nám nebráni: všade, na každom mieste, v každú hodinu a v každú dobu, denne a ustavične verme v neho úprimne a pokorne, uchovávajme ho v srdci a milujme ho, ctime ho a klaňajme sa mu, slúžme mu, chváľme ho a dobrorečme mu, slávme a vyvyšujme, velebme a ďakujme mu, najvyššiemu a najvznešenejšiemu, večnému Bohu, Trojici v Jednote, Otcovi, Synovi i Duchu Svätému, Stvoriteľovi všetkých vecí, Vykupiteľovi všetkých, ktorý v neho veria, dúfajú a milujú ho, ktorý je bez začiatku a konca, nepremenný, neviditeľný, nevysloviteľný a nevýslovný, nepochopiteľný, nevystihnuteľný, požehnaný, chválitebný, slávny a vyvýšený, milý, láskavý, príjemný a nadovšetko vytúžený na veky vekov.”