V evanjeliu sme počuli, že k „Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril.“ Prvoradý apoštolát spočíva práve v tom, aby sme priviedli konkrétneho človeka k Ježišovi. Praktický to môže znamenať, že sa začneme za niekoho modliť, teda začneme o niekom s Ježišom v modlitbe hovoriť. Ale potom to znamená aj to, že niekomu budeme hovoriť o Ježišovi a naučíme ho rozprávať sa s Ním, teda modliť sa. Človek, ktorý sa nevie modliť, je nemý tou najhroznejšou nemotou. Je ako dieťa, ktoré vôbec nekomunikuje so svojím Otcom, so svojím Stvoriteľom. A táto nemota spôsobí, že ho obsadí zlý duch, duch uzavretosti pred Bohom.
Staré ruské príslovie hovorí: „Kto sa nemodlí, ten sa nespasí!“ A Božie Slovo to vyjadruje pozitívne: „Každý, kto vzýva meno Pánovo, bude spasený!“ (zrov. Rim 10,13). Dôležité je Boha poznať a Boha vzývať. Boha môžeme poznať prostredníctvom jeho Zjavenia a Obrazu, ktorým je človek Ježiš. Ježiš je pravý Boh ale súčasne pravý človek. Aj keď sa nám svet snaží nahovoriť, že je jedno, akého Boha ctíme, nie je to pravda. Je len jeden Boh a tento Boh sa zjavil v osobe Ježiša Krista. Neexistuje žiadna iná cesta Spásy, ako skrze Krista.
Počuli sme, že „zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ To, že Ježiš vyhnal zlého ducha z nemého, naznačovalo jeho mesiášstvo. Bol to jeden z takzvaných mesiánských zázrakov. Pri exorcizme, ktorý vykonávali židovský rabíni, bolo podstatné dozvedieť sa meno démona, ktorým bol človek posadnutý. Toto sa však nedalo zistiť pri ľuďoch postihnutých hluchotou a nemotou. Preto sa verilo, že z takto postihnutého človeka dokáže vyhnať zlého ducha jedine Mesiáš.
„Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinkách a učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky choroby a neduhy.“ Potrebujeme osvietenie rozumu, ktorý sa po prvotnom hriechu zatemnil. Pán Ježiš prichádza ako učiteľ. V prvom rade učil v synagógach. Tak sa to deje aj v našich kostoloch. Dôraz sa kladie na hlásanie Slova. Koreň každej choroby je v temnote ducha. Tu treba priniesť svetlo poznania Boha. Potom nastupuje druhá fáza „uzdravovanie“. V evanjeliu vidíme vyliatie Božieho súcitu na ľudí. Boží súcit nie je len citom, ale je zároveň dokonalým uzdravením človeka.
Ústredným bodom hlásania Ježišovho evanjelia je radostná zvesť o Božom kráľovstve, ktoré sa v Ježišovej osobe priblížilo. Všetci vieme, že Židia očakávali príchod Božieho kráľovstva, ale predstavovali si ho príliš pozemský a ľudský. Očakávali nastolenie nového politického poriadku sveta. Predovšetkým si predstavovali, že mesiáš oslobodí Palestínu od Rimanov, po prípade vojenský podrobí ostatné národy Izraelu. Ježiš takúto predstavu o Božom kráľovstve odmietol. Sám sa vyslovil, že jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta, že jeho kráľovstvo príde nepozorovane a že už je v tých, ktorí mu uverili.
Všetky tieto výroky nás informujú o tom, že jeho vláda má iný charakter ako vlády tohto sveta. Nechce ovládať silou a násilím zvonka, ale chce, aby sme vo svojom vnútri uverili a prijali jeho zámery s nami a aby sme sa na základe presvedčenia podrobili. Ježiš nechce poddaných, ktorí poslúchajú na základe strachu, ale túži po ľuďoch oddaných, odovzdaných, ktorí poslúchajú z presvedčenia, ktorí sa dobrovoľne podrobili vo viere, v nádeji i v láske. Kráľovstvo Božie je spojené s vyučovaním a s presviedčaním. Sv. Peter vyslovil zásadu: „My sme uverili a poznali!“ Toto pravidlo platí aj pre prijímanie Božieho Kráľovstva. Najprv nás Ježiš vyzýva, aby sme uveril a potom ho prijali. Kto uverí a odovzdá mu svoj život, zakúsi na sebe jeho požehnanú vládu.
Čo urobí Ježiš v živote človeka, ktorý sa mu odovzdá? Predovšetkým likviduje iné vlády, ktoré sú založené na tyranii. V prvom rade vyháňa démonov, ktorí okupujú ľudskú bytosť. Myslite si, že nemáte v sebe démonov. Ježiš hovorí, že každý kto pácha hriech, je otrokom diabla. Zakiaľ podliehame hriechu, sme v otroctve. Diabol spôsobuje, že nevieme žiť výlučne pre Boha a tešiť sa z toho. Spôsobuje, že nevieme svedčiť, lebo nie sme plní Boha a radosti z Neho. Keď nás Ježiš od týchto démonov oslobodí, aj nám sa otvoria ústa a začneme rozprávať. Až potom môžeme hlásať evanjelium. Len človek, oslobodený Kristom, môže svedčiť. Ježiš prichádza, keď sme sa rozhodli poslúchať ho a vtedy dáva do poriadku veci nášho života, našej duše aj nášho tela, naše vzťahy.
Neposlušnosťou prvých rodičov zavládol na zemi chaos. Skrze Máriinu a skrze Ježišovu poslušnosť, o ktorom počujeme, že bol poslušný až na smrť, prichádza na svet Spása. Ježišova vláda sa prejavuje skrze našu poslušnosť Jeho Slovu. Keď poslúchame jeho príkazy, sám Boh, Otec i Syn v Duchu Svätom vstupuje do nás a ujímajú sa trónu nášho srdca. Mnoho ľudí čaká od nás svedectvo. Ľudia sú naozaj ako stádo bez pastiera, zmorené a skleslé. „Žatva je veľká ale robotníkov málo. Preto prosme Pána žatvy, aby posial robotníkov na svoju žatvu!“ Modlime sa za nové povolania, ale aj za nás, ktorý sme už poslúchli Božie pozvanie, aby sme mali v sebe ochotu poslúchať nové výzvy, ktoré prichádzajú od Pána.