Prvé čítanie nám ukazuje patriarchu Jakuba. Je to cesta návratu do zasľúbenej zeme. Má obavy o svoj život s o životy jemu drahých ľudí. Vieme, že musel pred hnevom svojho brata utiecť do cudziny a teraz sa vracia. Chce sa stretnúť so svojím bratom a zmieriť sa s ním, aby mohol vstúpiť do Zasľúbenej zeme. Je to určitý predobraz toho, že aj naše neodpustenie nám braní vstúpiť do spoločenstva s Bohom i ľuďmi.
Ďalej sa opisuje tajomný zápas Jakuba s Bohom. Je to zvláštny zápas. Nie je to zápas s nepriateľom aj keď sa to tak môže zdať. Sv. Augustín hovorí: „Božie Slovo sa ti môže zdať nepriateľom tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy.“ Tajomný útočník zraňuje a zároveň požehnáva, dáva nové meno. Toto meno vyjadruje podstatnú zmenu, vnútornú zmenu. Jakub, ktorého meno znamená „ľstivý“, dostáva nové meno a s ním aj nové poslanie: „Izrael“, čo znamená „Boží bojovník“. Človek, ktorý zápasí o Božie požehnanie pre seba a pre celý svet.
Každá naša modlitba je zápasom s Bohom ale súčasne zápasom so sebou samým. V Každej modlitbe premáhame svoje vlastne „Ego“ a prosíme o to, aby sme dokázali prijať Boží plán, Božiu vôľu. Ak v modlitbe zlomíme seba, nájdeme Boha. Boha môžeme sputnať len putami túžby a lásky.