Dnes počujeme ako Pán Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán.“ V tomto verši sa dozvedáme nakoľko sa máme podobať svojmu učiteľovi a Pánovi. Máme nasledovať jeho postoje, jeho myšlienky, city i skutky. A ak sa mu aspoň trochu podobáme, dostane sa nám účasti i na tom, čo hovorí ďalej: „Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich!?“
Ďalej nás Ježiš vyzýva k odvahe: „Nebojte sa ich teda.“ Nemáme sa našich i Božích nepriateľov báť z dôvodu, že všetko sa odhalí: „Lebo nič nieje skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.“ Pred Bohom neexistujú skryté veci. Boh vie o všetkom i o skrytých vyhrážkach. I keď sa nám zdá, že svet má v rukách zlý duch a jeho prisluhovači, predsa platí, že i oni sú len bábkami v rukách Všemohúceho, ktoré napriek svojej neposlušnosti plnia jeho tajomný plán. V Božom pláne je zabudovaný pád i hriech. Boh nemôže byť sklamaný z toho, čo stvoril, lebo by to nesvedčilo o jeho Nesmiernej Múdrosti. Čerpajme odvahu z vedomia Božej prítomnosti. Boh je vo Svete, pretože je jeho stvorením a ešte zreteľnejšie do neho vstúpil svojím Vtelením. Preto môžeme odvážne vystupovať v mene Božom: „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.“
„Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu.“ Človek má dušu i telo. V tomto pozemskom živote sa nám zdá, že telo hrá dominantnú úlohu. Zdá sa nám reálnejšie ako duša, ale v okamihu smrti poznávame, že podstata a pravá hodnota je duša. Telo ostane stuhnuté a bez života ako kameň, ale všetko, čo stojí za lásku odchádza v duši. Človek nemôže zabiť dušu, môže zahubiť len telo.
Mnohí sme od prirodzenosti bojazliví. Aj svoju bojazlivosť môžeme využiť v službe odvahy. Keď sa už nevieme nebáť, tak sa bojme skutočnej hrozby a tou je sám Boh, lebo On môže dušu i telo zahubiť v pekle. Toto je jediná reálna hrozba, všetko ostatné je v porovnaním s touto hrozbou smiešne.
Ďalej Pán Ježiš hovorí o vrabcoch. Aj vrabce sa dostali do evanjelia, ako určitý symbol bezcennosti. Dva vrabce sa v dobe Pána Ježiša dali kúpiť za halier, teda za smiešny peniaz. A predsa aj o nich platí, že ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia nebeského Otca. Možno tu nejde natoľko o vedomie, ako o prítomnosť Boha vo všetkých skutočnostiach. Boh k nám hovorí vo všetkom, čo sa deje.
Ježiš nám hovorí: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ Človek by ťažko rátal vlasy na hlave. Určite by sa plietol a nevedel by, či už ten alebo onen počítal. Ale verte tomu, že sme dobre prepočítaní a naprogramovaní samotným Bohom. On vie nielen o našich vlasoch, ale aj o každej bunke nášho tela a o každom atóme bunky.
„Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Stojíme kdesi medzi Bohom a ničím. Sme cennejší ako mnoho vrabcov. Cena dvoch vrabcov v dobe Pána Ježiša bola jeden halier. A my sme cennejší ako mnoho halierov. Po stránke materiálnej je naša cena nepatrná, ale po stránke duchovnej máme cenu Božieho Syna, ktorý sa za nás vydal.
Prečo nám toto všetko Ježiš hovorí: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ Ježiš je Život a preto ho vyznávam i zapieram predovšetkým svojím životom. Ak žijeme v hriechu, zapierame Ježiša aj keď sa ústami k nemu verejne hlásime. Ježiš je Vtelené Božie Slovo, preto ho máme vyznávať slovami, ktoré prejdú do skutkov.