V dnešnom evanjeliu vidíme, ako si Pán Ježiš priberá k dvanástim apoštolom ďalších sedemdesiatdva učeníkov. Ježiš týchto sedemdesiatdva ustanovil a poslal po dvoch pred sebou do každého mesta, kam sa chystal ísť. Pán Ježiš má túžbu dostať sa k ľuďom. Je to On sám, kto ustanovuje a posiela. On vie, že bez neho je človek stratený. On chce spasiť všetkých ľudí, a je potrebné, aby sa ľudia stretli s hlásaním evanjelia a pripravili sa na Jeho príchod. Počet 12 apoštolov symbolizoval 12 kmeňov Izraela, 72 učeníkov zase predstavuje počet všetkých, v tom čase známych, národov. Toto číslo predstavuje a naznačuje celosvetové misijné poslanie cirkvi. Nie je vôbec jedno v akého Boha človek verí. Náš Boh, je Otcom nášho Pána Ježiša Krista.
Pán Ježiš týchto 72 učeníkov posiela vo dvojiciach do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystá ísť, lebo len svedectvo dvoch sa považovalo za hodnoverné a pokiaľ chcú svedčiť o Vtelenej Láske, to môžu dokázať len vzájomnou láskou. Chce sa nám tým tiež naznačiť skutočnosť, že aj my máme svojim svedectvom pripraviť Ježišovi cestu k iným ľuďom. Viera v Bohočloveka, viera v to, že dokonalý človek je Bohočlovek, nie je prirodzene daná. My sme ten dar dostali, ale aj to sa udialo prostredníctvom iných ľudí. Ježiš potrebuje naše ústa, aby o ňom svedčili, aby upozorňovali ľudí na možnosť novej existencie s Kristom a v Kristovi. Je nutné, aby sme najprv my sami v sebe zakúsili vládu Božieho Slova a jej účinky na náš život. A keď sme urobili pozitívnu a radostnú skúsenosť s odovzdanosťou Bohu, potom je potrebné, aby sme aj druhým priniesli zvesť o tom, čo sa v našom osobnom živote zmenilo od okamihu stretnutia a odovzdania sa Ježišovi.
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ Treba vyprosovať od Pána žatvy nové povolania. Vieme, že sv. Terezka, hoci bola karmelitánka s prísnou klauzúrou, stala sa súčasne patrónkou misií. Životnosť misií siaha až do skrytého života ľudí, ktorí sa modlia. Každý misijný projekt potrebuje na to, aby bol úspešný, ľudí, ktorí sa za neho obetujú a modlia.
Čo to znamená „ohlasovanie Božieho Kráľovstva“, prečo treba hlásať Božie kráľovstvo? Najprv si musíme uvedomiť, že je rozdiel medzi svetom, v akom žijeme a ktorý je od okamihu prvotného hriechu človeka v stave vzbury voči Bohu a medzi tým, čo nazývame Božie Kráľovstvo. Mnoho skutočností, s ktorými sa vo svete stretávame, je Božím dopustením. Svet, v ktorom žijeme, potrebuje počuť, že nie je tým, čo nazývame Božie kráľovstvo. Svet musí počuť, že potrebuje Spásu, zavŕšenie. Diabol sa nás snaží presvedčiť, že svet je naším konečným cieľom, ale pravda je taká, že svet je len predsieňou na ceste k Bohu.
Ku koncu ľudských dejín vystupuje odporca s číslom 6-6-6, tri šestky. Kto nie je poznamenaný týmto číslom, nemôže ani kupovať ani predávať. Šesť je deficitný počet pred sedmičkou. Za šesť dní stvoril Boh svet, siedmy deň si oddýchol od diela, ktoré vykonal, a svojím odpočinkom zavŕšil svet (Gn 2,1-3), ním vytvoril vo svete človekom prežívaný transcendentný vzťah – rajský Shalom. Stvorenie bez tohto vzťahu, bez siedmeho dňa, je svetom bez transcendentného Boha. Šesť je číslo sveta, ktorý ešte nie je Stvoriteľom dokonaný, a kto neprijme toto zavŕšenie, programom sa mu stane číslo sveta bez – transcendentného zavŕšenia.
V opozícii stojí myšlienka siedmeho dňa, ktorý má byť dovŕšením stvoreného sveta. Šabat je časom posvätnej svadby, duchovným priestorom na intímne stretnutie medzi Bohom a jeho ľudom a zdieľaním Božej svätosti. V určitom zmysle sa svadba človeka s Bohom už uskutočnila vo Vtelení Slova a pokračuje vo vteľovaní Boha do nás skrze Eucharistiu. Je to svet spoločenstva s Bohom, Svet Bohoľudí, Zjavenie sa Synov Božích, ktoré dychtivo očakáva celá príroda. Jedine takýto svet stojí za to, aby sme v ňom žili. Božie kráľovstvo, ktoré sme pozvaní hlásať, sa uskutočňuje v každom okamihu našou odovzdanosťou, keď dávame prednosť Bohu pred svojím vlastným narušeným egom. Božie kráľovstvo prakticky uskutočňujeme, keď vo svätom prijímaní prijímame Ježiša ako svojho Pána a zriekame sa hriešneho spôsobu života.
Ježiš dáva aj zvláštny príkaz: „Uzdravujte chorých…!“ Uzdravovanie nie je čímsi podružným a vedľajším pri hlásaní evanjelia. Choroby sa objavili ako dôsledok nášho odchodu od Boha, ktorý je Život a Zdravie. Tam, kde sa k Nemu obraciame, tam sme uzdravovaní nielen duševne ale i telesne. Ježiš neblahoslaví samotné utrpenie, ale ľudí, ktorí trpia pre spravodlivosť.
O sv. Františkovi čítame: „Potom začal s veľkou horlivosťou a radosťou všetkým ohlasovať pokánie. Jednoduchým slovom, ale vznešeným srdcom získaval poslucháčov. Jeho slovo horelo ako oheň prenikajúci do hĺbky srdca a všetky mysle napĺňal obdivom. Zdalo sa, že je celkom iný ako býval. Pri každej svojej kázni, skôr ako by bol tým, čo sa zišli, vyložil Božie slovo, želal pokoj, hovoriac: Sám Boh pokoja nech vám daruje svoj pokoj. Tento pokoj mužom a ženám, tento pokoj aj tým, ktorí prichádzali aj tým, ktorí ho stretávali, vždy veľmi zbožne zvestoval. Preto mnohí, ktorí pokoj nenávideli, rovnako ako aj spásu, božou milosťou objali pokoj celým srdcom a stali sa synmi pokoja a horlivými stúpencami večnej spásy.
Brat Bernard obľúbiac si posolstvo pokoja, nadšene bežal za svätým Božím, aby získal nebeské kráľovstvo. Tento totiž často hostil blaženého otca, pozoroval a skúmal jeho život a mravy a občerstvený vôňou jeho svätosti počal bázeň a porodil ducha pre spásu. Videl ho, ako sa celú noc modlí, veľmi zriedkavo spí, chváli Boha a slávnu Pannu, jeho Matku. Čudoval sa a hovoril: „Tento človek je od Boha!“ Preto sa ponáhľal predať všetko, čo mal a rozdal to chudobným, nie rodine. Chopil sa slávy dokonalejšej cesty, naplnil radu svätého Evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ – Keď toto urobil, životom aj odevom sa pripojil ku sv. Františkovi. Jeho obrátenie k Bohu sa stalo príkladom v rozdávaní majetkov a v hojnom obdarovaní chudobných, pre tých, ktorí sa chceli obrátiť. Sv. František sa z príchodu a z obrátenia takého znamenitého muža nesmierne zaradoval, že Pán má o neho starosť a daroval mu spríbuzneného druha a verného priateľa.