V dnešnom evanjeliu vidíme, ako si Ježiš priberá k dvanástim apoštolom ďalších sedemdesiatdva učeníkov. Ježiš týchto sedemdesiatych dvoch ustanovil a poslal po dvoch pred sebou do každého meste, kam sa chystal ísť. Všimnite si, že náš Pán má túžbu dostať sa k ľuďom. On vie, že človek bez neho je stratený. My všetci sme takto posielaní. Ideme pred Ježišom, preto aby sme mu pripravili cestu, lebo On chce spasiť všetkých ľudí, a je potrebné, aby sa ľudia stretli s ohlasovaním evanjelia a pripravili sa na Jeho príchod. Tá 72 je symbolická. 12 symbolizovala 12 kmeňov Izraela, 72 zasa predstavuje počet všetkých, v tej dobe známych, národov sveta. Toto číslo predstavuje a naznačuje budúce celosvetové misijné poslanie cirkvi.
Pán Ježiš týchto 72 učeníkov posiela v dvojiciach do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal prísť. Idú po dvoch, lebo len svedectvo dvoch sa považovalo za hodnoverné a ak chcú svedčiť o vtelenej láske, to môžu dokázať len vzájomnou láskou. Chce sa nám tým naznačiť aj skutočnosť, že i my máme svojím svedectvom pripraviť Ježišovi cestu k iným ľuďom. Viera nie je prirodzene daná. My sme ten dar dostali, ale takisto sa to udialo prostredníctvom iných ľudí. Ježiš potrebuje naše ústa, aby o ňom hovorili, aby upozorňovali ľudí na možnosť novej existencie s Kristom a v Kristovi.
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!” Keď vidíme malú úlohu, ľahko ju zvládneme, ale nenadchýna nás. Keď vidíme ťažšiu úlohu, chceme dokázať svoju silu a šikovnosť a pracujeme na nej s elánom. Ale, keď máme pred sebou veľmi veľkú úlohu, je celkom možné, že si smutní sadneme a ani sa nepokúsime o to, pretože sa to zdá nemožné. V podobnej situácii sa nachádza kňaz, ktorý často vidí veľké množstvo potrieb a predsa si uvedomuje svoju slabosť a obmedzenosť. Práve tu je potrebné, aby sa niekto za neho modlil, aby keď už nemôže urobiť všetko, urobil aspoň niečo, aby napríklad naučil aj druhých pracovať na poli sveta, že by na to nebol sám. Hlavne však treba vyprosovať od Pána žatvy povolania. Vieme, že sv. Terezka, hoci bola karmelitánka s prísnou klauzúrou, stal sa súčasne patrónkou misii. Čo nám chce cirkev neznačiť týmto gestom? Chce ukázať, že životnosť misii siaha až do skrytého a uzavretého života ľudí, ktorí sa modlia. Každý misijný projekt potrebuje k tomu aby bol úspešný, ľudí, ktorí sa obetujú a modlia.
Pán Ježiš hovorí: „Choďte!” Teda nemáme čakať až ľudia prídu k nám, ale máme ísť k ním, lebo ku všetkým má prísť zvesť o Božom Kráľovstve. Pán Ježiš nám hovorí: „Hľa posielam vás ako baránkov medzi vlkov.” Ľudia, ku ktorým sme pozvaní ísť, sa často podobajú a chovajú ako svorka vlkov. Naša služba má často charakter obeti. Nemáme sa spoliehať ani na ekonomickú moc, nemáme si brať nič také načo sa spoliehajú ľudia tohto sveta. Symbolický to vyjadrujú peniaze a obuv. Nemáme sa spoliehať na známosti. Nikoho nemáme pozdravovať. Našou oporou v zápase o duše môže byť jedine Pán.
Máme byť ľuďmi pokoja. Náš pozdrav má byť: „Pokoj tomuto domu!” Boží pokoj je znak Ježišovho človeka. Len ten, kto má tento pokoj v duši, môže ho šíriť. „Ak tam bude človek hoden vášho pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ináč sa vráti k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, nie je to isté ako naša spokojnosť. Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, je živou Osobou. On zostupuje, On spočinie. Ten Pokoj je Duch Svätý. Apoštolát to je predovšetkým dielo šírenia a sprostredkovania Ducha Svätého. Duch Svätý je správny vzťah k Bohu i k ľuďom. Duch Svätý je bytostná dobrota nášho Pána a Boha. On prebýva v nás v tej miere, nakoľko sme zjednotení vo vôli, v myslení, citoch i skutkoch s Božím Slovom.
„A keď prídete do niektorého mesta a príjmu vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Keď prišiel žid do pohanského prostredia, ak sa vôbec odvážil jesť v dome pohana, musel vždy starostlivo kontrolovať, či to, čo mu ponúkli, je kóšer. Ježišov učeník môže jesť zo všetkého, čo mu predložia tí, ktorí Ježiša prijímajú. Ježiš dáva aj zvláštny príkaz: „Uzdravujte chorých, čo sú v ňom!“ Uzdravovanie nie je čímsi podradným a vedľajším pri ohlasovaní evanjelia. Choroby prišli ako dôsledok nášho odchodu od Boha, ktorý je Život a Zdravie. Tam, kde sa k Nemu obraciame, tam sme uzdravovaní nielen duševne ale aj telesne. Ježiš neblahoslaví utrpenie, ale tých, ktorí trpia pre spravodlivosť.
O sv. Františkovi čítame: „Potom začal s veľkou horlivosťou a radosťou všetkým ohlasovať pokánie. Jednoduchým slovom, ale vznešeným srdcom získaval poslucháčov. Jeho slovo horelo ako oheň prenikajúci do hĺbky srdca a všetky mysle napĺňal obdivom. Zdalo sa, že je celkom iný ako býval. Pri každej svojej kázni, skôr ako by bol tým, čo sa zišli, vyložil Božie slovo, želal pokoj, hovoriac: Sám Boh pokoja nech vám daruje svoj pokoj. Tento pokoj mužom a ženám, tento pokoj aj tým, ktorí prichádzali aj tým, ktorí ho stretávali, vždy veľmi zbožne zvestoval. Preto mnohí, ktorí pokoj nenávideli, rovnako ako aj spásu božou milosťou objali pokoj celým srdcom a stali sa synmi pokoja a horlivými stúpencami večnej spásy.
Brat Bernard obľúbiac si posolstvo pokoja, nadšene bežal za svätým Božím, aby získal nebeské kráľovstvo. Tento totiž často pohostil blaženého otca, pozoroval a skúmal jeho život a mravy a občerstvený vôňou jeho svätosti počal bázeň a porodil ducha pre spásu. Videl ho, ako sa celú noc modlí, veľmi zriedkavo spí, chváli Boha a slávnu Pannu, jeho Matku. Čudoval sa a hovoril: Tento človek je od Boha. Preto sa ponáhľal predať všetko, čo mal a rozdal to chudobným, nie rodine. Chopil sa slávy dokonalejšej cesty, naplnil radu svätého Evanjelia: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! – Keď toto urobil, životom aj odevom sa pripojil ku sv. Františkovi. Jeho obrátenie k Bohu sa stalo príkladom v rozdávaní majetkov a v hojnom obdarúvaní chudobných, pre tých, ktorí sa chceli obrátiť. Sv. František sa z príchodu a z obrátenia takého znamenitého muža nesmierne zaradoval, že Pán má o neho starosť a daroval mu spríbuzneného druha a verného priateľa.