„V ľudskej slabosti sa prejavuje Božia sila.“ Všetky tri čítania majú spoločného menovateľa: Ľudská slabosť a Božia Sila. Veľmi často, keď nás Boh pozýva k svojmu dielu, vyhovárame sa na ľudskú slabosť. Tak sa vyhovára už Mojžiš, ktorý hovorí: „Kto som ja, aby som vyviedol Izraelitov z Egypta“. Aj keby sa zdalo, že je to pokora, zistíme, že nie je to tak. Lebo pokora je čnosť veriaceho, ktorý počíta s Bohom, ktorý síce veľmi dobre vie o svojej slabosti, ale zároveň pozná aj moc Božiu.
Pokora je to, čo vidíme u Panny Márie, keď ju Boh pozýva k najúžasnejšiemu dielu, jej reakcia je zľaknutie, ale potom sa znovu mobilizuje jej viera. Mária nehovorí a nesľubuje Bohu: „Ja to urobím“. Mária hovorí: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“. Toto je pokora, toto je poslušnosť, toto je láska a dôvera voči Bohu, ktorý povoláva k nejakému dielu. Mária, potom môže vydať svedectvo o „veľkých veciach, ktoré jej urobil ten, ktorý je mocný“.
Aj prorok Ezechiel sa cítil absolútne neschopný, keď sa mu dostalo videnie o Bohu, padol na tvár. Nebol schopný hľadieť na Boha, nebol schopný plniť jeho svätú vôľu, ale keďže bol ochotný plniť Božiu vôľu, sám Boh ho pozdvihuje svojím svätým Duchom. „Vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy a počul som toho, ktorý ku mne hovoril.“
Božiu vôľu nemôžeme nikdy plniť z vlastných síl. Poznanie Božích požiadavok človeka vždy zráža k zemi, ale stačí povedať svoje: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“, a Boží Duch prichádza na pomoc nám slabým. Vždy keď sa svojou vôľou podrobujeme vôli Božej, vchádza do nás Duch Boží, Sila Najvyššieho, aby sme mohli dať Bohu to, čo od nás žiada. Toto je Tajomstvo, nadprirodzenej plodnosti. Keď poslúchame Boha, sám Boh nám svojím Duchom prichádza na pomoc v našej slabosti.
Boh ponecháva človeku vedomie slabosti, aby vedel, že táto, sila pochádza z Boha. Aj nám všetkým Ježiš odkazuje: „Stačí ti moja milosť, pretože moja silá sa prejavuje v slabosti.“ Čim viacej si uvedomujeme svoju neschopnosť, tým viac Boh môže pôsobiť skrze nás. Veľmi pekne túto myšlienku vyjadrila Božia služobnica Edita Steinová. Jej myšlienku by bolo možno vyjadriť takto: „Pán Boh celý svet stvoril z ničoho a keď chce človeka použiť pre svoje ciele, najprv ho pretvorí na nič!“
Ľudské sebavedomie môže byť veľkou prekážkou, aby mohol mať súčasne vedomie Boha. Radšej sa teda chváľme svojimi slabosťami aby v nás prebývala Kristova silá. Doslova nám sv. Pavol radí, aby sme sa tešili, keď poznávame svoju biedu. Aj oň sám to isté robí: „Preto sa radujem vo svojich slabostiach, príkoriach, núdzi, prenasledovaniach a úzkostiach pre Krista, lebo keď som slabý, vtedy som silný.“
Tento zvláštny zákon prejavu Božej moci v našej slabosti môže potvrdiť každý kňaz, ktorý veľmi často prežíva paradoxné situácie. Keď si myslí, že dobre kázal, ukazuje sa, že výsledok kázne je nulový. Ak však často ná pocit, že totálne zlyhal, objavujú sa prejavy moci Božej.
Ani jeden národ nestrážil tak pokorné knihu vlastnej obžaloby, ako národ Izrael. Táto kniha sa dostala do celého sveta. A na mnohých miestách je v nej priamo odhalená bieda Izraela. Pozrime sa, ako napríklad v tom dnešnom čítaní z proroka Ezechiela je odhalený Izrael: „Syn človeka, ja ťa posielam k odbojnému ľudu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni a ich otcovia sa vzpierali proti mne až po tento deň. Sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom. K ním ťa posielam a ty im povieš: Takto hovorí Pán Boh. A oni, či už ťa poslúchnu, alebo nie – lebo je to odbojný dom – budú vedieť, že medzi nimi bol prorok.“
Koľkú kajúcnosť musí mať v sebe tento národ, ktorý takúto pravdu o sebe pustil do sveta, ktorý túto knihu, ktorá ich tak verejne pranieruje, nezničil. Učme sa od nich. Nič iné nám nepomôže ako kajúcnosť, pokora pred Bohom. Dosadme si namiesto domu Izraela, svoj vlastný národ a potom pochopíme, ako to bolí. Žiadny prorok neprišiel chváliť svoj vlastný národ.
Nie chvála nám prospieva, nato aby sme sa obrátili, potrebujeme odhalenie našich chýb a zjavenie možnej nápravy. Beda tým, ktorý si myslia, že sú Bohu milí pre svoju národnosť, pre svoju rasu i pre svoju formálnu príslušnosť k tej, ktorej cirkvi. Len kajúcnici majú istý vstup do Božieho Kráľovstva. Sv. Martin z Tours, na svojej smrteľnej posteli, odprosoval svojich bratov, ak im dal iný príklad, ako kajúcnosť. Kajúcnosť to je vedomie ľudskej slabostí, ale zároveň aj moci Božej. Nie my robíme veľké veci pre Boha, ale Boh je to, ktorý nám robí veľké veci.
Proste Pána, ktorý aj dnes pozýva mnohých do svojej vinice, aby aj tomuto národu vzbudil proroka, ktorý by ho priviedol bližšie k Bohu. Nie chvála, nám prospieva, ale to živé a účinné Božie Slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. Ak sa dáme cestou kajúcnosti Boh nám pomôže a aj v našej slabosti sa prejaví Ježišova moc.