Dnešné evanjelium hovorí o jednej zvláštnej vlastnosti ľudskej duše. Duša človeka je ako prázdny pohár, ktorý má byť naplnený, alebo ako sám Ježiš naznačuje, prirodzenosť človeka je ako prázdny, neobývaný dom. Človek má naplniť túto prázdnotu duchom. Apoštol Pavol nás vyzýva: „Bratia, neopíjajte sa vínom, ale buďte plní Ducha Svätého.” Problém začína tam, kde prázdnotu jeho duše osídli Satan. Toto nazývame posadnutosťou. Ježiš nám odhaľuje, že každý, kto pácha hriech, je otrokom diabla. Hriech v našom živote je znakom toho, že ešte nie sme slobodní a diabol má miesto v našej duši. Aj v dnešnom evanjeliu vidíme, akou rozpornosťou sa vyznačuje diabol. Veľmi dobre to vyjadruje spôsob bývania týchto posadlých. Písmo sväté výslovne hovorí, že prebývali v hrobe. Je to čosi patologické: „život prežívaný v hrobe”. Ale takto žije každý, kto pácha hriech. Daňou za hriech je smrť. Kto žije pre hriech, žije pre vlastnú smrť. Hrob bol v židovstve považovaný za nečisté miesto, ktorému sa Boh vyhýbal. Možno i preto sa diabol najlepšie cítil v hrobe. Táto istota diabla sa zrútila, keď Vtelený Boh vstúpil do smrti i hrobu a vyrval im korisť.
Ďalším znakom posadnutosti je zúrivosť. Zúrivosť nieje to isté ako spravodlivý hnev. Dokonalá láska je v tom, že miluje a nehľadá dôvod. Takto dokáže milovať Boh. Sám Sebe je dôvodom. Miluje preto, lebo On je Láskou. Zúrivosť je opakom Božej lásky. Nenávidí bez dôvodu. Nenávidí zo zásady. Začiatok tejto nenávisti tkvie kdesi v zranenosti človeka, ktorý si hriechom ubližuje. Zúrivosť môže dosiahnuť absurdne rozmery. Nakoniec sa obracia proti tomu, kto prichádza ako Spasiteľ: „Čo ťa do nás, Syn Boží?!“ Veľmi často zo svojho zlého duchovného stavu obviňujeme svojho Stvoriteľa a zabúdame, že to všetko je dôsledok nášho rozpolteného života, že každý jeden z nás, ak chce zažiť šťastie, musí skrotiť túto šelmu v sebe. A to je ďalší znak prítomnosti zlého ducha v človeku, že ten neinklinuje k veciam nebeským, ale má záľubu vo veciach živočíšnych. Hoci má Boha pred sebou, inklinuje ku sviniam, chce naďalej žiť živočíšnym životom. Na záver diabli vstupujú do zvierat, ale aj pre ne znamenajú smrť.
Pozrite, čomu nás učí prorok: „Hľadajte dobro a nie zlo, ak chcete žiť a Pán Boh zástupov bude s vami. Nenáviďte zlo, milujte dobro..” To, že my všetci sme od svojho narodenia do tohoto svete vo veľmi nevýhodnom položení, je zrejmé. Žijeme v prostredí, kde vládne hriech a smrť. Neubránime sa tomu, aby toto zlé prostredie nevstúpilo do našich duší. Veľmi často prežívame, keď sa chceme modliť, že sa v nás objavuje rúhanie a zlorečenie. To sa v nás ozýva duch tohto sveta, ale my sa s ním nesmieme stotožniť. Svoju vôľu neprikloňme k tomuto zlu, lebo ak sa spojíme vôľou zo zlým duchom, prežijeme v sebe celú rozpornosť’ jeho nevďačnej existencie, ktorá ústi do smrti. Naša záchrana spočíva v zjednotení sa s vôľou Božou, ktorá je zjavená v Písme. Diabol je vyháňaný Božím Slovom. Slovo pravdy vyháňa zlého ducha.
Ešte ráz sa vrátim k onomu výkriku: „Čo ťa do nás, Syn Boží?” Toto je krik pýchy. Ona je najväčším sebaklamom, v ktorom žije diabol a ktorý jeho samého klame. Pýcha nechce uznať, že potrebuje Spásu. Slovo Božie zjavuje Pravdu. Ježiš sám je Pravdou. Len ten, kto počúva toto Slovo a verí mu, je oslobodzovaný od moci zlého ducha. Len ten, kto vážne berie jeho Slovo, „sedí oblečený pri jeho nohách a chová sa rozumne“.