Súčasné dejiny Cirkvi poznajú dve osoby bohato obdarované charizmami. Teréziu Neumannovú, stigmatizovanú mystičku z Konnersreuthu, a P. Pia zo San Giovanni Rotondo. Mnohí svedkovia potvrdzujú, že pri spovedi P. Pio rozumel jazykom, ktoré sa neučil, a naviac čítal v tajomstvách srdca s takým prehľadom, že bol dokonca niekedy schopný doplniť spoveď: „Nevyspovedali ste sa z toho a toho hriechu, ktorý ste spáchali za tých a tých okolností…“ On sám sa riadil radou Pia XII. – žil v dôvernom vzťahu so svojím anjelom strážnym. Tohoto neviditeľného prostredníka používal Boh k tomu, aby mu odhalil hriechy a duševné stavy zverených ľudí, aby mu umožnil porozumieť cudzím jazykom.
U Terézie sa ukázalo podobné dôverné puto s anjelom strážnym, čo bolo spojené s charizmou, ktorá ohromovala návštevníkov. „V normálnom stave videla neustále po svojej pravici ako tiež po pravici iných osôb, bytosť žiariacu jasom, anjela, a viedla s ním nepretržitý rozhovor. Bol to práve jej anjel, ktorý jej odhaľoval, čo potrebovala vedieť o skrytom živote a duševných stavoch návštevníkov… To, čo u nej niektorí považovali za schopnosť rozvinutej intuície, ona sama hodnotí ako zjavenie od anjela. Dokázala neomylne rozpoznať, či ľudia, ktorí k nej prichádzajú, boli na sv. prijímaní pred nedávnom alebo nie.
Hrajú anjeli strážny ako nositelia chariziem nejakú úlohu v udeľovaní darov Ducha Sv.? Tu treba rozlišovať. Zatiaľčo niektoré dary sa dotýkajú priamo tých oblastí, ktoré sú výhradne Božou doménou (dar múdrosti – priamo rozumu alebo dar sily vôle) iné dary ako dar rady alebo vedenia sa dotýkajú rozumu diskurzívneho, ktorý čerpá podnety z vnútorných a vonkajších zmyslov. Zdá sa teda, že niektoré dary Ducha Sv. prichádzajú do duše priamo od Boha a iné sa dostávajú k nám sprostredkovane skrze anjelov. Je možné i to, že práve anjeli tvoria ten oblak, ktorý zatieňuje Božiu velebu, aby hriešnik pri bezprostrednom stretnutí s Bohom, nemusel zomrieť. Anjeli síce sami ustavične hľadia na Boha a dokážu to zniesť, pretože sú čistí, ale k človeku prepustia len toľko svetla, koľko je schopný vo svojej úbohosti uniesť.
Písmo sv. v žalme tvrdí: „Ved svojím anjelom vydal o tebe príkaz, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Skúsme sa nad týmto výrokom Písma zamyslieť. Ak tvrdíme, že nás anjeli chránia na všetkých našich cestách, to znamená že nad nami bdejú od nášho počatia až po úplný koniec nášho života? V detstve, v dospelom veku i v starobe, ráno i večer, v pracovné dni tak isto ako vo chvíľach odpočinku, v radostných chvíľach i v utrpení. Dospelý človek má nárok na štyri týždne dovolenky, profesori aj desať. Anjeli strážni nemajú prázdniny nikdy! Ani v lete ani v zime. Anjeli robia každý deň 24 hodín. Nie sú u nich žiadne štrajky. Od okamihu, kedy sa počne ľudská bytosť, až do okamihu, kedy vydýchne naposledy a objaví sa pred tvárou Božou, stále stojí pri nej anjel strážny bez toho, aby si na minútu odbehol.
Nech sa už na to dívame z hľadiska ochrancu alebo chránenca, dôvody tejto neustálej prítomnosti sú zrejmé. Boh nariadil anjelom, aby človeka chránili na všetkých jeho cestách. Pretože sú dokonale spojení poslušnosťou s Duchom Svätým, nie je v nich nič, čo by ich viedlo k seba menšiemu porušeniu príkazu, ktorý dostali. Nie je v nich ani stopa po nevere alebo rozštiepenosti, ktorou my ľudia často trpíme. Žalmista sa modlí takto: „Požehnaj, Pane, všetkým svojím anjelom, mocným hrdinom, vykonávateľom tvojich príkazov, ktorí pozorne načúvajú tvojím príkazom.“ Cirkev zaradila tieto verše do sv. omši ku cti anjelov strážnych.
Ježiš tvrdí, že anjeli detí neustále hladia na Boha. Ich ochrana je dôsledkom tejto nepretržitej kontemplácie. Nazeranie na Boha a ochrana ľudí tvoria u nich tú istú činnosť. Bytostnej a neustálej dokonalosti anjela strážneho odpovedá vrodená a trvalá nedokonalosť chránenca. Diabol neustále číha, aby človeka od Boha odvrátil. A to vyžaduje stálu ochranu zo strany anjela strážneho. Ochrana zo strany anjelov sa vzťahuje na všetky činnosti človeka. Telo, duša, ošatenie, pokrm a životné podmienky, telesné zdravie a sviežosť ducha, práca a modlitba, naše zápasy, všetko, čo sa nejako dotýka človeka, je i stredom zájmu anjela.
Ako o tom svedčia mnohé epizódy popisované v Písme sv., v centre pozornosti anjela sú i záležitosti, ktoré nám samým pripadajú banálne a nedôstojné „kniežaťa nebeského dvora“, ako je napr. občerstvenie a nasýtenie unaveného (Hagar, Eliáš), ako je uzdravenie slepého starca Tobita rybou žlčou, alebo aktívna účasť v obrannej vojne makabejcov, alebo Jany z Arku. Taktiež hagiografia ukazuje mnoho príkladov anjelskej láskavosti k prostým skutočnostiam života.
U týchto nebeských bytosti nenájdeme ani náznak znevažovania činnosti, ktoré sú nami ľuďmi považované za všedné a menejcenné, lebo v ich očiach nič z toho, čo bolo ustanovené, aby slúžilo Bohu i ľudom, ktorí sú Bohu milí, nie je ani hanebné ani nízke. Akonáhle sa nejaká činnosť, ktorá je už sama o sebe dobrá (alebo aj indiferentná), obracia k Bohu, tvrdí sv. Tomáš, istým spôsobom sa zbožšťuje. Z tohoto dostáva úžasnú cenu. Keď sa Panna Mária z lásky k Pánu Bohu starala o domácnosť v Nazarete, plnila tak úlohu, ktorá z hľadisk morálnej záslužnosti bola nekonečne nadradená panovaniu nejakého spupného tyrana, ktorý určoval osud celej ríše.
Cieľom každého ľudského života je poznať Boha, milovať ho, slúžiť mu a pre lásku k Bohu milovať i ľudí. A práve k tomuto cieľu smeruje všetká snaha anjelov strážnych. Ich pomoc potrebujeme práve najviac v našich modlitbách.
Anjeli povzbudzujú, inšpirujú, podporujú (zosilňujú) modlitbu ľudí, sú pre ňu spoľahlivou oporou. Účastnia sa liturgie bojujúcej cirkvi a napájajú na liturgiu nebeskej cirkvi. Erik Peterson dokázal zhromaždiť na základe štúdia liturgie a náboženskej literatúry prvých kresťanských stáročí úctyhodný súbor svedectiev dotýkajúcich sa tejto vzájomnej účasti.
S prekvapením zisťujeme, s akou naliehavosťou cirkev, ktorá si uvedomuje krehkosť človeka, vzýva anjelov, aby podporovali jej deti v modlitbách. Koľko nás to stojí námahy, keď sa chceme na chvíľu uzobrať. Vieme už z predošlých katechéz, že práve neroztržitá, sústredená modlitba je jedným znakom víťazstva nad démonmi. Aby človek mohol pozdvihnúť svoje srdce a svojho ducha nad jednotvárny chod života, potrebuje krídla.
Bossuet píše na túto tému: „Keď Bohu ponúkate svoje modlitby, s akou námahou k nemu pozdvihujete ducha! V akom rozbúrenom prostredí formulujete svoje priania! Koľko zbytočných predstáv, prázdnych a neusporiadaných myšlienok a svetských starostí neustále prerušuje ich tok! Myslíte si, že sa môžu pozdvihnúť až k nebu, keď sa im do cesty stavia toľko prekážok? Domnievate sa, že táto slabá a mdlá modlitba, ktorá mohla vystúpiť z vášho srdca len s najväčšími potiažami a ktorá neustále naráža na ťažkosti, by dokázala nájsť toľko sily, aby prerazila oblaky a prenikla až do nebeských výšin? … Kto to tvrdí? Nepochybne by klesla vlastnou váhou späť, keby Božia dobrota neučinila
určité opatrenia… Poslal svojho anjela, ktorého Tertulián nazýva anjel modlitby. Preto vraví Rafael Tobiášovi: „Ponúkol som Bohu tvoje modlitby“ … Tento anjel prichádza prevziať naše modlitby a „ony stúpajú“, hovorí sv. Ján, „z ruky anjela až k tvári Božej…“ Pozrite, ako stúpajú z ruky anjela; obdivujte, ako im prospieva, že sú ponúkané z ruky tak čistej. Stúpajú z ruky anjela, pretože anjel sa k nám pripojuje a pomáha naším slabým modlitbám, požičiava im svoje krídla, aby ich povzniesol, svoju silu, aby ich podporil a svoje zanietenie, aby ich oživil.“
Toto vzývanie anjelov dostáva priamo dramatickú podobu v modlitbách umierajúcich. Človek v agónii cíti, že úbytok fyzických síl veľmi často oslabuje aj energiu duchovnú. Diabol, zúrivejšie než predtým, podniká posledné útoky, aby uchvátil korisť, ktorá by mu mohla navždy uniknúť. Pri posteli zomierajúceho človeka sa stretajú anjel svetla i anjel temnôt. Je teda pochopiteľné, že cirkev v týchto okamžikoch mobilizuje anjelov.
Sv. Tomáš porovnáva vplyv anjelov i démonov. Považuje za mylné učenie, podla ktorého ku každému hriechu dochádza pod priamym vplyvom diabla. Ťarcha dedičného hriechu, znásobená ešte ďalšími hriechmi a prirodzenou náruživosťou, ktorú prebúdzajú vášne, je natoľko silná, aby vyvolala hriech, bez toho aby sme boli vždy nútení podozrievať diabla, že je to jeho dielo.
Úplne ináč je to u nadprirodzených ľudských skutkov. Tie sa rozvíjajú na vyššej rovine, na ktorú by sa človek svojimi vlastnými silami nedokázal pozdvihnúť: „Tu je potrebná Božia pomoc, ktorá sa človeku ponúka prostredníctvom anjelov.“ Z týchto úvah vyvádza sv. Tomáš nasledujúci záver, ktorý z pohľadu spirituality a pastorácie mnoho objasňuje: „Anjeli spolupracujú pri všetkých našich dobrých skutkoch.“
Práve pápež Pius XI. nám odhaľuje túto skutočnosť. Svojím návštevníkom zdeľoval, že s nim jeho anjel strážny spolupracuje pri všetkom, čo dobrého v živote vykoná.