5. Veľkonočný štvrtok
Aké podmienky musím splniť, aby sa toto naplnenie stalo realitou v mojom živote? Predovšetkým treba túžiť po naplnení Duchom Svätým. Túžba je dôsledkom viery. Viera sa vždy týka prísľubu Božieho. Kristus nám sľúbil naplnenie Duchom Svätým. Naše túžby voči Bohu prejavujeme modlitbou. Túžiť po naplnení Duchom Svätým, to znamená, modliť sa za to, ale pritom sa opierať o Kristov prísľub: „Dostanete silu prichádzajúceho, zostupujúceho na vás Ducha Svätého. Duch Svätý – Utešiteľ, vás naučí všetkému.” Kristus prisľúbil, uveril som jeho slovu, ale On chce, aby som dobrovoľne, z vlastnej vôle prijal tento prisľúbený dar. Preto musím chcieť a musím sa modliť.
Môžu však vo mne existovať prekážky nedovoľujúce mi prijať Ducha Svätého. Prekážkou je hriech. Hriech je totiž zamietavý postoj k prijatiu Ducha Svätého. Pokiaľ je vo mne hriech, nie som schopný prijať Ducha Svätého. Preto najprv musím uznať a vyznať svoj hriech. Je to nutné, aby som dosiahol odpustenie hriechov. Prekážkou je i nedôvera voči Bohu a nevera v jeho lásku. Takisto snaha po sebarealizácii, pýcha sa protiví Bohu, prílišná ustarostenosť o tento svet, neodpustené viny svojím blížnym. V podstate sú to tie isté prekážky, ktoré nám brania aj v modlitebnom živote.
Stáva sa, že ktosi prosí o naplnenie a potom čaká až ho Duch Svätý naplní a nemôže sa dočkať. Nič sa nedeje. Pripomeňme si, že Duchom Svätým sme naplnení skrze vieru. Kristus prisľúbil a dokonca dal príkaz: „Napĺňajte sa Duchom Svätým!“, – ústami apoštola Pavla Ef 5,13: „Neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopaš, ale buďte plní Ducha Svätého“. Sv. Ján píše vo svojom liste: „A máme v neho tú dôveru, že nás počuje, keď si niečo prosíme podľa jeho vôle. Ako vieme, že nás počuje, keď si niečo prosíme, tak vieme aj to, že nám splní prosby, ktoré mu predložíme (1 Jn 5,14-15). Keď teda sám Boh chce, aby sme sa napĺňali Duchom Svätým, tak musíme postupovať ako tí, ktorí sú naplnení Duchom Svätým a nečakať, až sa to naplnenia nejakým spôsobom prejaví.
Treba to správne pochopiť: som presvedčený a som si istý a v tom je viera, že naplnenie Duchom Svätým nie je len akási možnosť, ale že to je skutočnosť, že sa už vykonalo, lebo ak je ono Božím prísľubom, tak nemôže zostať nesplnené. Musím disponovať milosťou Ducha Svätého, preto že ju mám, to znamená, že musím tak postupovať, ako má postupovať ten, kto prijal Ducha Svätého, čiže postupovať v Duchu a nečakať. Napr. V Písme Svätom mi Ježiš hovorí: „Odpúšťajte jeden druhému!” teda odpustím. Alebo „Za všetko ďakujte Bohu!” a teda v každej situácii. To je veľká čiastka tohoto tajomstva.
Naplnenie Duchom Svätým, to nie je záležitosť akejsi emócie, akéhosi citového zážitku, akejsi takej činnosti, že sa čosi stane vo mne bezo mňa, alebo proti mojej vôli. Naplnenie sa deje vždy súhlasne s mojou vôľou a všetko sa opiera o vieru, a viera musí byť pevná. Duch Svätý nemusí na nás zostupovať v podobe ohnivých jazykov, nemusíme hovoriť jazykmi, prorokovať, ale musíme veriť v to, že sme skutočne naplnení Duchom Svätom, a tak postupovať, ako postupujú ti, ktorí žijú podľa Ducha Svätého, postupovať podľa Slova Božieho, podľa vôle Božej, podľa vôle Kristovej.
Celé tajomstvo spočíva, obrazne povedané, v podpísaní šeku. Peniaze ležia v banke, sú moje, ale ak nepodpíšem šek, tak budú ležať v pancierovej pokladnici bez úžitku. Nebudem nimi disponovať hoci sú moje. Iba keď podpíšem šek, peniaze začnú účinkovať, idú do obehu. Keď svojou slobodnou vôľou podpisujem šek, vtedy púšťam do obehu milosť Ducha Svätého a jeho moc. Týmto podpisom je moja viera. A táto viera má sídlo v mojej rozumovej vôli. Preto naplnenie Duchom Svätým nie je čímsi jednorázovým v živote, ale deje sa stále, koľkokrát sa vo viere obrátim ku Kristovi s ochotou podrobiť sa jeho slovu a jeho vôli, toľkokrát sa napĺňam Duchom Svätým. V každej chvíli som ochotný podrobiť sa vôli Krista, ktorú mi zjavuje v písme Svätom.
Nakoľko sme si hovorili, že naplnenie Duchom Svätým sa deje skrze modlitbu a vieru, zastavme sa ešte pri prekážkach našich modlitieb. Ak sa chceme priblížiť k trónu milosti stretáme sa s mnohými prekážkami. Diabol nechce, aby sme sa modlili a preto sa nás snaží všemožne od toho odvrátiť. Diabol veľmi dobre vie, že modlitba je pre neho nebezpečnejšia a pre nás potrebnejšia ako hocičo iné. A tak chce, aby sme činili všetko možné, len sa nemodlili.