„Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.“ V dnešnom evanjeliu vidíme pre nás ľudí ťažko pochopiteľné Ježišovo počínanie. Vidí okolo seba množstvo ľudí – veľké zástupy. Nám by sa zdalo, že je to ideálny čas a miesto pre evanjelizáciu. Ježiš ale nevyužíva túto možnosť osloviť masu ľudí. Dáva prednosť osobnému stretnutiu, ktoré sa skôr udeje v tichu a samote ako v návale ľudí. Nenadchýna ho to, že ho nasleduje masa.
Ježiš nasadá na loď. Zmizne zástupu z očí. Možno, že na niektorých zo zástupu sa naplnilo príslovie: „Zmizne z očí, zmizne z mysle.“ Takýchto nasledovníkov Ježiš nehľadá. Kto chce ísť za ním, musí ho znovu a znovu hľadať. Len ten, kto vytrvalo hľadá, nájde. Tento Boží spôsob zakusujú mnohí, ktorí sa vydali na cestu zasväteného života. Kým boli vo svete, cítili Božiu blízkosť, keď sa rozhodli nasledovať Pána, mizne útecha, nastupuje púšť a bezútešnosť. Blažený ten, kto neprestane hľadať Pána.
Aj zákonníkovi, ktorý bol určite nadšený Ježišom, keď vyslovil: „Učiteľ pôjdem za tebou kamkoľvek pôjdeš“, nesľubuje Ježiš pohodlie a bezstarostný život, ale otvorené hovorí o ťažkostiach, o nepohode, ktorá sprevádza nasledovanie Boha: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.” Syn človeka nemá hniezdo na tomto svete.
Boha musíme hľadať i za cenu obetí. Len obeť otvára dvere do chrámu Lásky. Keby sme sa opýtali apoštolov, akú cenu dali za nasledovanie Krista, apoštoli by odpovedali, že opustili všetko, keď išli za Kristom.
„Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.” Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.” Ohlasovanie evanjelia to je služba Životu. Ani kresťanský pohreb neslúži predovšetkým mŕtvemu. Sú to obrady, ktoré mŕtvemu už pred tvárou Božou, nepomôžu. Dokonca nie je ani sviatosťou a nie je nutný ku Spáse. Sú to obrady, ktoré sú skôr zamerané na oslovenie živých. Ak pohreb neosloví živých, platí o ňom to, čo hovorí Ježiš: „Nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych!“
Aké je naše nasledovanie Ježiša. Veľmi často je Boh, modlitba, náboženstvo, kladené na posledné miesto, kdesi za záujmovými krúžkami, alebo za posledným televíznym, dokonca niekedy vyslovené hlúpym a hriešnym programom. Boh je síce neviditeľný, ale nie nevidiaci a necítiaci. Nezraňujme Srdce toho, ktorý nás z lásky stvoril a z lásky svojou bolestnou smrťou vykúpil.