V dnešnom evanjeliu počúvame výzvu: „Nedávajte Sväté psom a nehádžte svoje perly pred svine, lebo by ich mohli pošliapať svojimi nohami; potom sa obratia proti vám a roztrhajú vás.“ Z povedaného vyplýva, že nie všetko, čo vlastníme ako kresťania, môžeme a máme ponúknuť všetkým ľuďom. Sú určité skutočnosti tak sväté, že človek musí k ním vnútorne dorásť, aby ich mohol prijať. To sa týka pokladov učenia viery i sviatostí. Nie každý človek je zrelý pre učenie viery. Vieme, že prví kresťania Tajomstvo Eucharistie ochraňovali natoľko, že často ani katechumeni, ktorí sa chystali na krst, o tomto tajomstve nevedeli.
Táto ochrana sa týka sviatostí ale aj samotného Božieho Slova. Podľa presvedčenia ortodoxných židov, Boh sa vtelil do Tory, do Písma Svätého a tak sa nám odovzdal. Ani Písmo Sväté nie je kniha ako hociktorá iná. Je posvätná nielen v zmysle hodnoty, ktorú jej pripisujeme my, ale je posvätná prítomnosťou Božou. Vidíme, že aj samotné Božie Slovo bolo prenasledované zvrátenými ľuďmi v dobe fašizmu v Nemecku a niečo podobne sa dialo s posvätnými knihami v dobe komunizmu u nás i v Rusku. Musíme skúmať ľudí, či sú ľuďmi dobrej vôle. Tým sa ohlasuje Spása.
„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo toto je Zákon i Proroci.“ Máme robiť druhým len to, čo by sme sami chceli, aby druhí robili nám. Určite by sme nechceli, aby nám robil niekto zlo, preto nemáme robiť zlo.
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zatratenia – a mnoho ich vchádza cez ňu. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ Cesta do neba je úzka a brána tesná. Ak máme v živote pocit, že ideme po širokej a pohodlnej ceste, nie je to cesta do neba. Ak naopak prežívame bolesti a tiesne, ideme cestou ku Spáse.