Pápež Pius XI., veľmi často využíval službu anjelov strážnych, napr. keď ešte ako apoštolský vizitátor v Poľsku úspešne zmobilizoval anjela strážneho generála von Beselera, varšavského guvernéra, s ktorým mal dôležité jednanie. Pius XI. opierajúc sa o svoje skúsenosti radil mons. Roncalimu, svojmu budúcemu nástupcovi, ktorý bol apoštolským vizitátorom v Bulharsku, aby pred začiatkom obtiažnych jednaní využil sprostredkovateľskú misiu anjelov strážnych.
Keď sv. František Saleský vystupoval na katedru, urobil najprv pauzu, pri ktorej zrakom prehliadol poslucháčstvo: týmto spôsobom pozdravil anjelov strážnych svojich poslucháčov a poprosil ich, aby svojich chránencov urobili vnímavejšími k jeho slovám. Sv. Pavol od Kríža, zakladateľ rádu pasionistov si počínal rovnako.
„Keď potrebujete moju modlitbu, obráťte sa prostredníctvom svojho anjela na môjho anjela strážneho“, hovorieval obvykle svojím priateľom páter Pio. Mohli by sme tu uviesť autentické skutočnosti, ktoré potvrdzujú účinnosť tejto tajuplnej diplomacie. Keď sa jedná o ľudí, ktorí „hľadajú najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť“, ukazujú sa byť anjeli strážni tými najrýchlejšími a najspoľahlivejšími poslami.
Autobus s pútnikmi smerujúcimi k San Giovani Rotondo, k miestu kde žil a pôsobil páter Pio, sa dostal v noci v Apeninách do strašnej búrky. Pútnikov uprostred križujúcich sa bleskov najprv zachvátila panika, ale potom si spomenuli na radu pátra Pia a začali sa modliť k jeho anjelovi. Búrku prežili bez ujmy. Na druhý deň, ešte skôr než mu stačili s radosťou porozprávať o prežitých udalostiach, ich rehoľník s úsmevom oslovil: „Nuž, moje deti, dnes v noci ste ma prebudili a donútili, aby som sa za vás modlil…“ Anjel strážny verne vyplnil svoje poslanie tým, že volanie o pomoc vyslané v horách uprostred noci doniesol na vzdialenosť niekoľko 100 km do kláštora kapucínov v San Giovani Rotondo.
Matka nemôže napríklad vždy priamo pôsobiť na syna alebo dcéru, o ktorých vie, že sa ocitajú v nebezpečenstve, ktoré ohrozuje ich vieru alebo mravnosť. Môže sa však s nimi spojiť kedykoľvek vo dne i v noci, ako o tom hovorí sv. pápež Ján XXIII. – prostredníctvom neviditeľnej komunikačnej siete anjelského sveta. Keď sa mladý muž ocitne v osídlach pokušenia, môže mu anjel zmobilizovaný prosbou jeho matky zrazu pripomenúť jeho sľub alebo rozhodnutie. A toto napomenutie, ktorým ho osvieti, môže byť v tejto chvíli pre neho rozhodujúce. Niekedy stačí k ovplyvneniu kolísajúcej sa vôle tak málo! Práve anjel strážny pomáha ľudom na ceste k Bohu.
Anjeli zaiste nemôžu nastúpiť na miesta svojich chránencov: znamenalo by to prevrátiť poriadok ustanovený samotným Bohom, ktorý chce, aby každá bytosť jednala v rámci svojich vlastných možností: anjeli však túžia byť človeku nablízku za všetkých okolností, keď človek na svoju úlohu nestačí. Je ľahostajné či je táto nedostatočnosť sotva postrehnuteľná, alebo naopak do očí bijúca: „Túžba nášho anjela strážneho nám pomáhať je omnoho väčšia než samotná pomoc, ktorú od neho prijímame.“ – tvrdí sv. Ján Bosko.
Keď sa inkvizítori ľstivo pýtali Jany z Arku, či môže povedať, či sú anjeli, ktorí sa jej zjavujú, nahí?“ Odpovedala im s humorom a kresťanskou múdrosťou: „Myslíte si, že Boh nemá dosť látky na to, aby svojich anjelov odel?“ Podobne by sme mohli odpovedať kresťanom, ktorí pochybujú o moci anjelov a o tom, ako je výhodne opierať sa o ich pomoc: „Myslíte si teda, že Boh nemá dosť prostriedkov na to, aby anjelov pre ich poslanie medzi ľuďmi dostatočne vybavil?“
Často sa objavuje námietka proti nutnosti anjelov. Prečo medzi Boha a ľudí vsúvať anjelov ako sprostredkovateľov? Prečo by sa nemohol človek spojiť s Bohom priamo? Nebolo by potom všetko jednoduchšie? Tak ako malé dieťa je pri svojom rozvíjajúcom sa myslení najprv odkázané na pojmy z viditeľného sveta a nemôžeme ho hneď ťahať do abstraktného sveta idei, tak človek všeobecne potrebuje túto hierarchiu poznávania. Boh by bol pre nás absolútne nepochopiteľný bez týchto medzičlánkov.
Človek i anjel sú v určitom zmysle obrazom Nepochopiteľného, človek v hmotnom svete, anjel v nehmotnom. Boh je v úplne odlišnom slova zmysle Duch, nie tým istým spôsobom ako sú anjeli. A predsa anjeli i ľudia majú schopnosť zjaviť Neviditeľného.
Múdrosť nespočíva v tom, že sa budeme hádať o tom, čo by mohlo byť, ale skôr v tom, že budeme skutočnosť brať takú, aká je. Boh by sa určite mohol obísť bez anjelov a v jednom okamihu by mohol demobilizovať miliardy anjelov pôsobiacich na celom zemskom povrchu a sám zavŕšiť a dokonať svoje dielo. Podobná operácia by zjavila Všemohúcnosť Božiu, avšak menej by už odrážala Lásku Božiu. Láska má tendenciu sa šíriť a pri tom zostávať skrytá. Táto láska je Boh sám. Skrytý Stvoriteľ všetkých vecí, stále dávajúci. Stvoriteľské dielo tejto lásky pracuje od nerastného sveta až k duchovnému svetu, zahŕňa myriady hviezd a myriady anjelov na Nebesiach. Sv. Tomáš tvrdí, že láska Božia sa neobmedzuje na darovanie existencie a života bytostiam, ale dáva im aj dôstojnosť – byť počiatkom. Kvetine dáva možnosť produkovať semena, čo sú zárodky ďalších kvetín: mužovi a žene dáva možnosť dávať život ďalšiemu ľudskému stvoreniu.
Do svojho diela šírenia zjavenej pravdy a nadprirodzeného života po celom svete zapája kňazov a podobne dáva anjelom podiel na vláde nad vesmírom. Každý vedúci využíva pomoc svojich spolupracovníkov, pretože sám na vec nestačí. Boh naopak je úplne sebestačný a predsa anjelom i ľudom zveruje spoluúčasť na vláde nad svetom, aby ich poctil. On je nevyčerpateľným zdrojom života. Tí, ktorí merajú Božie veci ľudskou mierou môžu sa cítiť zmätení. Prestane nás to miasť, ak si uvedomíme, že Boh je úplne iní: „Moje myšlienky nie sú myšlienky vaše a vaše cesty nie sú cestami mojimi. Ako nebesia prevyšujú zem, tak vysoko sú moje myšlienky nad vašimi.“ (Iz 55,8-9)
Druhý problém sa týka vzájomného vzťahu Boha a anjela strážcu vo chvíli, keď poskytuje ľudom pomoc. Aký je vzťah medzi Bohom a anjelmi v určitej akcii? Aká miera nezávislosti, konkurencie, súperenia? V skutočnosti žiadne súperenie, konkurencia ani protiklad medzi Bohom a anjelom strážnym neexistuje. Ide tu skôr o o zladenú spoluprácu. Boh je zdrojom milosti, niektoré prichádzajú od neho priamo a niektoré prostredníctvom anjelov. Zvlášť tie milosti, ktoré priamo prenikajú do jadra ľudskej bytosti si rezervuje Pán Boh pre svoj zásah.
K tomu, aby človek mohol konať dobro, vysvetľuje sv. Tomáš, sú potrebné dve podmienky: najprv musí vôla tiahnuť k dobru, čo sa v nás deje prostredníctvom morálnych čností a za druhé musí rozum odhaliť vhodné cesty, ktoré ku konaniu dobra vedú, čo je úlohou obozretnosti. Čo sa týka prvej podmienky, pomáha človeku priamo sám Boh tým, že do neho vkladá milosti a čnosti: pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad, ide o pomoc nepriamu, ktorá sa realizuje prostredníctvom úradu anjelov, ktorí sú prívodom, ktorým k nám prúdi svetlo Božej pravdy. Boh je zvrchovaný Pán a Strážca všetkého, ale často koná prostredníctvom pánov a strážcov jemu podriadených, ktorí plnia jeho príkazy.
Duchovní učitelia trvajú na tomto rozlíšení a poukazujú na to, že dary, ktoré duši dáva Boh priamo, sú nadradené darom ostatným, a tak isto zdôrazňujú, že svetlo, ktoré anjel strážca človeku odovzdáva, ma tak isto božský pôvod. Dobré myšlienky, i keď sa k nám dostávajú prostredníctvom anjela, majú svoj pôvod v Bohu.
Sv. Bonaventúra si všíma,že anjel nevyvoláva v srdci ľútosť, ale ukazuje prameň ľútosti. A učiteľ cirkvi pripomína spolu so žalmistom: „Je to On (Boh), ktorý uzdravuje skrúšené srdce.“ Ráz naplňuje naše duše svetlom Boh sám, tvrdí sv. Bernard, inokedy nás navštevuje prostredníctvom anjelov, po tretie zasa našu výchovu zveruje ľudom, a konečne v ďalšom prípade nás utešuje Písmom sv..“
„Anjeli a archanjeli sú tu preto, aby nám pomáhali“, píše svojmu žiakovi, ktorý sa neskoršie stal pápežom Eugenom III., „ale ten, kto v nás necháva rásť semeno a umožňuje, aby sa tam šírilo, je tým, kto stojí nielen vedľa nás, ale kto je prítomný i v nás.
Ak mi namietnete, že i anjel môže byť v nás, nebudem to popierať, lebo si spomínam, že je napísané: „Anjel, ktorý vo mne hovoril“ (Zach 1,14). Je v tom ale veľký rozdiel. Anjeli sú v nás skrze dobré myšlienky, ktoré nám predkladajú, a nie pre dobro, ktoré tam konajú. Povzbudzujú nás k dobrému ale nevytvárajú ho v nás. Naopak, Boh je v nás prítomný takým spôsobom, že pôsobí priamo na dušu, že do nej priamo vlieva svoje dary, ale skôr sa v nej sám šíri, a tak nám poskytuje účasť na svojom božstve. Anjeli sú s našou dušou, ale Boh je v jej vnútri. Anjeli s ňou prebývajú pod jednou strechou, ale Boh je v nej ako jej život.“
Podla sv. Jána z Kríža charakterizuje vyššie stavy duchovného života práve prevaha priamych Božích zásahov do duše, čo je v protiklade ku stavom nižším, v ktorých sa využíva sprostredkovateľské poslanie anjelov. „Zvláštnou vlastnosťou spojenia duše s Bohom v duchovnom sobáši je to, že sa jej Boh zdeľuje a že v nej pôsobí prostredníctvom seba samého, bez prostredníctva anjelov, ako tomu bolo predtým a bez pomoci prirodzených schopností.“ Boh sa potom zdeľuje duši „bez prostredníctva anjelov, bez prostredníctva ľudí alebo nejakých zjavení alebo akejkoľvek inej zástupnej forme.“
„Všetky vonkajšie i vnútorné zmysly, všetky stvorenia dohromady, ba dokonca samotná duša nie je ničím v zrovnaní s Bohom, udeľujúcim úžasne milosti nadprirodzeného rádu, ktoré doprevádzajú stav duchovného sňatku.“
Charizmy ako napr. dar jazykov, rozlišovania duchov, či proroctva, majú zásadne úlohu budovania spoločenstva cirkvi, podla sv. Tomáša k nám prichádzajú od Boha, ktorý je ich zdrojom, ale k človeku prichádzajú anjelským potrubím.