Niekedy sa mylne domnievame, že kvôli svojmu väčšiemu mravnému poznaniu, sme schopní a povolaní ostatných súdiť. Pán Ježiš nám dnes zdôrazňuje, aby sme nesúdili. „Nesúďte, aby ste neboli súdení!“ Súd patrí Bohu. Jedine Boh pozná skryté pohnútky ľudských činov. My často nevieme pochopiť ani svoje vlastné konanie. Keď sa trochu lepšie zamyslíme nad Ježišovým príkazom, tak sa nám uľaví, lebo úrad sudcu nie je ľahká vec. Prečo nemáme súdiť? Aby sme neboli súdení. Na inom mieste Pán Ježiš prehlasuje: „Blahoslavená milosrdní, lebo oni dosiahnú milosrdenstvo!“ Bohu sa najviac môžeme priblížiť práve skrze milosrdenstvo. On sám neprišiel svet súdiť, ale spasiť. Boh prichádza ako lekár. Chce liečiť zraneného človeka.
„Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení a akou mierou meriate, takou Boh nameria vám.“ Keď budeme ráz stáť pred Bohom a budeme sa zodpovedať za svoj život, použije na nás tú istú mieru, akú my používame vo vzťahu k druhým. Určite nikto nechce byť súdený prísnym súdom. Teda buďme milosrdní voči svojím blížnym. Milosrdenstvo nie je toleranciou zla, ale v jazyku Písma má význam solidárnosti. Vedieť sa vžiť do situácie druhého. Postaviť sa na jeho miesto. Vedieť plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. Bolo by vhodné zamyslieť sa nad mierou, akú používame vo svojich vzťahoch a ak je tvrdá, zmeniť ju vo vlastnom záujme.
„Ako to, že vidíš triesku v oku svojho brata, ale trám vo svojom oku nepozoruješ? Alebo, ako to, že hovoríš svojmu bratovi: „Dovoľ, nech ti vyberiem triesku z oka – a hľa, trám v tvojom vlastnom oku!“ Je to vzácna služba „vybrať druhému z oka smietku“. Medicína hovorí, že ak nám niečo padne do oka, často cítime bolesť, ktorá je neúmerná veľkosti telesa, cítime rezanie v očiach, objaví sa sčervenanie, slzenie a človek neznesie ani prudké svetlo. Ak sa s tým nič nerobí tak to môže viesť až k rozmazanému videniu, opuchu oka a krvácaniu, ak teleso narušilo povrch oka. Teda smietka v oku môže urobiť veľa zla, a ak je niekto ochotný a kompetentný ju vybrať, prijímame jeho službu s vďačnosťou. Ale napriek tomu platí, že nedovolíme hocikomu a hocijako dotknúť sa nášho oka. Dovolíme to len tomu, kto nás má rád a kto má čisté ruky. Kto sám dobre vidí a vie zistiť, kde je smietka. Napríklad nemôže to byť človek, ktorému tak isto niečo padlo do oka a ledva sám vidí. Oko je veľmi intímnou a citlivou oblasťou človeka. Najistejším spôsobom ako dostať smietku hriechu z „oka“ ľudskej duše von, je vyvolať plač ľútosti. Slzy ľútosti vyplavia smietku hriechu.
„Pozrime sa, ako Ježiš vníma veľkosť človeka. On dobre vie, že v každom z nás je zlo, väčšie alebo menšie – to je tá smietka. Vie tiež to, že v každom z nás je vrodený sklon bojovať proti zlu. Niektorí však zlo v sebe nevidia alebo nechcú vidieť a keďže je v nich sklon bojovať proti zlu, tak bojujú proti zlu, ktoré vidia u iných ľudí. A tu začína Ježiš hovoriť o skutočnej veľkosti. Ta začína vtedy, keď človek vidí najprv svoj vlastný hriech. Keď vyhodí najskôr brvno zo svojho oka. Vtedy sa jeho oko očistí a bude správne hľadieť aj na blížneho a až potom mu bude vedieť vybrať z oka smietku. Môžeme teda Ježišovu radu ako sa stať naozaj veľkým, zovšeobecniť: Spoznaj zlo v sebe a premáhaj ho!“ (vdp. Adamus)
Čo je k tomu potrebné? Prijať Ježiša ako svojho Pána, ako Svetlo Sveta, lebo len v ňom správne vidíme. Sebazaprenie v zmysle: dovoliť, aby Božie Slovo vládlo v našom živote, nechať sa viesť Kristom. Nesebecký životný štýl. Štýl, ktorý sa prestane točiť okolo svojho Ega a začne obiehať okolo Krista, ako okolo Slnka Života.
„Pokrytec, najprv vyber zo svojho oka trám a až potom budeš správne vidieť, aby si mohol vyňať triesku z oka svojho brata.“ Každé skutočné pokánie začína od seba samého. Každá iná výzva k pokániu sa minie účinkom. Jedine ten nie je pokrytec, kto začal od seba samého. O sv. Františkovi je známe, že hoci žil v dobe, keď bolo mnoho zla v Cirkvi, nezačal kritikou pápeža a prelátov, ale začal sám od seba. A takto sa mu podarilo mnohých priviesť ku kajúcnosti, takže prvých bratov nazývali „Kajúcnici z Assisi“. A triesky i trámy boli vyplavené z oči slzami úprimného pokánia.