12. nedeľa cez rok „A“ – (Mt 10,26-33)

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš vyzýva k odvahe: „Nebojte sa ľudí.“ Nemáme sa našich i Božích nepriateľov báť a to z dôvodu, že všetko sa odhalí: „Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.“ Pred Bohom neexistujú skryté veci. Boh vie o všetkom aj o skrytých vyhrážkach. Aj keď Božie Slovo hovorí: „Svet leží v moci zla ..“, že ho má v rukách zlý duch a jeho prisluhovači, predsa platí, že aj oni sú len bábkami v rukách Všemohúceho, ktoré napriek svojej neposlušnosti plnia jeho tajomný plán. V Božom pláne je zabudovaný pád i hriech. Boh nemôže byť sklamaný z toho, čo stvoril, pretože by to nesvedčilo o jeho Nesmiernej Múdrosti. Čerpajte odvahu z vedomia Božej prítomnosti. Boh je vo Svete, pretože je jeho stvorením a ešte zreteľnejšie doň vstúpil svojím Vtelením. Preto môžeme odvážne vystupovať v mene Božom: „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.“

„Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. „ Človek má dušu i telo. V tomto pozemskom živote sa nám zdá, že telo hrá dominantnú úlohu. Zdá sa nám reálnejšie ako duša, ale v okamihu smrti poznávame, že podstata a pravá hodnota spočíva v duši. Duša je život. Telo zostáva tuhé a bez života ako kameň, ale všetko, čo je skutočne milovania-hodné, odchádza v duši. Človek nemôže zabiť dušu, môže zahubiť iba telo. Mnohí sme od prirodzenosti bojazliví. Aj svoju bojazlivosť môžeme využiť v službe odvahy: „Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.“ Toto je jediná reálna hrozba, všetko ostatné je v porovnaním s touto hrozbou smiešne. Keď sa už nevieme nebáť, tak sa bojme skutočné hrozby a tou je sám Boh. Táto pravda mi pomáhala, keď som často chodil na nepríjemné výsluchy. Sám pre seba som si opakoval: „Keď už sa musíš báť, tak sa boj Boha.“

Ďalej Pán Ježiš hovorí o vrabcoch: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.“ Aj vrabce sa dostali do evanjelia, ako určitý symbol bezcennosti. Dva vrabce sa v dobe Pána Ježiša dali kúpiť za halier, teda za smiešne malý peniaz. A predsa aj o nich platí, že ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia nebeského Otca. Možno tu nejde natoľko o vedomie, ako o prítomnosť Boha vo všetkých skutočnostiach. Žiadna skutočnosť neuniká Bohu, ktorý všetko vie a všetko preniká. Boh k nám hovorí vo všetkom, čo sa deje. Niekedy nám musí stačiť to vedomie: „Bože, Ty o tom vieš.“

Ježiš nám hovorí: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ Človek by ťažko spočítal vlasy na hlave. Určite by sa plietol a nevedel by, či už ten či onen počítal. Ale verte tomu, že sme dobre prepočítaní a naprogramovaní samotným Bohom. On vie nielen o našich vlasoch, ale aj o každej bunke nášho tela a o každom atóme bunky. „Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Stojíme kdesi medzi Bohom a ničím. Sme cennejšie ako mnoho vrabcov. Cena dvoch vrabcov v dobe Pána Ježiša bola jeden halier. A my sme cennejšie než mnoho halierov. Po stránke materiálnej je naša cena nepatrná, ale po stránke duchovnej máme cenu Božieho Syna, ktorý sa za nás vydal.

Prečo nám toto všetko Ježiš hovorí: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ Ježiš je Vtelené Božie Slovo ale aj Život a preto ho vyznávame aj zapierame nielen slovom ale predovšetkým svojím životom. Ak žijeme v hriechu, zapierame Ježiša aj keď sa ústami k nemu verejne hlásime. Ježiš je Vtelené Božie Slovo, preto ho máme vyznávať slovami, ktoré prejdú do skutkov.

Sv. František hovorí: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele Božskú láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú žiariť druhým ako príklad …. Ako je sväté a ako milo, ľúbezné, pokojné a sladké, roztomilé a nadovšetko žiaduce, mať takého brata a takého syna, nášho Pána Ježiša Krista!“