V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako Pán Ježiš hovorí: „Milujte svojich nepriateľov, modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ Často priznávame, že je to ťažké, alebo dokonca nemožné. Logickejšie sa nám zdá to, čo bolo povedané: „Maj v nenávisti svojho nepriateľa!“ Prečo sa nám to zdá tak ťažké. Možno určité nedorozumenia spočíva v tom, že ťažisko lásky vidíme v citoch a ako sa ľudovo povie: „Citom nerozkážeš!“ Ale, čo to skutočne Láska je. Ťažisko Lásky nespočíva v citoch, ale vo vôli. Láska je súhlas ľudskej vôle s Bohom. Láska je súhlas našej vôle s Božou vôľou, ktorá sa zjavuje v Božom Slove, v Božích príkazoch. Kto zachováva Božie prikázania, ten miluje. Láska spočíva v súhlase s Božími prikázaniami. Ak zachovávam Boží zákon, tak milujem, aj keď nemusím nič pozitívne cítiť. Nejde o cit, ale dobroprajnú vôľu.
Ale Láska je viac ako súhlas našej vôle s Božou vôľou, láska je zjednotenie nášho bytia s Božím bytím. Láska je predovšetkým Boh sám a milovať znamená súhlasiť s Bohom. Dovoliť Bohu, aby v nás a skrze nás miloval. Človek je stvorený pre Lásku a nič nám nie je prirodzenejšie ako milovať. Ak milujeme, zachovávame si svoju celistvosť a svoje zdravie. Ak sa Láske vzpierame, ak odmietame niekoho milovať, tak si sami ubližujeme a komplikujeme si svoj život, lebo si musíme cvičiť a pamätať rôzne role: „Ináč sa chovať k jednému a zasa ináč k druhému. Dávať si pozor, aby som sa nebodaj omylom neusmial na svojho nepriateľa.“
Boh nežiada od nás nič nemožné, len to, aby sme sa stali tým, čím máme byť: „Božím obrazom, miestom Zjavenia Boha – Lásky!“ Lásku nemáme vytvárať vlastnou silou, Láska tu už je, je ňou Boh sám. Lásku mám len zjaviť a vyjadriť, pretlmočiť do hmoty. Boh je Láska a Láska stvorila všetko a všetkých. Boh miluje všetko, čo stvoril a milovať znamená – súhlasiť s týmto stvorením. Slovo, ktoré sa stalo Telom a ktoré chce prebývať aj v nás, nám všetkým dnes hovorí: „Vy však buďte dokonalí, ako je dokonalí váš nebeský Otec!“ Sám Boh miluje všetko, čo stvoril. Do Lásky sa nemáme siliť, ale pre Lásku sa máme uvoľniť a zrieknuť sa svojich pancierov. Dovoliť Božej Láske, aby prúdila aj skrze moje srdcia do tohto sveta. V konečnom dôsledku „milovať svojich nepriateľov“ znamená súhlasiť s ich večnou Spásou, lebo Boh chce spasiť všetkých ľudí.
Často spočíva problém našej schopnosti lásky s odporom voči utrpeniu. Ktosi ma zranil a ja som trpel a znovu trpím, keď si na to spomeniem. Ale tajomstvo ľudského utrpenia spočíva v sústredenosti na seba. Čím viac sme sústredení na seba, tým viac trpíme, čím väčšia sebaláska, tým väčšie utrpenie. Čím viac sme zahladení na Boha, tým sme blaženejší. Naschvál nehovorím, tým menej trpíme, lebo to tak nie je, ale Blaženosti Lásky, ktorou je Boh, vôbec neprekáža utrpenie. Milujúci je blažený aj na kríži. Hovoríme o blaženom Umučení nášho Pána, lebo Láska neprestáva byť Blaženosťou, aj keď trpí. Blaženosť Lásky spočíva v nej samej. Kto nemiluje, nevie čo to je skutočná blaženosť, aj keby si užíval všetky rozkoše sveta.