„Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.“ Sv. Pavol píše do Korintu o zvláštnej milosti, ktorú dal Boh cirkvám v Macedónii. Táto Božia milosť sa prejavila ako bohatstvo ich štedrosti. Je to Boh sám, ktorí človeka oslobodzuje od egoizmu a spôsobuje štedrosť. Štedrosť človeka je prejavom Božej milosti. Aký bol podklad tejto štedrosti. Čo ju vyvolalo a z čoho sa zrodila? Vyvolala ju reálna núdza cirkevných spoločenstiev v Júdsku. Zrodila sa zo základu, ktorý by sme mohli označiť ako veľmi nepravdepodobné predpoklady: macedónske cirkvi prežívali rovnaké súženia, prežívali krajnú chudobu ale zároveň veľkú radosť z viery. Viera spôsobila, že napriek všetkým týmto nepriaznivým okolnostiam sa objavila nesmierna štedrosť. Je to aj naša františkánska skúsenosť. Bratia, ktorí chodievali kveštovať, hovorievali, že ak niečo dostali, tak dostali od chudobných, málokedy od bohatých. Chudobní boli ochotní deliť sa. Bohatstvo nevedie priamo k štedrosti. Chudoba i bohatstvo môžu viesť k štedrosti, ak sú spojené s vierou a z nej vyplývajúcou láskou.
„Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.“ Boží zákon vyžaduje od človeka, aby miloval blížneho ako seba samého. Nieje povinný milovať človeka viac ako seba. Boha má milovať nadovšetko, teda viac ako seba. A predsa vidíme, že Boží Duch pôsobí v kresťanoch tak, že s veľkou horlivosťou dávali toľko koľko mohli a dokonca viac ako mohli. Dávali na vlastnú ujmu. Dávali vo viere, že keď oni pomôžu, aj im Boh pomôže. Naša rehoľná skúsenosť potvrdzuje, že keď dáme almužnu niekomu, kto je na to skutočne odkázaný, tak Pán Boh vráti viacnásobne.
„Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.“ To najúžasnejšie a najspravodlivejšie, čo môže človek urobiť, je, odovzdať sa Pánovi. Uznať Boží nárok na svoju bytosť. Prijať Ježiša ako svojho Pána. Toto je základ evanjelizácie. Uznáme Božie právo na svoj život a zároveň pocítime Božiu starostlivosť o svoj život, pretože patríme Jemu. Macedónski kresťania sa najprv odovzdali Pánovi. A pretože cítili, že kráčajú skutočnou cestou Spásy, s veľkou dôverou sa odovzdali do rúk apoštolov, do rúk cirkvi. A stalo sa tak z Božej vôle. To, čo začalo zbierkou, svätý Pavol označuje ako dielo lásky. Viera ich viedla ku štedrosti a všetko vyústilo do lásky. Láska rastie v činnosti. Človek môže niečo začínať s malou láskou, ale keď má dobrý úmysel, jeho láska rastie v konaní.
„A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.“ Sv. Pavol hodnotí kresťanský život podľa viacerých kategórii: viera, slovo, poznanie, horlivosť a láska. Všetko začína vierou, ktorá je z počutého slova a vedie k ohlasovaniu slova, k deleniu sa s vierou. Takýto životný štýl ústi do poznania Boha. Poznanie Boha prebúdza horlivosť a dáva schopnosť lásky. Ale všetko začína ohlasovaním Slova. Macedónske cirkvi vynikali vo všetkých týchto oblastiach. Aj my máme vynikať v týchto oblastiach.
„Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.“ Sv. Pavol tento svoj list píše do Korintu a s odvolaním sa na dobrý príklad cirkví v Macedónii. Chce podnietiť horlivosť u Korinťanov a vyskúšať pravosť ich lásky. Pravá láska sa prejavuje skutkami. Horlivosťou iných skúša pravosť ich lásky.
„Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“ Vzorom každej lásky je Ten, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným. Bohatý Boh sa vo Vtelení Božieho Slova stal pre nás chudobným. A my všetci sme boli úžasne obohatení jeho chudobou. Pravá chudoba je rajskou čnosťou. Adam si nič pre seba neohradil. Všetko bolo jeho, lebo on bol Boží. Evanjeliová chudoba je vlastne vševlastníctvo. Pretože si nič neprivlastňuje, všetko jej patrí.