„Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.“ Doba, ktorú prežívame na zemi je časom siatia. Seje sa vo viere. Siatie je vždy vzhľadom k pozemskej ekonómii, stratou a rizikom. Seje sa vierou. Očakávame úrodu. V tomto živote je každý prejav nezištnej lásky stratou, ale žatva bude vo večnosti. Tam sa budeme tešiť zo všetkého, čo sme obetovali. Tam sa objaví štedrá úroda.
„Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.“ Boha nezaujíma samotný výkon, vonkajší efekt obety, ale ľudské srdce. Boh vôbec sleduje naše srdce vo všetkom. Veľmi často Boh nevyslyší naše modlitby, lebo nie je v nich zaangažované naše srdce. Modlíme sa len perami. Len perami uctievame Pána Boha a môžeme sa takto modliť hodiny a hodiny, zbytočne strácame čas. Ale stačí naozaj jedna prosba z úprimného srdca a deje sa zázrak. Boh miluje toho, kto dáva a radosťou. Práve radosť je znakom toho, že ma pri almužne vedie nezištná láska. Boh miluje takéhoto darcu. Koľko sa navzdycháme, keď máme niečo obetovať Pánu Bohu. Ako ťažko sa vieme dať ako obeta.
„A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ako je napísané: „Rozsýpal a dal chudobným; jeho spravodlivosť trvá naveky.”“ Je to zvláštne, ale keď vieme štedro rozdávať, Boh nám stále viac a viac požehnáva. Zážitok dostatku pri štedrom srdci vedie k veľkodušnosti. Prestávame sa báť a stávame sa nástrojom Božím pri rozdeľovaní Božej almužny. Sme len prechodnými vlastníkmi Božieho majetku a vraciame ho tým, ktorým ho Boh skrze nás posiela. Najlepšie je snáď naučiť sa postoju poštára. Poštár koná mnoho dobrého, veľmi často zásielka, ktorú doručil, vyvolá veľkú vďačnosť, ale akonáhle balík doručil, mizne zo scény. Takto by sme si mali aj mi počínať pri konaní dobrých skutkov, byť len doručovateľmi Božích darov, byť božou poštou, kam prichádzajú zásielky z Božej štedrosti a vedieť ich doručiť na správnu adresu.
„Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. Budete vo všetkom obohatení na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.“ Vďaka nepatrí poštárovi, ale tomu, ktorý balík posiela a to je Boh sám. Samozrejme aj poštár má z toho radosť, keď môže doručiť radostnú správu, alebo balík na ktorý sa adresát teší, a aj jemu sa čosi ujde z ľudskej vďačnosti, aj on okrem svojho platu dostane aj akýsi tringel od ľudí, ale nesmie to robiť kvôli tringeltu, lebo sa mu môže stať, že ho ráz nedostane a bude nešťastný. Dohoda so zamestnávateľom nehovorí nič o tringelte.