HZMožno sa nám zdá, po prečítaní dnešného evanjelia, že Pán Ježiš tu propaguje bezstarostný život primitívnych ľudí žijúcich v džungli, ktorí sa živia zberom plodín a šatia kožušinou ulovených zvierat. Takto to určite Pán Ježiš nemyslel. Nehovorí nám: „O nič sa nestarajte“ On hovorí: „Nebuďte ustarostení“ a v tom je podstatný rozdiel. Nestarať sa o nič, je proti príkazu, ktorý človek dostal už pri svojom stvorení, keď mu bolo povedané, že má obrábať a strážiť raj, že si má podmaniť zem.
Sú veci na tejto zemi, ktoré môžeme a máme urobiť my sami. Ak na jar nikto nezaseje obilie, nemôže očakávať úrodu v lete. Pán Ježiš nás nezbavuje starosti a zodpovednosti za náš svet, ale zbavuje nás ustarostenosti.
Ustarostenosť je starostlivosť, ktorá vôbec nepočíta s Bohom a s jeho ochotou pomôcť. Táto ustarostenosť robí zo života čosi ťažké a mučivé, lebo sú určité veci, ktoré človek pri najväčšej svojej snahe a práci nemôže ovplyvniť.
Tu je miesto, kde môžem svoje starosti odovzdať Bohu, odovzdať mu práve svoju roztržitosť pri modlitbe, pretože obyčajne ona v sebe nesie všetko to, čo nás morí a na čo nevládzeme.
Ale aj veriaci človek má jednu veľkú starosť, ku ktorej našu pozornosť obracia priamo Slovo Božie: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Kráľovstvo Božie sa objavuje tam, kde sa človek podrobuje Bohu a jeho Slovu. Keď sa človek rozhodne poslúchnuť Boha, Boh sám preberá starosť o jeho život.
Naša neveriaca ustarostenosť sa prejavuje aj v tom, že sa rodiny boja prijať dieťa a hľadajú možné i nemožné kompromisy. Ako dieťa som často obdivoval mojich rodičov, ktorí hoci nás bolo jedenásť, stále mali túto dôveru v Boha, ktorý sa postará. A Pán Boh nás nikdy nesklamal.
Pán Ježiš nás neoslobodzuje od starostí o viditeľný svet preto, aby sme svoju ustarostenosť preniesli na duchovný svet. Hľadať Božie Kráľovstvo neznamená, že budeme s úzkosťou sledovať svoj morálny rast, že budeme budovať svoj charakter a svoju osobnosť. Pán Ježiš nám dopredu hovorí, že bez neho nič nedokážeme.
Božie kráľovstvo je Kráľovstvo Boha v nás. To znamená, že ja už nevládnem a všetku moc nad sebou som odovzdal Bohu. Nič si nemám privlastňovať, ale mám nechať Boha pôsobiť vo všetkom.
„Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“
Diabol má veľkú snahu upriamiť nás na tie oblasti, kde nemôžeme konať a to sa týka našej minulosti a našej budúcnosti. Treba sa uvedomiť, že nám patrí len prítomný okamžik a ten je potrebné naplniť vrchovate láskou. Diabol nás vrhá do minulosti a ukazuje nám naše minulé hriechy. Pána Ježiša zaujíma okamžitý stav a nie to, čo bolo.
Takisto sa treba brániť životu v snoch a ilúziách týkajúcich sa budúcnosti. Aby sme svoju prítomnosť nestratili pre plač nad minulosťou alebo pre snívanie o budúcnosti. Boh sa predstavuje ako večná prítomnosť: „Ja som!“ On je stála prítomnosť.