Zdá sa, že pôsobenie anjelov bolo jedným z najobľúbenejších predmetov rozjímania sv. Tomáša Akvínskeho. Aby sa nejako odvďačil svojmu sekretárovi bratovi Reginaldovi, spísal pojednanie o anjeloch (De substantiis separatis). O anjeloch sa zmieňuje aj vo svojich modlitbách, často o nich pojednáva v Teologickej a Filozofickej sume. Uznáva, že je tu na zemi ich dĺžnikom, hlavne za rozumovú podporu, a jasá pri pomyslení, že ráz v nebi bude žiť v ich spoločenstve trvalo. Tento jeho dôverný vzťah ho priviedol ku vzácnym objavom. „Anjeli strážni“, napísal vo svojom prvom veľkom diele, „nás poučujú tým, že nám objasňujú naše predstavy, že posilňujú svetlo nášho rozumu, že nás vedú k lepšiemu chápaniu vecí.“ (Komentár II k Sent.) Vo svojich ďalších dielách prináša nové upresnenie, keď nám ukazuje – podobne ako učiteľ, ktorý vie dobre vyložiť látku – ako anjel dokáže vynikajúcim spôsobom skladať a využívať predstavy tak, aby poskytli rozumu tie najlepšie údaje. Vyzdvihuje tiež, ako tajomne posilňujúci je vplyv anjela pri kontakte s ľudským duchom.
P. Boulogne, OP tvrdí: „Obrazy, ktoré nami pretekajú ako nevysychajúca rieka, triedia anjeli tak, že zatľačujú do tieňa tie hrubé, zbytočné alebo nečisté, a naopak vyťahujú na svetlo tie najušľachtilejšie, najpresnejšie, najčistejšie. A tieto dobré obrazy ešte posilňujú, činia ich jasnejšími a vznešenejšími. O tom všetkom nemá človek väčšinou ani tušenie.
Pôsobenie čistých i nečistých duchov na nás, je nanajvýš diskrétne: démon na nás pôsobí svojou ľsťou (necnosťou) a anjel svojou cudnosťou (cnosťou).. V oblasti obrazotvornosti anjel ozdravuje naše predstavy: prostredníctvom ideí obohacuje naše myslenie. Pomáha nám bez toho, aby o tom hlasne hovoril. I pri svojom hľadaní pravdy často zabúdame, začo mu vďačíme. Kto by dokázal povedať, aká je genéza nášho myslenia, kto by mohol tvrdiť, že jasne vidí do všetkých zložitých a tajomných pochodov ducha.
Jedna súčasná francúzska mystička, obdarená vzácnou intelektuálnou prezieravosťou, takto vyjadrila skryté vyžarovanie pri kontakte človeka s anjelom: „Keď je duša spojená s anjelmi, pociťuje niečo ako nárast všetkých svojich schopností. Astronóm, ktorí priblíži svoje oči k tubusu, odhalí horizonty, ktoré by mu sila jeho vlastného zraku nikdy nepriblížila. Keď v duši dôjde k duchovnému kontaktu s anjelmi, je účinok analogický a človek má pocit, ako by sa mu náhle jeho duševný svet rozšíril múdrosťou a láskou..“
Je to tajomstvo, ktoré Lucia-Kristína nemôže vysvetliť, ktoré však pozná, pretože ho sama zakúsila. (1870-1908). Zmohutnenie schopností, rozšírenie inteligencie a lásky, potvrdzuje táto francúzska mystička. Sv. Tomáš zasa hovorí o posilnení rozumu. Obe tvrdenia idú jedným smerom, obe pripomínajú silné pôsobenie anjelov strážnych, i keď je veľmi obtiažne povahu tohoto pôsobenia špecifikovať.
Ak v tomto pozemskom živote nedokážeme povahu anjelov poznať, je normálne, že máme nejasno i v tom, akým spôsobom pôsobia. Ocitáme sa tak pred tajomstvom, ktoré nás vedie k tomu, aby sme sa zriekli skrytej pýchy a snahy všetkému porozumieť a všetko objasniť, i keď to ešte neznamená, že sa musíme vzdať svojho bádania a rozjímania.
Jeden teológ popisuje tajomné vyžarovanie anjela na osoby, ktoré sú otvorené dobru a pravde, pomocou príkladov vzatých z bežného života. Ako tvrdí sv. Tomáš, už samotná blízkosť a kontakt s anjelom stačia, aby sme sa stali lepšími. Svätec totiž hovorí, že keď sa nebeský duchovia obracajú k nižším anjelom a k ľudským dušiam a keď sa k ním približujú, posilňujú ich tým, že im odovzdávajú niečo zo svojej dokonalosti. Oheň vyžaruje a šíri okolo seba žiaru: plamene vysielajú do svojho okolia teplo a svetlo. Ohrievajú aj predmety, ktoré sa k ním priblížia. Podobne i kontakt s osobou naplnenou čnosťami nás robí lepšími. Keď sa priblížime k nejakému svätému, nemusíme s ním ani hovoriť a hneď pocítime, ako sa nás zmocňuje túžba byť čnostným, konať dobro, túžba po svätosti. Podobne i svet duchov vyžaruje žiar, svetlo a čnosť. Tajomný, dôverný a hlboký dotyk, z ktorého vychádza akési duchovné fluidum, nám sprostredkováva schopnosti a dokonalosť.
Prečo by sme toto všetko neprijímali od nebeského ducha, ktorý stále stojí po našom boku? Spolu s najväčšími teológmi môžeme veriť, že nás jeho susedstvo posilňuje, očisťuje, že nás činí rozhodne lepšími, než by sme boli bez neho. Tento blahodárny vplyv sa stáva priamo hmatateľným a viditeľným v živote svätých. Ak sa oni, i keď to boli ľudia ako všetci ostatní, i keď boli vystavení rovnakým vášniam, i keď boli rovnako úbohí ako všetci, dokázali sa pozdvihnúť k dokonalosti takmer anjelskej, potom za svoj vzostup určite v značnej miere vďačia tiež svojmu anjelovi strážnemu.
P. Léonce de Grandmaison analyzuje vyžarovanie priateľov Božích, čo môžeme použiť ešte výraznejšie u anjelov: „Je známou skutočnosťou, že čisté duše žiaria, vnukajú druhým dobré myšlienky, zaháňajú myšlienky zlé, pôsobia ako „sviatosti“ nie v zmysle ex opere operato (ale v zmysle vonkajšieho znamenia vnútornej milosti). V zmysle „obrazu Božieho“. (Je tam zachovaná miera a rešpekt.) „Je tu Boh“, povie si človek, keď sa priblíži k takému Stanislavovi Kostkovi, Jánovi Berchmansovi, Aloizovi Gonzágovi, Ružene Limskej, Kataríne Sienskej (matke Tereze, br. Rogerovi, k sv. otcovi). Deti a hriešnici, ak ich zasiahne milosť, pociťujú tento vplyv zvlášť výrazne, pretože deti sú špeciálne zladené (sú vnútorne tiež čisté) a hriešnici zasa v maximálnom nesúlade (a kvôli tomu tiež trpia) s čistými dušami; preto má tak veľa ľudí a hriešnikov zvlášť, takú veľkú príťažlivosť k uctievaniu Panny Márie.“
Sprostredkovanie objektov cestou imaginácie, znásobenie mohutnosti inteligencie tajomným kontaktom, tak vyzerá cielené pôsobenie anjela na ľudský rozum. Môžeme si položiť otázku: Či nutne musí človek o tom vedieť, akej moci je podriadení a ako veľkoryso je obdarovaný? „Nie“, odpovedá otec Legrand spolu so sv. Tomášom, „nemusí tu nutne byť osobná komunikácia na úrovni nášho vedomia, ale deje sa skôr od ducha k duchu. Lebo človek, ktorý je osvietený pôsobením anjelov, o tom úplne kľudne nemusí mať ani tušenie: môže si myslieť, že mu to jednoducho dobre páli, alebo že mu priala šťastná náhoda. Človek prijíma svetlo a využíva ho, bez toho, aby si povšimol, že jeho rozumová kapacita alebo ľahkosť, s akou dokáže rozlúštiť a pochopiť zložitosť vecí, je výsledkom pomoci anjela: aby došlo k duchovnej komunikácii na úrovni vedomia, to by si adresát musel uvedomiť, že prijíma „posolstvo“ od niekoho iného a že toto posolstvo vychádza z osobnej iniciatívy toho druhého. To nie je ten prípad šťastného objavu ale inšpirácie.
V tej veci sv. Tomáš namieta: „Každá bytosť, ktorá je vnútorne osvietená, si je toho vedomá. Ak ľudia nemajú vedomie, že sú osvietení anjelmi, znamená to, že osvietení nie sú.“ Človek však môže vnímať osvietenie, ale nemusí vedieť odkiaľ ono prichádza. Podobne ako v kine, vnímame film na plátne, ale premietačku nevidíme. Podobne je tomu s osvietením, ktoré pôsobia anjeli, dochádza k nemu i keď samotný zdroj vyžarovania môže ostať skrytý.
Niekedy je obtiažne zistiť pôvod určitej predstavy, ktorá prebieha našou mysľou. Niektoré zjavne súvisia s našimi zážitkami, iné sa vynárajú z ďalekej minulosti akoby z podvedomia. Ako ale rozpoznať tie, ktoré pochádzajú od anjelov či už dobrých alebo zlých. O tom si povieme v katechézach o rozlišovaní duchov. Teraz uvediem len siedme pravidlo sv. Ignáca, ktoré uvádza v Duchovných cvičeniach. Siedme pravidlo vysvetľuje, prečo – v závislostí na morálnych dispozíciách subjektu – sú dotyky anjelov ráz drsné, inokedy jemné, a teda sotva postrehnuteľné.
„U tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel používa dotykov ľahkých, diskrétnych a jemných, ako keď sa kvapky vody vpíjajú do špongie, zato dotyky zlého anjela pociťujú títo ľudia bolestne, sú sprevádzané hlukom a chvatom, ako keď sa padajúce kvapky trieštia o kameň. Čo sa týka ľudí, ktorí idú od zlého k horšiemu, na nich tí istí duchovia pôsobia opačne (aspoň čo sa týka nášho vnemu). Záleží na tom, či sa duša nachádza v podobnom alebo opačnom rozpoložení, v akom existujú vyššie spomínaní anjeli. Je protikladne? Potom duchovia vstupujú s hrmotom a rozdávajú okolo seba rany, takže to nemožno nevnímať. Ak je duša v rozpoložení podobnom? Duch vchádza nehlučne ako do domu, ktorý je jeho a ktorého dvere sú pre neho vždy otvorené.“ Ak sa nás dotkol anjel, prináša do duše pokoj, ak démon spôsobuje nekľud a zmätok. “
Ľudia, ktorí sú vnútorne citliví, vedia rozlíšiť, že tento nápad prišiel od nejakej bytosti zvonku. oprávnene hovoria o inšpirácií. Anjeli sa volne pohybujú v ľudskej predstavivosti a citovosti. Vždy sa tak ale deje s dovolením Božím. Démoni tí sú agresívny a na Božie povolenie nečakajú. Anjel môže vstupovať a vystupovať v každom čase a pri každej činnosti. Človek nemá takéto schopnosti – ovplyvňovať druhých ľudí vždy a všade. Nemôže s nimi nadviazať v okamihu kontakt ako anjel. Anjeli strážny môžu byť so svojím chránencom v nepretržitom kontakte. Pre nich neplatia žiadne lehoty, žiadne odlúčenia, žiadne vzdialenosti. Táto blízkosť, o ktorej sa zmieňuje aj pápež Ján XXIII., je výhodou, lebo podla pápeža môžeme prostredníctvom anjelov strážnych kedykoľvek nadviazať vzájomný kontakt.
Niečo také sa nám môže zdať bezvýznamné. Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme pochopíme hlboký zmysel týchto slov. Má to totiž veľkú praktickú hodnotu pre medziľudské vzťahy, či sa už jedná o priateľstvo, výchovu, apoštolát, diplomaciu a dokonca i politiku.