5. Veľkonočný utorok – (Jn 14,25-31)
Včera sme povedali, že Ježiš je človekom radosti. V dnešnom evanjeliu objavujeme ďalšiu črtu Ježišovu a teda aj ďalšiu črtu Ducha Svätého. Je to pokoj. Ježiš nám chce dať a aj dáva svoj pokoj. Nie pokoj tohoto sveta, ale pokoj, ktorý sa objavuje na najhlbšej úrovni ľudskej bytosti, tam, kde sa stretávame s Bohom, pokoj vo svedomí. Ježišova láska k Otcovi je láska až na smrť. Ježiš je poslušný až na smrť. „Ale svet má poznať, že milujem Otca a jednám ako mi prikázal.” (Jn 14,31).
Dnes by sme si odpovedali na ďalšiu otázku:
4. Prečo toľko kresťanov nemôže o sebe povedať, že sú naplnení Duchom Svätým? Môžeme vymenovať dva hlavné dôvody:
a. Nedostatok poznania: Mnohí ľudia o tom jednoducho nevedia, pretože im nikto o tom nehovorí. Keby o tom vedeli, určite by väčšina ľudí zatúžila, po naplnení Duchom Svätým. Avšak bohužiaľ chýba svedectvo. Vyučovanie v kostoloch, v katechizme je často formálne, suché, vyjadrené vo formulkách, ktoré nám nič nehovoria a ťažko sa pamätajú. Často nehovorí o živote, a keď aj hovorí, tak úradne, nedáva svedectvo, a preto ľudí nepresvedčuje. Naša teologická formácia je zameraná predovšetkým na intelektuálne poznanie a to je málo, málo sa venuje osobnej modlitbe.
Treba teda predovšetkým hovoriť, aby ľudia vedeli aký poklad majú vo svojom dosahu a že na nich záleží, či ho využijú. Od chvíle, keď sme sa stali skrze krst kresťanmi, Božie poklady sú akoby naším majetkom, sú nám k dispozícii. Sme dedičmi Boha, ale sami nevieme, čo vlastnime. Mnohí kresťania nevedia nič o naplnení Duchom Svätým, a preto nečerpajú z Božieho bohatstva.
b. Nedostatok viery: Druhou príčinou nevyužívania týchto úžasných možností je nedostatok viery, slabá viera a nedôvera. Aj napriek tomu, že v liste Hebr 11,6 počujeme, že bez viery, nieje možné páčiť sa Bohu, je tak veľmi rozšírený postoj nevery, pochybovačnosti, nedôvery voči Bohu. Neveríme naozaj Božím prísľubom, nezaoberáme sa nimi vážne. Viac veríme svojmu rozumu a skúsenostiam svojich zmyslov, skúsenostiam každodenného života, než Kristovým slovám. Poprípade sme svoju vieru zúžili, len na dogmatické pravdy, ktoré obsahuje Krédo, ale širokú vieru, ktorú vyžaduje Ježiš v Písme Svätom a ktorá sa týka každého jeho slova, tu si vôbec nevšímame. Viera to je predovšetkým dôverný vzťah ku Kristovi. Predovšetkým je to vzťah k Božiemu Slovu a ku sviatostiam cirkvi.
Mnoho ľudí sa bojí podrobiť svoj život Kristovi. Čo ten Pán Ježiš odo mňa bude chcieť, ak mu naozaj uverím. Bojíme sa povedať: „Pane Ježišu, veď môj život!” Toho sa ľaká predovšetkým náš egoizmus, toho sa bojí naše JA, ktoré sa bojí o svoju pozíciu. Viera to je schopnosť prijať do seba osobu Krista. Je to ochota stratiť svoj život pre Ježiša. Veľa ľudí váha, lebo sa nechce zrieknuť svojho JA. Ale našťastie existuje už takisto mnoho ľudí, ktorí povedali svoje Áno Bohu a dokazujú a svedčia, že našli radosť, pokoj a šťastie.
c. Existujú ešte ďalšie podmienky, ktoré je potrebné v sebe uskutočniť, aby sme mohli Ducha Svätého prijať.
– Duchovná chudoba, alebo chudoba v Duchu. Táto milosť obnovy patrí tým, ktorí poznajú, že sami od seba nezmôžu nič, trpia nedostatkom, žíznia po živom Bohu; patrí tým, ktorí pochopili svoju slabosť a krehkosť. Nemecký volný preklad Písma Svätého toto prvé blahoslavenstvo prekladá asi takto: „Blažení tí, ktorí stoja pred Bohom s prázdnymi rukami. To sú tí, ktorí nemajú vedomie vlastných zásluh.
– Duch detstva, buďte ako deti – Inými slovami mudrci tohto sveta a opatrní, nie sú schopní objaviť, aký poklad majú v sebe. Musíme sa zbaviť nánosu intelektualizmu, musíme sa oslobodiť od duchovnej pýchy, aby sme vedeli vstúpiť do tajomstva nám prisľúbeného Kráľovstva. (Porov. 1 Kor 1,19 “Je napísané: Múdrosť múdrych zničím a rozumnosť rozumných zavrhnem“.)
– Skutočná túžba. Musíme veľmi túžiť, aby nás Duch zaplavil, musíme si želať plnosť Ducha. Táto túžba bude v nás čoraz mocnejšia, bude nás prenikať čoraz častejšie a mocnejšie. Buďme však opatrní, nepripusťme hru fantázie. Uvedomme si, že to potrebuje určitý čas, aby v nás dozrelo ovocie Ducha Svätého a keď vyčkáme a budeme o neho prosiť, tak ho aj dostaneme.