Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu voľbou a poslaním apoštolov zakladá na tomto svete svoje kráľovstvo. Zvykli sme si na realitu tohto sveta a všetko, čo v ňom nachádzame, pripisujeme Božej vôli, považujeme to za prejav vôle Božej. Avšak v dnešnom evanjeliu vidíme, že poslanie apoštolov obracia poriadky nášho sveta naruby. Ježiš ich posiela kázať: „Choďte a kážte, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, diablov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!” Nevidíme, že by si Ježiš želal, aby ľudia boli a ostali chorí, neželá si dokonca ani smrť a potvrdzuje vlastne to, čo hlása už SZ kniha Múdrosti: „Boh smrť neučinil a nemá záľubu v smrti živých, závisťou diabla prišla na svet smrť!”
Boj cirkvi to je boj za plnosť života, i keď je pravdou, že k tejto plnosti života prichádzame vtedy, ak žijeme v tomto svete Kristovo zomieranie. Jedna vec je však istá, že Božie kráľovstvo prevracia zabehnuté poriadky nášho sveta na ruby. Ježiš hovorí o reálnej prítomnosti zlého ducha vo svete i v ľuďoch. Aj toto patrí k poslaniu cirkvi „diablov vyháňajte!” Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus” môže vykonávať biskup a kňaz len s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi, vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu. Treba dobre rozlišovať choroby, najmä psychické, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr, než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité ubezpečiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha a nie o dajakú chorobu. Osobne si myslím, že každá choroba v podstate súvisí nejakým spôsobom s chybnými duchovnými postojmi. Uzdravenie sa vždy deje návratom k Božiemu Slovu.
Rímsky katechizmus o Božom kráľovstve hovorí: V Novom zákone sa slovo basileia môže preložiť ako „kráľovská hodnosť” alebo „kráľovstvo” alebo aj „kraľovanie“. Božie kráľovstvo je tu skôr ako my. Priblížilo sa vo Vtelenom Slove, je ohlasované v celom evanjeliu a prišlo v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Božie kráľovstvo prichádza od Poslednej večere a v Eucharistii, je uprostred nás. Kráľovstvo príde v sláve, keď ho Kristus odovzdá svojmu Otcovi.
Sv. Cyprián z Kartága hovorí: „Aj sám Kristus môže byť Božím kráľovstvom, po ktorom denne túžime, aby prišlo, a želáme si, aby sa nám rýchlo ukázal jeho príchod. Keďže on sám je vzkriesením, lebo v ňom vstávame z mŕtvych, tak aj pod Božím kráľovstvom možno rozumieť Jeho, lebo v ňom budeme kraľovať.”
Prosba za príchod Božieho kráľovstva je druhou prosbou modlitby Otčenáš. Touto druhou prosbou je aj Starokresťanský pozdrav: „Marana tha”, volanie Ducha a nevesty: „Príď, Pane Ježišu!” Tertulián nás poučuje: „Aj keby už vopred nebolo stanovené v modlitbe, že máme prosiť o príchod Kráľovstva, sami od seba by sme mali vyjadriť túto prosbu a ponáhľať sa objať túto našu nádej. Duše mučeníkov pod oltárom s obžalobou volajú k Pánovi: „Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem.” Veď zaiste ich odplata bude určená na konci čias. Nech teda príde čím rýchlejšie tvoje kráľovstvo Pane.”
V Modlitbe Pána ide najmä o konečný príchod Božieho kráľovstva pri Kristovom návrate. Táto túžba však neodvádza Cirkev od jej poslania na tomto svete, lež skôr ju k nemu zaväzuje. Lebo od Turíc je príchod Kráľovstva dielom Pánovho Ducha, ktorý završuje jeho dielo vo svete a všetko posväcuje. „Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom” (Rim 14,17). Posledné časy, v ktorých žijeme, sú časy vyliatia Ducha Svätého. Od tejto chvíle sa začal rozhodný boj medzi telom a Duchom.
Sv. Cyril Jeruzalemský hovorí: „Iba čistá duša môže povedať s dôverou: „Príď kráľovstvo tvoje”. Lebo kto počul Pavlove slová: „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele” (Rim 6,12) a ukázal sa čistý vo svojich činoch, myšlienkach a slovách, môže povedať Bohu: „Príď kráľovstvo tvoje!”
Rozlišovaním podľa Ducha majú kresťania rozlišovať medzi rastom Božieho kráľovstva a pokrokom kultúry a spoločnosti, do ktorých sú zapojení. Toto rozlišovanie však nie je oddeľovaním. Povolanie človeka k večnému životu neruší, ale umocňuje jeho povinnosť použiť sily a prostriedky, ktoré dostal od Stvoriteľa, aby na tomto svete slúžil spravodlivosti a pokoju. Táto prosba je obsiahnutá a vypočutá v Ježišovej modlitbe, ktorá je prítomná a účinná v Eucharistii. Prináša svoje ovocie v novom živote podľa blahoslavenstiev. Príchod Božieho kráľovstva je porážkou satanovho kráľovstva. Pán Ježiš hovorí: „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo” (Mt 12,28). Ježišove exorcizmy vyslobodzujú ľudí z moci zlých duchov. Anticipujú Ježišovo veľké víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta” (Jn 12,31). Božie kráľovstvo bude definitívne nastolené Kristovým krížom. V stredovekom kresťanskom hymne sa spieva: „Regnavit a ligno Deus” čo znamená „z dreva (kríža) vládol Boh”.