V Žalme 100 sme počuli výzvu: „Jasaj na chválu Pánovi celá zem, s radosťou slúžte Pánovi.” Skúsme dnes svoju modlitbu obohatiť o skúsenosť SZ žalmistu. My všetci a s nami celá zem, sme vyzvaní k jasotu. Čo je to jasot? Jasot je radosť ducha. Z čoho sa táto radosť rodí? Tak ako telesná radosť pochádza z telesného uspokojenia, tak radosť ducha pochádza z duchovného uspokojenia. Jednu vec môžem s istotou prehlásiť, že jasot nepramení z tejto zeme, jeho základ nespočíva v životných okolnostiach a dokonca môžeme povedať, že je nezávislý od životných okolnosti. P. Mária poznala túto radosť, keď vo svojom Magnificáte vydáva svedectvo: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“ K čomu nás teda žalmista vyzýva? Vyzýva nás k radosti, ktorá pramení z viery. Keď s istotou uveríme vo všetko, čo nám Ježiš zjavuje, vtedy sa v duši objaví jasot. Je nutné s istotou uveriť, aby sme dokázali jasať aj uprostred zložitých okolností života.
Máme jasať na chválu Pánovi. Každý náš smútok zatemňuje Božiu slávu, slávu nášho Stvoriteľa. Božou Slávou je Duch Svätý. Nemáme byť prečo smutní. Podriaďme svoj život Pánovi. Buďme ochotní poslúchať Boha a objaví sa v našom živote radosť. S radosťou sa slúži Pánovi. Sv. Atanáz k tomuto žalmu hovorí: „Vykúpeným Pán prikazuje spievať hymnus víťazstva.”
„S plesaním vstupujte pred jeho tvár”. Jasot sa rodí z istoty viery, plesanie sa však rodí z nazeranie. Plesanie sa rodí ako ovocie poznania Božej tváre. Jasot, ktorý je nezávislý od okolností života a rodí sa z istoty viery, ktorá je víťazstvom nad svetom, tento jasot samovoľne prechádza k nazeraniu a plesaniu. Nazeranie to nieje zmyslové poznanie. Nazeranie je schopnosť duše poznať Boha, skrze jeho Slovo. Boh sa predstavuje vo svojom Slove. Nazeranie je schopnosť preniknúť za Slovo do oblasti Ducha Svätého. Preto sme pozvaní: „S plesaním vstupujte pred jeho tvar.“ Jasot záleží od našej viery, plesanie je ovocím nazerania.
„Vedzte, že náš Pán je Boh!“ Sme si plne vedomí toho, že náš Pán je Boh? Buďte si v tom úplne istí, že neexistuje žiaden iný Boh, okrem nášho Pána, ktorý sa zjavil v osobe a v živote človeka Ježiša. On sám nám hovorí: „Kto mňa vidí, vidí Otca!” Ježiš, náš Pán, je Boh. Boh, ktorému je všetko možné. Boh, ktorý nepozná problém. Boh dokonale blažený a dokonale milujúci. Dokonale krásny, dokonale príťažlivý. Až tak príťažlivý, že človek je k nemu neodolateľne priťahovaný. Keď nás vie už druhý ohúriť svojou krásou natoľko, že strácame hlavu a sme schopní kvôli nemu obetovať svoju slobodu i osobu, o čo skôr a viac stratíme hlavu pri stretnutí s Krásou Boha.
Filozofia nás poučuje o tom, že Boh je absolútne jednoduché bytie a teológia, že toto bytie je Láska, Trojica, Vzťah, Večný Zákon, Milosrdenstvo, Pravda, Krása. Mohli by sme postupne menovať všetky pozitívne vlastnosti a zistili by sme, že v Bohu sú všetky jedno. V ňom nieje rozdiel medzi Krásou, Zákonom, Milosrdenstvom, Spravodlivosťou, Láskou, Životom, Pravdou, Svetlom. Nieje v ňom žiadne napätie medzi Milosrdenstvom a Spravodlivosťou. Boh je Krása práve preto, lebo je súčasne Večný Zákon Lásky. Sám sebe je Blaženosťou.
Stáva sa Blaženosťou človeka natoľko, nakoľko ho človek miluje. Blaženosťou, ktorá sa nedá oddeliť od Pravdy, Spravodlivosti, Lásky a Zákona. Človek, ktorý miluje a koná Dobro, opúšťa svoj egoizmus, začína Boha prežívať vo svojom vlastnom svedomí ako Radosť, teší sa z tejto Krásnej Pravdy a Lásky, z tohto Milosrdného Večného Zákona. Naopak človek, ktorý ostal z vlastnej vôle uväznený vo svojom egoizme a má záľubu v zle, je z Boha nešťastný. Boh miluje všetko, čo stvoril a predsa svojou podstatou je Spásou i Súdom, Odmenou i Trestom, Blaženosťou i Bolesťou a predsa je to stále ten istý a nemeniteľne Krásny Boh.
„On je náš Stvoriteľ a jemu patríme, sme jeho ľud a ovce z jeho stáda”. Boh si nás stvoril. Neboli sme. Sme. Aký úžasný zázrak sa stal? A z jeho lásky budeme večne. Ako vďační musíme byť voči Tomu, ktorý nás povolal k bytiu? On je náš Stvoriteľ a jemu patríme. Sme Boží a to je ďalší dôvod vďačnosti. On je náš dobrý Pastier. Nikto iný nemá také právo na nás, ako Ten, ktorý nás zo svojej nesmiernej dobroty stvoril. Eucharistia je vďakyvzdávaním. Motívom vďačnosti nemá byť len to, čo pre nás niekedy Boh urobí, ale naša vďačnosť má mať svoj prameň v tom, čo pre nás Boh urobil. Chesterton, anglický filozof a spisovateľ, vyslovil veľmi múdru myšlienku: „Všetko je príliš veľkolepé vzhľadom na ničotu, z ktorej to Boh Stvoril”.
„Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; chváľte ho a velebte jeho meno”. Ako vstupujem do jeho brán? Prichádzam sem čiste z povinnosti, prichádzam sem z otrockého strachu, aby ma Boh nezatratil? Aké úbohé sú motívy môjho vstupu do jeho brán? Možno mi niečo bráni vo velebení Boha. Možno sa bojím toho, čo bude so mnou až sa s ním stretnem? Možno sa bojím večného zavrhnutia, pretože nič dobrého v sebe nenachádzam. Tohto sa neboj, lebo jedine Boh je Dobrý.
„Chváľte ho a velebte jeho meno. Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.” Boh je Dobro. Niekedy si mýlime vieru v Boha, s vierou vo vlastnú dobrotu. Keby som bol dobrý, nepotreboval by som Spásu. My sme uverili, že Boh je Dobrý a v tejto viere je naše ospravodlivenie. V Bohu nieje nič zvrhlé, nič nespravodlivé. Nič, čo by skutočne ubližovalo. On je len dobrota a každý jeho skutok je dokonalý. Preto sa prestávam báť pekla, lebo peklo je zvrátenosť a Boh ho nestvoril. Je nemožné zatratiť toho, kto ustavične ďakuje, kto ustavične žije tajomstvo eucharistie, tajomstvo ustavičného vďakyvzdávania. Utrpenie je priamo úmerne veľkosti našej sebelásky a sústredenosti na seba. Tam, kde je vďačnosť voči Bohu, tam je nebo v duši.
„Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie”. Prestaňte sa obávať o svoju večnosť a chváľte Boha za všetko, čo vám pripravil. Chváľte ho za to, že môžete byť jeho obrazom, že sa vo vás zjaví čosi z nesmiernej múdrosti, dobroty a milosrdenstva Stvoriteľa. Ak ste svoj život odovzdali Ježišovi, ste jeho ľud a ovce z jeho stáda a On vás vedie ku splneniu blaženej nádeje. Boh je verný. On splní každé svoje prisľúbenie. Jeho Slovo sa vždy stane telom. U Neho nieje žiadna neserióznosť. On je verný. Vernosť je stálosť v čase a v dobrom bytí. A Jeho vernosť je z pokolenia na pokolenie.