Dnešné evanjelium nám kladie pred oči požiadavku solídnosti života. Pán Ježiš nám priamo ukazuje, aké je naše poslanie a čo ľudia od nás očakávajú a na čo podľa Božieho rozhodnutia majú právo, aby sme im poskytli. Pán Ježiš hovorí: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím sa osolí? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.” Počul som už rôzne výklady tohto miesta. Napríklad, že soľ má konzervačný účinok, teda soľ môže dobre zakonzervovať mŕtve mäso, aby sa nekazilo. Podľa toho by poslanie Cirkvi spočívalo v tom, aby spoľahlivo konzervovala všetko staré a dobré. Možno aj toto je jej poslanie, konzervovať staré a ešte dobré. Ale Ježiš, tým že poukazuje na chuť soli, chce povedať svojím podobenstvom niečo iné.
Ak kresťania žijú správne svoje povolanie, sú soľou zeme, lebo dávajú životu chuť. Kresťania sú tí, ktorí vlastnia radosť zo života. Ktosi povedal, že humor je korením života. Asi to bude pravda. Veď bez radosti sa nedá žiť, bez radosti sa neoplatí žiť. Cestu k úplnej radosti ukazuje Kristus. Cirkev bez radosti stráca svoju chuť. „Na nič už nie je!“ Cirkev je vlastníčkou evanjelia, radostnej zvesti a ma byť svedkom evanjelia. Veľmi často naše slová nepresviedčajú, lebo im chýba toto korenie. Chuť kresťanského života je radosť. Poznanie Boha, ktoré Kristus sľubuje a umožňuje, je radostnou skutočnosťou. Tak radostnou, ako keď sa človek zaľúbi, ako keď nájde niekoho, kto za to stojí. Boh sľubuje, že pôjde s nami, ak ho budeme nasledovať v Jeho Synovi. Toto všetko nás naplní radosťou. Veď Syn Boží Ježiš Kristus, nie je „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Boh, ktorý od nás vyžaduje solídnosť živote, je sám dokonale solídny. Ježiš je Božie „áno“ k človeku. Boh chce človeka a počíta s človekom vo svojom pláne Spásy. Boh si v Ježišovi posadil človeka po svojej pravici.
„Vy ste svetlo sveta.“ Už pri prvom zamyslení sme mohli pochopiť, že ľudia budú od nás očakávať svedectvo radosti a to plným právom. Teraz sa zamyslíme, ako je to so svetlom. Čo svetlo symbolizuje a čo spôsobuje. Bez svetla nie sme schopní rozlišovať. Svetlo a poznanie idú v ponímaní ľudí spolu. Pán Ježíš hovorí, že sme svetlom sveta. Z našich životov musí byť zrejme, že poznáme Boha. Sv. Ján hovorí, že len ten kto miluje, „poznal Boha”. Tak, ako prvý oddiel ukazoval, že v našom živote nesmie chýbať radosť, tak tento druhý hovorí, že nám nesmie chýbať poznanie Boha, skúsenosť nezištnej Lásky, ktorá sa rodí z obety. Takáto láska vedie k poznaniu Boha.
„Mesto postavené na návrší nemožno ukryť.” Kto je týmto mestom? Ak žijeme správne svoje kresťanstvo, sám Boh nás povyšuje a stavia na návršie. Nečudujme sa tomu, že sa o nás zrazu začne hovoriť, aj keď sme to nikdy nehľadali a o to sa neusilovali. Boh sám je ten múdry hospodár, ktorý zažal sviecu nato, aby svietila všetkým, čo bývajú v dome.
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca na nebesiach.“ My všetci sme pozvaní, aby sme sa stali viditeľnými Božími Slovami, aby ľudia z našich životov mohli usudzovaním prísť k poznaniu Boha, aby pre naše dobré skutky oslavovali Boha Otca, ktorý nás stvoril.
Radosť a láska sú dva piliere duchovného života, ktoré nesmú chýbať v našom prejave bytia, ak ho máme nazvať skutočne kresťanským. Pán Ježiš, aj ako človek, je solídnym obrazom Boha. V ňom sa zjavuje plnosť radosti i lásky. Radosť a láska sú dva pozitívne prejavy správne žitého duchovného života. Nie je znakom solídnosti, keď človek niečo prisľúbi a vzápätí to odvolá. Takýto človek, ak sme sa s nim už stretli, nie je hodnoverný, a preto jeho svedectvo neprijímame. Sv. Pavol môže o sebe vyhlásiť, že Boh taký nie je: „Bratia, Boh je svedok, že naša reč k vám nie je „áno” aj „nie”. Veď Syn Boží Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásili – ja, Silván a Timotej, nebol „áno” aj „nie”, ale v ňom bolo iba „áno”. V ňom sa všetky Božie prisľúbenia stali „áno”. V príchode Ježiša Krista sa naplno uskutočnili Božie prisľúbenie. Boh je verný, Boh je solídny. Na Božie Slovo sa možno spoľahnúť. Čo Boh prisľúbil, to aj splnil.: „Preto skrze neho aj naše „amen” znie Bohu na slávu. Sám Boh nás spolu s vami upevňuje v Kristovi. On nás pomazal, on nás označil pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.“ (porov. 2 Kor 1,18-22)
Solídnosť je vlastnosťou, ktorá ukazuje, že vec i osoba má predpokladané kvality. Tie kvality, ktoré patria k jeho poslaniu. Boh svojím Duchom robí z nás solídnych ľudí. Upevnených v dobre, upevnených v Kristovi.