V prvom čítaní sme počuli, ako potok, pri ktorom sa skrýval prorok Eliáš, vyschol. Včera sme počuli o rozkaze, ktorý bol daný krkavcom, aby Eliáša živili. A oni poslúchli. Prinášali mu chlieb a mäso ráno i večer. Boh sa mu postaral o raňajky i večeru. Eliáš sa staral o veci Božie a Boh sa staral o jeho živobytie. Krkavce ho kŕmili, akoby si ho poplietli so svojím mláďaťom. V dnešnom úryvku počujeme mu znovu zaznelo Pánovo Slovo: „Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“
Je to zaujímavý príkaz. Keď tam Eliáš prišiel, stretol síce chudobnú vdovu, ale nezdá sa, že by vedela niečo o nejakom príkaze Božom ohľadom živenia Eliáša. Dokonca to vyzerá beznádejne. Je tak chudobná, že sa chystá spolu so svojím synom zjesť to posledné, čo má. Eliáš sa nedá pomýliť zdaním, ale vie, že je to ona. Z jednej strany to vyzerá, že do rodiny pribudne ďalší hladný krk. Ale v skutočnosti v tomto tajomnom hosťovi príde do rodiny Božia záchrana.
Vdova, i keď o tom nevie, plní poslušne Boží rozkaz, Boží zákon pohostinstva. Eliáš sa nehanbí prijať jej službu, lebo vie, že skrze Neho bude Pán túto rodinu živiť. Prichádza ako obtiažny pocestný a žobrák, ale stáva sa požehnaním.
„Najedol sa on, ona a jej syn; a od toho dňa múka z hrnce neubudla s v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.“ Zneje nám to ako rozprávka? Keby nás počúval nejaký neveriaci, povedal by: „Kresťania spamätajte sa, veď vy veríte rozprávkam“. Myslím, že by som sa vôbec zato nehanbil. Pretože tam, kde sa verí vo Všemohúceho Otca, sú možné aj rozprávky. Bohu nie je nič nemožné. Problémy máme iba my ľudia. Boh nepozná problém, snáď okrem našej malej ľudskej viery. Skôr sa zdá, že Slovenské ľudové rozprávky sú inšpirované bibliou. Od rozprávky sa to odlišuje práve tou poslednou časťou: „podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša“. Viera je schopnosť prijať a zobrať vážne Božie Slovo. Boh to prisľúbil, Eliáš tomu uveril a stalo sa tak.
Aby ste sa presvedčili, že naozaj nejde o rozprávku, prečítam vám príbeh z knihy: „Útočište“, od spisovateľky Gorrie Teen Boom. Táto kniha opisuje jej zážitky z koncentráku, kam sa táto Holanďanka dostala preto, že pomáhala v odboji a pri záchrane Židov počas II. svetovej vojny. A tam sa píše: „Stala sa ešte ďalšia zvláštne vec. Z fľaštičky, ktorá obsahovala D – vitamín, stále vytekali kvapky. Zdalo sa to úplne nemožné, tak mnoho dávok za deň. Neraz liek okrem Betsie užívalo ešte asi dvanásť žien z nášho poschodia. Môj inštinkt mi zakaždým vravel, aby som s tým šetrila. Betsie tak očividne slabla! Ale ostatné ženy boli tiež choré. Bolo ťažké povedať nie, očiam, ktoré horeli od horúčky a rukám, ktoré sa triasli zimou. Pokúšala som sa dávať kvapky len tým najslabším – ale aj tých bolo čoskoro pätnásť, dvadsať, dvadsaťpäť… Ale zakaždým, keď som naklonila fľaštičku, na konci skleneného kvapátka sa objavila kvapka. To už nemôže byť! Pridŕžala som ju oproti svetlu, pokúšajúc odhadnúť, koľko zostalo, ale tmavohnedé sklo bolo príliš hrubé na to, aby sa dalo cezeň vidieť.
„V Biblii bola žena“, povedala Betsie: „ktorej krčah oleja sa nikdy nevyprázdnil“. Pohľadala vo svojej biblii príbeh o chudobnej vdove zo Sarepty, ktorá do svojho domu prijala proroka Eliáša. „Múka z hrnce sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal, podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.“ Nuž ale biblia je plná príbehov o zázračných veciach, ktoré sa udiali, kedysi dávno. Jedna vec je veriť, že takéto veci boli možné kedysi dávno, iná vec bolo uveriť, že aj v našom prípade sa stal zázrak, teraz v týchto dňoch. A predsa sa tak stalo, dnes, ďalší deň a ďalší, až napokon užasnutá skupinke pozorovateliek stála okolo, sledujúc, ako kvapky padajú na denné podiely chleba. Mnoho nocí som ležala bdejúc v spŕške slamy padajúcej z horných slamníkov, pokúšajúc sa pochopiť zázrak dobroty, vyliatej na nás. „Možno“, šepkala som Betsie: „že iba molekula alebo dve sa dostanú cez dierku, a potom na vzduchu narastie!“ Počula som jej jemný smiech: „Corrie, nepokúšaj sa tak usilovne to vysvetliť. Prijmi to proste ako prekvapenie od Otca, ktorý ťa miluje“. Tento zázrak Božej dobroty trval až dotiaľ, dokiaľ sa im nepodarilo potajme zohnať ďalšie lieky.
Zakončím slovami žalmu: „Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého!“ (Ž 4,4)