Dnešné prvé čítanie z druhého listu sv. Pavla Korinťanom nám odhaľuje a ukazuje akúsi kresťanskú psychológiu. Odhaľuje nám pravdy, ktoré musíme vierou prijať, aby sa uzdravila naša duša, aby nabrala ten správny smer kresťanského rastu. Kresťanský život je pozitívny rast vo viere, v nádeji a v láske.
„Bratia, Kristova láska nás roznecuje, keď si pomyslíme, že jeden zomrel za všetkých, a teda všetci zomreli.” Naša ľudská láska sa zažíha na viere v Božiu lásku. Boh svoju lásku voči nám dokazuje tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte žili v hriechu. Tak veľmi Bohu na nás záleží. Tak veľmi Boh túži po Spáse každého jedného človeka. Ani my sami, vo svojej najväčšej sebeláske, akej sme len schopní, sa nemilujeme takou láskou, akou nás miluje náš Stvoriteľ a Pán. Prečo tak usudzujem? Pretože Boh nás svojou Láskou povoláva z ničoty k bytiu. A keď sme sa ukázali, ako stvorenia, ktoré stále inklinujú k ničote a k hriechu a k smrti, Boh s tým nesúhlasí a chce nás mať u seba vo svojom kráľovstve života. Toto musí vždy roznecovať v nás Lásku. Táto Láska Boha je živnou pôdou pre našu lásku. Naša láska k Bohu sa rodí ako odpoveď na túto lásku Boha k nám.
Veríte, že vás Boh naozaj miluje? Keby vás Boh nemiloval, už dávno by nad vami zlomil palicu. Ale On nás chce spasiť. My všetci sme hriechom znetvorení a odsúdení na smrť, na zatratenie, ale Kristus zomrel za nás všetkých. On jediný a svätý zobral na seba hriechy sveta, aby nás očistil: „A Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych”. Pomýlený a neuspokojujúci je štýl života, ktorý sa žije pre seba samého. Sebectvo nikoho nemôže urobiť šťastným. Sebectvo je začarovaný a uzavretý kruh zatratenia. Opakom sebectva je láska. Boh nie je uzavretý kruh, ale spoločenstvo osôb v Najsvätejšej Trojici. Otec sa dáva Synovi, Syn sa dáva Otcovi a nám. Duch vychádza z Otca i Syna.
A Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežil pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Žijeme pre Kriste. Žijeme vyvlastnený život. „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Takto charakterizuje kresťanský život sv. Pavol. Toto je naša spása. Dať prednosť Kristovmu životu, pred sebou samým.
„Preto odteraz nikoho nepoznáme podľa tela; a ak sme aj Krista poznali podľa tela, teraz ho už tak nepoznáme. Preto kto je v Kristovi, je nové stvorenie. Hľa staré sa pominulo a nastalo nové“. Kristova prítomnosť v nás spôsobuje, že prestávame ľudí hodnotiť podľa tela, podľa vonkajšieho zjavu, ktorý obyčajne ovplyvňuje naše sympatie a antipatie. Ako kresťania sa nemáme milovať tou láskou, ktorá závisí na sympatiách. Objavujeme v sebe nové stvorenie. Toto platí predovšetkým o tých, ktorí Krista už do seba prijali a žijú pre neho. Ale Kristov Duch, ktorý účinkuje v nás, nás vedie k tomu, aby sme Krista videli vo všetkých ľuďoch a aby naša láska bola nezávislá od sympatii. Aby sme v každom kresťanovi odhaľoval nové stvorenie.
„Ale toto všetko pochádza od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veru, Boh v Kristovi zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich zločiny. A nám zveril ohlasovať toto zmierenie.“ Je úžasné, aké veľké veci nám robí Boh. On sám nás uschopňuje žiť Božiu lásku. Lebo toto všetko pochádza od Boha. On prvý začal a dokonal naše zmierenie. My sme na to nemali. My sme neverili Bohu. Od prvotného hriechu v nás stále žije podozrenie, akoby to Boh s nami nemyslel dobre. Ale Boh nám dokazuje stále, že to s nami myslí vrcholne dobre. Veru, Boh v Kristovi zmieril svet so sebou a nepočítal ľudom ich zločiny. Boh je taká geniálna a vynaliezavá Láska, že z najväčšieho zločinu, robí pre nás spásu. So smrti Božieho Syna robí spásu pre tento svet. Jeho rozbité telo a vyliatu krv nám dáva za pokrm a za nápoj. Ak sme svoj život vydali Kristovi, ak sme Krista prijali do seba, Boh nám už nepočíta naše hriechy, ktoré konáme z ľudskej slabosti, ale silou Kristovho života v nás, nás pomaly vedie k úplnej slobode od hriechu. Musíme byť v Kristovi.
„Teda my zastupujeme Krista. A keď my napomíname, akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom”. Službu, ktorú nám Boh zveril, sv. Pavol nazýva službou zmierenia. Boh zo svojej strany urobil všetko, teraz je rad na nás ľuďoch, aby sme sa zmierili s Bohom. Koľkí z nás, ktorí sa nazývame kresťanmi, nosia vo svojom srdci trpkosť voči Bohu, či je to pre smrť niekoho blízkeho, či je to pre vlastnú chorobu. Otvorte sa Kristovi, on vás uzdraví. Zmierte sa s Bohom, lebo každý iný postoj voči Bohu, ako láska, ničí samého človeka. V mene Kristovom vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!
Je potrebné „odpustiť Bohu“. Nie v tom zmysle, žeby Boh urobil chybu v našom živote a bol vinný. Boh nieje vinný. Boh je svätý, ale my máme nezmieriteľné postoje voči jeho plánu spásy, v ktorom má svoje miesto i smrť i choroba i zlo ako také. Toto všetko má v našom živote spasiteľnú úlohu. Toto všetko nás privádza k dobru, ktorým je Boh sám.
„V mene Krista vás prosím: Zmierte sa s Bohom. Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou”. Sv. Pavol doslova tvrdí, že Kristus, ktorý nepoznal hriech, sa z Božej predivnej moci, stal hriechom. Je strašné, keď sme nevinne trpiaci, keď nás neprávom osočujú, ale pozrite sa na Božiu pokoru. Boží Syn sa stal pre nás hriechom, Boží Syn vzal na seba hriechy celého sveta, aby sme sa mi v ňom mohli stať Božou spravodlivosťou.
Také úžasné veci sme sa dnes dozvedeli. Milujme tohto veľkého a svätého Boha, slúžme mu s úctou a bázňou, otvorme sa Kristovi a dajme sa spasiť, lebo zatratenie je dielom ľudského sebectva a ľudskej uzatvorenosti pred Božím Duchom.