Akým spôsobom anjeli uskutočňujú svoje poslanie v našom každodennom živote? Žalm 91,10-13 hovorí: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň. Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, leva i draka rozšliapeš.“ Ako anjeli zasahujú do rodín, do škôl, do továrni a do kín, do parlamentov, na cestách, na zemi i vo vzduchu? Je vôbec možný vplyv týchto nehmotných bytostí na politiku, na sociálni život a na povolanie? Ak áno, je účinný? Má rozhodujúcu váhu na osud človeka? Hraje nejakú úlohu v dejinách ľudstva?
Sv. Tomáš Akvínsky nachádza odpoveď na tieto otázky v samotnej prirodzenosti anjelov. Poznajú materiálni svet nezrovnateľne lepšie než človek a podobne je tomu i s prírodnými zákonmi. Na tento svet majú tajomný vplyv. Ich nadvláda ide tak ďaleko, do takej miery presahuje hranice vedy a techniky, že sa nám niektoré anjelské diela zdajú byť zázračné, zatiaľčo v skutočnosti sú čiste prirodzené. Sám anjelský učiteľ si toho všíma, keď celú záležitosť v dobrom slova zmysle demytologizuje. Mnoho výdobytkov vedy, napríklad lietadlo, by sa určite nejakému obyvateľovi pralesa zdalo zázračne a pri tom sú to len vedci, ktoré na základe lepšieho poznania zákonitosti, zostrojili tento mechanizmus. Lietadlo využíva k svojmu letu aj zákon gravitácie, ktorý vo všeobecnosti spôsobuje, že sa lietať nedá.
K prirodzenosti anjelov pripojím ešte svoj názor. Neberte to ako učenie cirkvi, ale ako skôr moju vlastnú intuíciu. Keď hovoríme o Bohu, povieme Boh je Duch a Boh je Láska. Ak sa však zamyslíme nad slovom Láska, kam zaradíme Lásku? Láska je vzťah. Zdá sa, že vzťah stojí vyššie ako osoba, vzťah je viac ako osoba. Už len v prirodzenom živote vidíme, že každá nová osoba sa rodí zo vzťahu. Samozrejme môžu byť vzťahy rôzne. Vrcholne osobné, nesmierne blaživé. A môžu byť vzťahy neosobné, sebecké, zvrátené. Zdá sa mi, že svet stvorených duchov, či už démonov alebo anjelov, je svetom vzťahov. Čím sa ktorí duch viacej blíži tomu, čo môžeme nazvať Láskou, tým viac sa blíži k Bohu samotnému.
Vzťah a emócie spolu veľmi úzko súvisia. Môžu byť zlé emócie a zlé vzťahy, ktoré sa usadia v ľudskom srdci, ale môžu byť aj krásne emócie a úžasne vzťahy, ktoré takisto sa môžu usadiť v ľudskom srdci. Preto si osobne myslím, že tak ako podla presvedčenia starovekých otcov sú démoni nositeľmi zlých emócii, myšlienok a vzťahov, tak o anjeloch platí, že nás svojím bytím privádzajú do blízkosti a zážitku toho, ktorý sám sa predstavil ako Láska. Každá čnosť je Láska prežívaná z určitého hľadiska. Sú to podla môjho presvedčenia práve anjeli, ktorí sú nositeľmi a spôsobovateľmi čností. To isté, ako sme už počuli, platí o charizmách, o rôznych milostiach. Snáď to, čo hovorím, platí aspoň o určitej anjelskej triede.
Možno to, čo som teraz povedal, by sme mohli preniesť do sveta fyzikálnych zákonov a vôbec do zákonitosti prírody. Aká inteligencia a sila stojí za jednotlivými zákonmi prírody? Kvantová fyzika vyslovuje hypotézu, že celý hmotný svet leží v silovom poli vedomia. Predovšetkým Vedomia Božieho, ktoré je absolútnym polom, vzťahovým polom, kde platí, že všetko o všetkom vie a ak sa čosi zmení na našej strane vesmíru, udeje sa uvažujúca zmena na druhej strane vesmíru. Môžeme si položiť otázku: Kto drží pokope mravenisko, keď samotné a jednotlivé mravce sa nejavia ako príliš inteligentné tvory, ale akonáhle je ich určité množstvo, začínajú sa chovať rozumne. Kto riadi lety sťahovavých vtákov, ktoré sa vedia pohybovať v ohromných vzdialenostiach.
Ako je možné, že keď vycvičíme nejaké zvieratko v určitej veci, v určitých prípadoch sa jeho schopnosti prenesú na úplne vzdialené zvieratá toho istého druhu? Všetky tieto skutočnosti ukazujú na Vzťažnosť. Silové pole vedomia je úžasným vzťahovým priestorom. Anjelský svet to je svet úžasných vzťahov, ktoré sa ale majú zjaviť v hmotnom svete práve skrze človeka. Anjeli sú Božie farby, ktorými Boh a človek spolu maľujú Boží obraz v tomto svete. Vyjadrenie trošku básnické, ale snáď aj trošku pravdivé.
Nie je snáď moc anjelov nad zvieratami väčšia než tá, ktorou disponuje krotiteľ levov a zaklínač hadov? Či sám Boh ústami proroka v žalme nehovorí, že jeho vyvolení prejdu bez úhony medzi levmi a hadmi? Je potrebné zdôrazniť s učiteľom cirkvi: tieto slová sa musia brať doslovne, ale zároveň tiež v duchovnom slova zmysle, ako je potrebné vykladať aj slová „na rukách ťa ponesú….“ (Sv. Róbert Bellarmín). Človek sa stretáva na svojej púti s fyzickými prekážkami a viditeľnými nepriateľmi, ale tak isto musí čeliť potiažam morálnym a „zlým duchom v ovzduší“.
Anjel strážny ma poverenie za všetkých týchto okolností pomáhať. Môže človeku pomáhať v rovine fyzickej tým, že ho nesie, že od neho vzďaľuje nebezpečné predmety i zvieratá, že upozorňuje na nebezpečie hlukom atď. alebo, že mu dokonca pokazí televízny aparát, odoberie signál, ak chce človek pozerať niečo, čo je pre neho nebezpečné. Ako anjel, môže zasahovať najrozmanitejšie v rovine psychickej buď u samotného svojho chránenca vnuknutím, alebo u nepriateľov tým, že im zatemní poznanie alebo odvedie ich pozornosť alebo ich znehybní.
Sv. Tomáš Akvínsky hovorí: „Akokoľvek je škála anjelských zásahov široká, napriek tomu svoje hlavne úsilie anjeli vkladajú do osvecovania svedomia.“ Tu by sme mohli citovať množstvo príbehov prevzatých zo života svätých. Zaiste sa mnoho týchto príbehov udialo v dobe, keď sa ešte nekládol taký veľký dôraz na kritické posúdenie. Niektorí dnes pravdivosť týchto zásahov spochybňujú, napr. pochybujú o autenticite hlasov, ktoré inšpirovali sv. Janu z Arku. Skôr než by som tu uvádzal prehľad historických faktov, na ktorých by sme mohli ilustrovať verše z 91 žalmu, ktoré sú zásadne pre učenie o anjeloch strážnych, radšej zdôrazníme dva body: uistenie, ktoré nám dal samotný Boh, a moc, ktorú majú anjeli nad materiálnym svetom a zvlášť nad ľudskou psychikou.
Veriaci možno budú mať výhrady voči anjelským zjaveniam v živote sv. Františky Rímskej, ktorá dostala zaucho od svojho anjela strážneho, za to, že nenapomenula v spoločnosti hriešnika, sv. Lydwiny de Schiedam, sv. Václava, sv. Gemmy Galgany (1878-1905): nedokážu však, aspoň pokiaľ sa nebudú chcieť dostať do rozporu s vierou, spochybniť to, že Boh verne plní svoje sľuby. Mocní tohoto sveta sa môžu spreneveriť tomu, čo predtým slávnostne prisľúbili, môžu pošliapať všetky predchádzajúce dojednania a zmluvy: za to Boh je verný: to čo sľúbi, do posledného bodu splní. Na mnohých miestach Písma sv. sa môžeme dočítať, že sa zaviazal poskytnúť svojím vyvoleným anjelskú ochranu, ochranu duchovných bytostí, ktoré majú mocný vplyv na materiálny svet i na diabolské sily. A svoj sľub plní. Koľko skutočných kresťanov to vo svojom živote vyskúšalo.
Spochybňovať ochranu zo strany anjelov by nepriamo znamenalo spochybňovať vierohodnosť Boha a jeho vernosť danému slovu. To by bolo však rúhanie. Ak má ochrana zo strany anjelov význam pre materiálny rámec nášho každodenného života, realizuje sa hlavne a predovšetkým, ako sa zdá, v oblasti duševného života. Pôsobia na našu predstavivosť, na našu pamäť a na našu citovosť prostredníctvom hnutí a obrazov, aby nás osvietili, aby nás odvrátili o zlého a aby nás viedli ku šťastiu.
Pôsobenie anjela nedokáže priamo preniknúť do našej vôle. Táto ľudská schopnosť je mu neprístupná. Tam môže preniknúť len Boh a iní duch len s dovolením človeka samotného. Dalo by sa to prirovnať ku klauzúre kláštora. Veriaci a turisti môžu vstúpiť do kostola, ale ďalej bez výslovného dovolenia, nesmú. A tak isto anjeli, dobrí i zlí, majú volný prístup k predstavivosti, k pamäti i k mysleniu a k ľudskej citovosti. Do ďalších oblastí môžu vstupovať len s naším výslovným dovolením. Rozum a vôľu ovplyvňujú nepriamo – tým, že poskytujú týmto dvom oblastiam zložky na spracovanie.
Vplyv anjelov na ľudskú psychiku nie je nepodstatný. Vieme všetci do akej miery ovplyvňujú naše chovanie obrazy, vnemy a pocity. Majú prevládajúci vplyv na vôľu zvlášť tam, kde sa subjekt nemôže oprieť o jasný rozum a pevnú vôľu, keď je nejako vnútorné zranený. Vieme napríklad ako prepadajú pornografii ľudia citovo zranení.
Keď chýba jasný rozum, človek nedokáže odhaliť zradnosť mnohých citových hnutí. Tato prezieravosť a energia sú výsadou ľudí, ktorí majú v sebe svetlo Božieho Slova, ľudia bez tohoto svetla nevedia správne posúdiť. Idú za príjemnosť, aj keď ich zabíja (napr. drogy). Podla realistického zistenia sv. Tomáša sa „väčšina ľudí riadi len svojimi zmyslami“. Sú tak vydaní na milosť a nemilosť svojej obrazotvornosti, pocitom a vášniam.
Toto nám potvrdzuje skúsenosť. Stačí, keď pred malými deťmi ale veľmi často i pred dospelými, vyvoláte nejakú predstavu lákadla – ved na tom je založený systém reklamy – a táto predstava v nich vyvolá pálčivú túžbu tie veci mať. Nakoniec to vidíme i v tom aký veľký vplyv má na človeka televízia, film, divadlo, rozhlas. Tieto prostriedky spoločenskej komunikácie pôsobia na predstavivosť a citovosť, ktorá následne ovplyvňuje ľudský rozum a vôľu.
Podceňovať úlohu obrazov a pocitov v každodennom živote znamená zároveň nedoceňovať vplyv anjelov, tak dobrých ako i zlých, na ľudské chovanie i na osudy celých národov. Ak uznáme, že vplyv pocitov a obrazov je veľký, privedie nás to k lepšiemu pochopeniu cirkevného učenia o anjeloch strážnych a démonoch a o ich úlohe v živote duší a v dejinách spásy.