5. Veľkonočný pondelok
V predošlej katechéze sme hovorili o tom, že Duch Svätý z hľadiska obsahu neprináša nič nového vo vzťahu k tomu, čo priniesol Kristus, ale bez Neho toto všetko ostáva akoby mimo nás a nedokážeme to skutočne vnútorne prijať, prisvojiť si a to tak, aby sa Kristovo Slovo stalo obsahom nášho života. Duch Svätý akoby odhaľuje ten život, ktorý priniesol Ježiš; tento život sa vplyvom Ducha Svätého stáva mojím vnútorným vlastníctvom a ja začínam ním žiť. Preto je Duch Svätý spodobnený a prirovnaný k potoku živej vody vyvierajúcej z nášho vnútra. Ak v nás prebýva, vedieme nový život.
3. Čo to znamená: „Byť naplnený Duchom Svätým?”.
Po zhrnutí predošlej katechézy by nás nemala prekvapiť takáto odpoveď na danú otázku: „Byť naplnený Duchom Svätým, znamená byť naplnený Kristom. Lebo Duch Svätý neprináša nový obsah ale spôsobuje, že to, čo bolo mimo nás, to čo sa odohrávalo pred 2000 rokmi v Palestíne, zrazu sa v nás stane živým a začíname žiť Kristom. To znamená, že keď dostávam Ducha Svätého a som ním neplnený, môžem povedať spolu so svätým Pavlom: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. Alebo: „Mne žiť je Kristus!“
Toto zdôraznenie je veľmi dôležité, lebo s týmto faktom sa v presvedčení mnohých ľudí spájajú neraz rôzne neobvyklé javy, ako napr. hovorenie cudzími jazykmi, prorokovanie. Niektorí odlúčení bratia sú presvedčení o tom, že naplnenie Duchom Svätým nutne súvisí s týmto javom hovorenia v jazykoch. My katolíci sme presvedčení, že hovorenie jazykmi sa môže spájať s naplnením Duchom Svätým, ale tiež nemusí s ním mať nič spoločné.
Veď hovorenie jazykmi sa objavuje aj v iných náboženstvách, napr. v hinduizme. Z toho vyplýva, že nie každý, kto hovorí jazykmi, musí byť nutne naplnený Duchom Svätým. Iba vtedy tento fakt svedčí s istotou o naplnení Duchom Svätým, keď začíname žiť Kristovým Slovom a začíname plniť jeho vôľu. Asi by sa to dalo vyjadriť slovami evanjelia: „Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske!” (Jn 15,10).Teda naplnenie Duchom Svätým, naplnenie Kristom nemusia sprevádzať žiadne neobvyklé javy, ale to neznamená, že nemôžu. Podstatné je, že si človek začína uvedomovať, že žije v Kristovi a Kristus v ňom.
Čo to znamená a ako to máme pochopiť, že Kristus žije vo mne a ja v ňom? Život charakterizuje u človeka myslenie, chcenie a konanie. Keď vo mne žije Kristus, tak myslím ako On. Jeho myšlienky sa stanú mojimi myšlienkami, moje chcenie a úmysly sú zhodné z jeho úmyslami. Sv. apoštol Pavol v 1 Kor 2,16 hovorí: „My však máme myseľ Kristovu”. To znamená, že každú skutočnosť hodnotíme tak ako On. Naše myšlienky vedú k činom, musím konať to, čo by Kristus konal na mojom mieste. Keď takto postupujem, vtedy Kristus pôsobí skrze moju vôľu. To vlastne znamená, že Kristus žije vo mne a ja v ňom.
Je to veľmi jednoduché a zároveň udivujúce, že existuje život založený na tom, že Kristus žije vo mne, a ja v Kristovi, že Kristus predlžuje svoj život skrze môj život, že môj život nadobúda zmysel skrze to, že sa stane podobným Kristovmu životu, že je zjednotený s Kristovým životom. Samozrejme, okrem tohto rozmeru si treba uvedomiť, že sám Kristus je životom, ktorý ak sme ho prijali sa v nás rozvíja. Kristus mi dáva seba a ja sa mu tiež úplne odovzdávam. Odovzdávam mu teda svoje myšlienky, pocity, podrobujem mu svoju vôľu a chcem robiť len to, čo sa jemu páči, aby som stále zostával v jeho láske a mal v sebe plnosť jeho radosti.
V evanjeliu sa Ježiš predstavuje ako človek, ktorý je plný radosti. „To som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola plná.“ (Jn 15,11). Odovzdanie sa Kristovi vôbec neznamená rezignáciu zo svojho rozvoja, zo svojej originality. Naopak: práve vtedy sa rozvíjam v plnosti, keď žijem pre Toho, ktorý ma miluje.
Po prijatí Ducha Svätého, začínam život vo dvoch s Kristom, v zjednotení s ním. Už neidem sám, on ide spolu so mnou a ja mám z neho radosť. Samozrejme, nie je to hneď dokonalý a plný život. Na začiatku ma Kristus veľmi často musí dvíhať z pádov, z mojich hriechov, zo slabostí, musí má často uzdravovať a oslobodzovať z moci zlého ducha, pod ktorého vládu sa prepadám vždy keď ťažko hreším.
Avšak postupne skrze dary Ducha Svätého ma Kristus robí schopným k činnosti s ním, aby som mohol žiť podobne ako On, aby som bol nástrojom jeho vôle. Po určitom čase budem schopný prejaviť Kristovu lásku k ľuďom, lebo Kristus miluje všetkých ľudí. Ježiš mi odpúšťa aj ja musím odpustiť iným ľudom a ako On slúži mne aj ja mám slúžiť. Iných ľudí chcem priviesť k tomu šťastiu, ktoré spôsobuje Kristus v mojom živote. Zo spoločného života s Kristom sa rodí pravé svedectvo mocou Ducha Svätého.