Keď chceme hovoriť o Božom Slove musíme si uvedomiť, že týmto termínom označujeme dve skutočnosti: Božie Slovo ako II. Božskú Osobu, teda Logos a Božie slovo ako inšpirovanú zbierku kníh. Prvé je vydychované Duchom Svätým, druhé je inšpirované Duchom Svätým. Obidve nesú v sebe tú istú informáciu. Úplnejšou informáciou je Božie Slovo ako II. Božská Osoba, ale v zásade nemôže byť medzi nimi rozpor. Sv. Augustín hovorí: „Uvedomte si, že je to jedno a to isté Slovo, ktoré sa rozprestiera po celom Písme Sv., a že je to, to isté Slovo, ktoré zaznieva v ústach všetkých svätých pisateľov; to Slovo, ktoré, pretože bolo na počiatku Boh u Boha, nepotrebuje slabiky, lebo nepodlieha času.“ Boh v celom Písme Sv. nevyslovuje nič iné, než len jediné Slovo, svoje Slovo, v ktorom sa zdieľa úplne celý.
Židia, Božie Slovo označujú termínom Tóra a takto sa vyslovujú o úcte k Tóre: „Tóra je naša Najsvätejšia Sviatosť. Tóra to je päť kníh Mojžišových, krasopisne a bez chybičky napísaných rukou osvedčeného pisára v hebrejskom jazyku a na belostnom pergamene z hovädzej kože… Jeho obidva konce sú zavinuté na dvoch drevených valčekoch, ktoré nazývame „Strom života“…. Zvitky Tóry prechovávame v modlitebne vo svätostánku za nádhernou oponou. Keď počas bohoslužieb v sobotný deň a počas sviatkov prenášame knihu synagógou, stávame pred ňou zo svojich miest s väčšou úctou než iné národy pred svojimi kráľmi. Dotýkame sa jej rúcha a bozkávame ho.… Ak sa stane zvitok z nejakého dôvodu k predčítaniu nepoužívateľný, pochováme ho na cintoríne s náležitými poctami. Boh sa vtelil do Tóry a jej svätých písiem a tak sa nám odovzdal. Skôr ako bol svet, bola Tóra, tajomný Boží Zákon. Boh, Tóra a Izrael je to isté a jedno.“
Všimnime si zvláštne označenie valčekov, na ktorých je Tóra navinutá: „strom života“. Kniha Genezis pri opise pádu prarodičov hovorí menovite o dvoch stromoch, strom poznania Dobra a Zla a strom Života. Aj z tejto súvislosti môžeme pochopiť, že stromom života je Zjavené Božie Slovo, Boží zákon a teda jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, môže znamenať, pohrdnutie Božím Zákonom.
Tento židovský postoj k Božiemu Slovu môžeme doplniť. Toto Slovo sa nevtelilo len do Svätých písiem, ale sa stalo človekom a prebývalo medzi nami. Nachádzame tu i odvážne tvrdenie, že Boh, jeho Slovo a jeho ľud je to isté. Aj tu môžeme potvrdiť, že sme Tajomným telom Krista, keď prijímame Slovo a keď ho žijeme. A tak ako my uchovávame sviatosť Oltárnu v Bohostánku, tak Židia uchovávajú v Synagóge Božie Slovo. Ako je Kristus prítomný v Eucharistii, tak je prítomný aj v Písme Svätom.
Podobný postoj nachádzame aj u sv. Františka z Assisi: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovení ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká Vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to závisí na nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári.“
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva len v tom, že adorujeme jeho Najsvätejšie Telo, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. Sväté prijímanie nespočíva v tom, že otvorím svoje ústa po tom, čo som povedal „Amen“ ku Kristovmu Telu. Nemám prijímať Ježiša ako predmet, ale ako živú osobu. Vo svätom a životodarnom prijatí Božieho Syna ide predovšetkým o to, aby sa II. Božská osoba, stala mojím Životom. Toto je prvý a základný princíp svätého prijímania. To znamená: prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to zároveň základný predpoklad duchovného boja. Ak nie je Kristus v nás, určite prehráme zápas s diablom a platí to aj naopak: Sv. Pavol prehlasuje: „Kristus vo vás, nádej slávy“.
Sv. Augustín nazýva Božie Slovo – sacramentum audibile – sviatosť počutia. Túto sviatosť môžeme mať vo svojom dome, a môžeme si ju vysluhovať aj sami. Čítanie Božieho Slova je duchovným svätým prijímaním. Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania. Napriek tomu naše náboženstvo nie je „náboženstvom knihy“ ako Judaizmus. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho Slova, ale „nie slova písaného a nemého, ale Slova Vteleného a Živého“. (Sv. Bernard z Clairvaux) Aby slova nezostávali mŕtvou literou, je treba, aby Kristus, Otcovo Slovo, nám skrze Ducha Svätého „otvoril myseľ, aby sme rozumeli Písmu“ (Lk 24,45)
Jánovo evanjelium začína tvrdením: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Boh je nám poznateľný len preto, že vyslovuje svoje Slovo. Vo svojom Slove zjavuje svoju podstatu. Boh ako absolútne dokonalá bytosť, sa vo svojom Slove dokáže úplne vysloviť a to až natoľko, že môžeme povedať: Božie Slovo je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla. Bez toho, aby z neho niečo ubudlo, alebo mu niečo pribudlo, plodí Slovo. Dáva Informáciu o Sebe. Toto Slovo je stále plodené a milované. A týmto Slovom tvorí svet a v tomto Slove sa Boh dáva svojmu stvoreniu.
A týmto Slovom je Boží Syn, jeden zo svätej Trojice, ktorý je jednej podstaty s Otcom, preexistuje pred stvoreným svetom. Je Živou Osobou a zároveň Nezrušiteľným a Neodvolateľným Slovom. Božie Slovo je Cesta, Pravda a Život, je zároveň absolútne dokonalým Božím Činom. Božie Slovo stojí v základoch stvoreného sveta, lebo všetko povstalo Božím Slovom a stojí aj v základoch ľudského svedomia. Je večným Božím Zákonom, ktorým sa má riadiť celý stvorený svet. Obsahuje v sebe celú pravdu o Bohu ale i o stvorenom svete. Je živou a osobnou Informáciou.
Našu dobu zvykneme nazývať epochou informatiky. Informatika je veda o PC, ale predovšetkým veda o prenosoch informácii. Informatika nám odhaľuje niektoré zákony duchovného sveta. Napr. že: „Informácia sa odovzdávaním nestráca“. V materiálnej oblasti platí, že ak niečo dám, nutne to strácam, stávam sa chudobnejším, v duchovnom svete to tak nie je. Ten, kto dáva informáciu, neprichádza o ňu, a ten, kto ju prijíma sa obohacuje. Platí to pre vzdelávanie, platí to pre kopírovanie. Napr. ak mám dobrý operačný systém, môžem ho inštalovať na množstvo PC, bez toho, aby som o neho sám prišiel. Božie Slovo sa zjednocuje s človekom a my ho prijímame, a skrze Slovo sme premieňaní a rastieme do podoby Otca, ale z Neho nič neubúda a naopak, my sme obohatení Bohom. Vidíme, že plodnosť v Bohu nezostáva len v ňom samom, ale v tejto Božej plodnosti je Spása sveta, ktorá je v účasti na Božej prirodzenosti. Človek sa do tejto Božej plodnosti môže zapojiť prirodzeným plodením, ale ešte viac hlásaním evanjelia, lebo nič by nám neosožilo, že sme sa narodili ako ľudské deti, keby sme sa súčasne, skrze prijatie Slova, nestali Božími deťmi.
V liste Hebrejom čítame: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.“ (Hebr 1,1-3) Vrchoľ tohto Božieho vyslovenia tvorí Vtelenie. Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami ako Pravý Boh a Pravý človek. Boh sa zjavil ako človek a tým ukázal, že ľudská duša môže do seba pojať Božie Slovo a človek sa vtedy stáva skutočným Božím obrazom, Theoforom – Bohonosičom.
V 1 Sol 2,13 apoštol Pavol hovorí o tom ako treba prijať Božie Slovo, aby prinieslo úžitok: „Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie Slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale, aké naozaj je, ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich.“ Nakoľko človek je omylný a hriešny, prijímame ľudské slová s určitou rezervou. Apoštol hovorí o tom, že prijali jeho hlásanie, ako Božie Slovo a ono v nich pôsobí. To, že „pôsobí“, má viacero príčin. Pôsobí preto, lebo je Živé a Účinné, teda pôsobí z vlastnej svojej podstaty a pôsobí tiež preto, lebo bolo prijaté vierou, teda preniklo do vnútra skrze vieru, ktorá si je istá. Len takto prijaté Božie Slovo môže naplno rozvinúť svoju účinnosť vzhľadom k nám.
Zaujímavým a takmer informatickým spôsobom vyjadruje túto pravdu sv. Augustín: „Hľadám teda spôsob, akým by sa k tebe dostalo a v tvojom srdci usídlilo Slovo, ktoré v mojom srdci už existuje. Použijem k tomu hlas a týmto hlasom k tebe prehovorím. Zvuk hlasu prenáša k tebe zmysel Slova. Keď zvuk hlasu preniesol k tebe zmysel Slova, zvuk síce pominie, avšak Slovo, ktoré k tebe preniesol, je už v tvojom srdci, bez toho aby opustilo moje.“ (Z kázania sv. Augustina; Sermo 293, 3)
U Boha nie je rozdiel medzi slovom a činom. Boh to čo hovorí, súčasne tvorí. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou a to natoľko, že ak sa mu svojou vôľou nepostavíme na odpor, tak sa v našich životoch presadí. Panna Mária nás učí správnemu postoju voči Božiemu Slovu, ktoré je zároveň príkazom ale aj činnou mocou. Nehovorí sebavedome: „Ja to urobím!“, ani pochybovačné: „To sa nedá!“, ale pokorné a odovzdané: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“. Boh je dosť mocný, aby v nás dokonal svoje Slovo. Od nás sa žiada, aby sme chceli a zmýšľali, ako zmýšľa On.
Môžeme hovoriť o dvoch úrovniach života, v ktorých sa odohráva náš rast. A to o nevedomej – biologickej, ktorá sa deje bez našej vôle. Nedá sa povedať „proti našej vôli“, pretože túto úroveň života sme dostali skôr ako sa dalo hovoriť o našej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Akonáhle existuje naša osoba, obdarená slobodnou vôľou, môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť do podoby Božieho Syna, stať sa Božím obrazom, rásť z nelásky do Lásky. Sv. Augustín to vyjadruje slovami: „Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba!“ Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď žijeme Božie Slovo.
V duchovnom živote ide o stále väčšie a hlbšie stotožnenie so Slovom Božím. Božie Slovo nám postupne odhaľuje všetky oblasti, ktoré ešte nie sú v nás pod Božou mocou. Sv. Augustín hovorí, že „Božie Slovo sa nám najprv bude javiť ako nepriateľ našej duše, kým nepochopíme a nezbadáme, že je príčinou našej Spásy.“ Snáď by sme to mohli prirovnať k lekárovi, ktorý nás operuje a o ktorom si môžeme myslieť, že nám robí zle, ale nakoniec uznáme, že ten boľavý zásah bol potrebný k nášmu uzdraveniu. Božie Slovo nám zjavuje, kde a ako sa ešte líšim od Božieho Syna, kde ešte žijem v zajatí hriechu. Ak sa snažím žiť Božie Slovo, žije vo mne Boží Syn.
Slovo Božie sa môže na svojej ceste prenikania do nášho života zastaviť v nás na dvoch miestach. Prvou chybou je ak sa zastaví v hlave a neprejde do srdca. Druhou chybou je, ak zo srdca neprejde do rúk, do činov. Ak sa Božie Slovo na svojej ceste v nás zastaví, či už v hlave alebo v srdci a neprejde do rúk, vyvíja nepríjemný tlak, ktorý nás môže dusiť a ochromovať, namiesto toho, aby nám dávalo život. Ale každé slovo, ktoré skrze sluch a myseľ vstúpilo do srdca a z neho prešlo do činov, nám dáva ešte väčšiu vieru a odvahu k nasledovaniu. Sv. Benedikt učí, že láska rastie v konaní. Takto sa Slovo stáva telom a prebýva medzi nami.
Ježiš zjavuje moc, ktorá pramení do ľudského života, skrze spojenectvo s Bohom. Jeho srdce je podstatne zjednotené s Božím Slovom. Božie Slovo je ako operačný systém, ktorý si musíme vo vlastnom záujme nainštalovať na svoje srdce, aby sme sa stali pre Boha prijateľní. A tak ako pred inštaláciou je dobré prečítať si načo daný systém slúži, čo vyžaduje a čo spôsobuje, tak aj my ak chceme Ježiša prijať, musíme najprv poznať Božie Slovo, aby sme vedeli k čomu hovoríme svoje „Áno“. A tak, ako pred prijatím nového operačného systému prebieha formácia disku, ktorá zmaže všetky predošlé súbory, tak sa aj my musíme zriecť svojho predošlého spôsobu života, hriešnej existencie zameranej len na seba, aby sa v nás krása tohto nového operačného systému, ktorý sa nazýva „Kristus – Bohočlovek“, mohla úplne prejaviť.
Na záver myšlienku sv. Bernarda: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, na ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Slovo sa stalo telom a prebýva už v nás. Prebýva vierou v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v myšlienke a zostupuje až k obrazotvornosti.”