Dnes by som sa chcel dotknúť jedného závažného problému, v ktorom si musíme urobiť jasno. Chcel by som hovoriť o pornografii. V Písme Svätom v knihe Genezis nachádzame viacej zaujímavých narážok na tento problém. Hneď po stvorení človeka Adama a jeho ženy Evy je výslovné povedané: „Obidvaja boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.“ V tejto vete nachádzame pôvodný stav človeka pred prvotným hriechom. Človek bol stvorený v nádhere dvoch pohlaví. Zámerne som použil slovo nádhera, pretože človek a jeho telo je dielom Božím a vôbec nie je vhodné označovať ho ako škaredý obrázok. Škaredé je snáď telo choré a starnúce, ale človek vo svojej mladosti má obyčajne telo pekné. Boli by sme pokrytcami, keby sme Pánu Bohu, nášmu Stvoriteľovi nepriznali: „Bože stvoril si krásne bytosti.“ Škaredé je tiež, ak niekto zobrazuje či už vo filme alebo vo fotografii, hriech, zvrhlosť, alebo vo filme sa dvaja ľudia ešte vôbec nepoznajú, a už lezú spolu do postele, len pre telesnú príťažlivosť. To naozaj nie je ani pekné ani múdre. Ale telo človeka ako Božieho stvorenia je a môže byť čímsi veľmi krásnym. Možno je to trošku nezvyklé uvažovanie zo strany kňaza a rehoľníka, ktorý svoj život zasvätil tromi sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti. Ale skúmajme tento problém ďalej.
Druhé miesto, kde sa hovorí o ľudskej nahote je bezprostredne po jedení zo Stromu poznanie dobrého a zlého. Píše sa tam: „Obidvom sa otvorili oči, poznali, že sú nahí. Splietli teda figové listy a prepásali sa nimi.“ Uvedomujú si zvieratá problém svojej nahosti. Pravdepodobne absolútne nie, i keď sú evidentne nahé. Pre zvieratá problém nahoty neexistuje. Kedy a ako vznikol tento problém u človeka? Tento problém súvisí s vnútornou čistotou. Človek vnútorne čistý, napr. malé dieťa, necíti problém nahoty. Avšak človek duševne a duchovne nečistý, cíti potrebu zakryť.
Človek, ktorý sa dopustil zlého skutku, zakrýva svoju tvár, nepozrie sa vám priamo do očí. Podobne človek, ktorý trpí nejakým komplexom. Človek, ktorý sa dopustil hriechu, cíti potrebu skryť sa, pred Bohom i pred blížnym. Keď Boh hľadá človeka, Adam takto zdôvodňuje svoje počínanie: „Počul som v záhrade tvoj hlas a bál som sa. A pretože som nahý, ukryl som sa.“ Boh mu povedal: „Kto ti povedal, že si nahý?“
Je to veľmi zvláštne otázka a zároveň triafa úplne do čierneho. Problém nahoty svedčí o probléme prvotného hriechu. „Človeče, kto ti povedel, že si nahý? Odkiaľ to vieš? Možno by sa dala otázka formulovať aj ináč. Prečo si myslíš, že potrebuješ čosi zakrývať? Po prvotnom hriechu sa čosi závažné s človekom stalo, čosi tak závažné, že zmenilo to základný zážitok človeka ako seba samého. Človek sa stal sám pre seba problémom. Prečo? Pretože vo svojej duši stratil zážitok Ducha Svätého, šťastia z Boha. Človek stratil vnútornú krásu a blaženosť a preto sa začal vyslovene orientovať na krásu teľa. A krása teľa sa stala pre neho vážnym problémom. Človek sa už nedokázal dívať na druhého s láskou, ale len zo sebeckou žiadostivosťou. Krása človeka vzbudzuje túžbu, ktorá sa však nemôže naplniť. A tak človeku zostáva len bolesť zo zážitku krásy, ktorú nemôže mať.
Sv. Irenej zastával na rozdiel od tradičného judaizmu názor, že Adam bol stvorený ako malé dieťa. Jest zo stromu poznania mal zakázané preto, že mal najprv vyrásť. Adam bol netrpezlivý; v snahe urýchliť svoju dospelosť predčasným uchvátením zakázaného ovocia proces svojho skutočného zrenia zmaril… Pád, podľa Ireneja, je v podstate nezvládnutá kríza puberty. Výsledok je, že človek môže teraz riadne rásť len zbavovaním sa svojej falošnej dospelosti. Kvôli tomu „prišiel Boží Syn medzi nás ako dieťa“ – aby sme sa mohli nechať viesť späť do detstva a znovu rásť, tentokrát už správne, dokiaľ nedosiahneme zrelosti a plnej dospelosti samotného Krista (zrov. Ef 4,13).
Ešte stojí za zmienku posledné miesto, ktoré sa dotýka problému nahoty človeka: „Hospodin Boh urobil Adamovi a jeho žene kožené suknice a priodel ich“, -Môžeme povedať, že šaty sú prejavom Božej ľútosti voči človeku. Keď si pozriete pornografický časopis alebo film, čo vo vás zostane? Ak máte s týmto problémom starosť, skúste si rozumne sami odpovedať. Čo to vo vás vyvoláva? Žiadosť! A každá nesplnená túžba je bolesťou. Skús si sám sebe položiť otázku! Prečo sa týram, prečo sa ženiem do depresie. Sv. Pavol by nám poradil: „Neupierajme pozornosť ná to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je len do času, ale neviditeľné je naveky.“
Aj tak musím žasnúť nad tým, ako nás Boh veľmi dobre pozná a ako dokonale pozná naše potreby. Boh nám na našu túžbu po nahote a po tele odpovedá dvojako. Dokonalou pornografiou je Kristovo Ukrižované telo. Ukazuje veľmi otvorene, veľkosť Božej lásky i veľkosť biedy človeka. Čo urobilo a robí naše bezmerné sebectvo s Kristom Bohočlovekom. Druhou formou Božej pornografie je eucharistia. Kristovo telo obetované za nás, slávne vzkriesené. V jeho tele môžeme súčasne objať Boha i človeka zároveň.