V dnešnom príhovore by sme sa pozreli na to, akým spôsobom sa môžeme stretnúť osobne so zmŕtvychvstalým Kristom. Pekný návod nám dáva dnešné evanjelium. Po Pánovej smrti i napriek správam o zjavení Zmŕtvychvstalého mali apoštoli tendencie vrátiť sa k normálnemu životu, aký viedli pred svojím povolaním. Vidíme skoro polovicu apoštolského zboru na čele s Petrom, ako sa rozhodli vrátiť k rybolovu, lebo si snáď mysleli, že loviť duše v zmútenej vode po ukrižovaní je príliš riskantné. Rozhodli sa, že sa sami o seba postarajú. Dali síce svoje životy Ježišovi a on sa skutočne o nich majstrovský staral, spĺňajúc to čo prisľúbil: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné sa vám pridá!“ Ale, či to, čo platilo, keď bol živý a tu medzi nimi, bude platiť aj po jeho smrti a po zmŕtvychvstaní.
Strávme teda aj my jednu bezvýslednú noc hľadania obživy pre seba. Už táto bezvýsledná noc nám pripomenie čosi. Veď i na začiatku povolania apoštola Petra bola takáto úplne bezvýsledná noc, ktorú Pán zmenil na zázračný rybolov. Je tma, tma, ktorá vždy zaplaví Bohu zasvätenú dušu, keď sa pokúša opustiť svoje povolanie, keď sa chce vrátiť späť na miesto odkiaľ ju Pán povolal. Pre teba, ktorý si už okúsil, aký dobrý je Pán, nejestvuje normálny návrat späť. Svet, do ktorého sa chceš vrátiť, sa ti už večne bude zdať tmavým a jazero, z ktorého ťa Pán povolal sa ti bude zdať prázdne.
Vo tme zrazu zažiarilo svetlo, je to svetlo prirodzeného každodenného svitania. Na brehu ktosi stojí. Aj to je normálne, veď jazero živilo mnohých. V prázdnote bezvýsledného lovu zrazu niečo počuť. „Dietkv, máte niečo zajesť?“ Zneje to podobne, ako keď sa niekto pýta zúfalého rybára: „Berú, berú!“ Čo robiť, priznáme vlastnú úbohosť, vyjdeme s pravdou von: „Nemáme. Neberú, neberú.“ Sme hladní a nespokojní. Nič sme nechytili. Celil noc sme lovili a hľadali obživu pre seba. Nič sme nechytili. Avšak ten na brehu sa nesmeje, nevysmieva sa. Hovorí „dietky“ tak nejako dôverne a predsa napomína. Sme dietky, lebo sme sa vrátili zo svojho povolania, keď sme už boli bratmi a sestrami Krista, znovu k veciam materiálnym.
Riekol im: „Hoďte sieť na pravú strana lode, tam ryby nájdete.” Je pravdou, že ten, kto sa díva z brehu na jazero lepšie vníma pohyb rýb vo vode. Je pravdou, že Ten, ktorý sa díva z večnosti, lepšie chápe naše časné potreby. „Hoďte sieť”. Každý z apoštolov si môže spomenúť, že bola jedna bezvýsledná noc zakončená poslušnosťou k rabimu z Nazareta a táto poslušnosť doniesla veľký zázračný rybolov. Skúsme teda ešte ráz počúvnuť. Skúsme to s poslušnosťou znovu. Hoďme sieť, aj keď sa nám zdá, že celá noc bola zbytočná. Ak Ten, ktorý je na brehu, je skutočne Ježiš, noc nebola zbytočná.
Výsledok: „Hodili sieť a nemohli ju ani utiahnuť pre množstvo rýb”. Hľadali sme stravu pre seba a našli sme chlieb života. „Je to Pán!“ Musíme k nemu. Ukázal sa na brehu, ale tentoraz akonáhle to Peter počul a v srdci uveril, že je to Pán, predbehol ostatných, vrhol sa do vody. Sú to sväté preteky. Jediná forma súťaže a pretekov prípustná v cirkvi. Kto dokáže, že viacej miluje Pána. Ak je to Pán, už ho nevzrušuje náklad rýb, už ho zaujíma jedine On. Načo obdivovať zázrak, keď je tu zázrakotvorca. To je logika rybára. Keď budeme mať tohto zázračného rybára pri sebe, rýb bude vždy dosť. Peter chce skôr ako ostatní byť s Pánom, láska nemá čas, láska je náhlivá, láska ruší čas, láska sa ponáhľa, láska sa ženie, láska poháňa. Kto ešte má čas na seba, nemá lásku. Ostatní ešte mali čas ťahať loď s nákladom, ich láska ešte nebola tak veľká. Keď vystúpili na breh uvideli, že Pán im už čosi nachystal ohnište, rybu i chlieb. Pán sa stará. On nezrušil svoje sväté povolanie.
Pán nás pozýva „poďte jesť”. Ak ste išli za mnou, vždy ste mali čo jesť. Keď ste sa však vydali za svojím cieľom, nemáte čo pod zuby. Vráťte sa od seba ku mne. Vždy budete mať hojnosť. Pán nás pozýva k dôvernosti s ním. On je skutočne s nami až do skončenia sveta. On i teraz má moc a robí divy. Byť s ním je ten najväčší zázrak, byť na srdci toho, kto stvoril nebo i zem, je najväčšou odmenou. I teba sa dnes Pán vo svatom prijímaní opýta. „Peter, Mária, Janka… miluješ ma väčšmi, ako títo”.