Duch Svätý nás napomína: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia“. Čo je to zátvrdlivosť srdca? Je to nesprávna reakcia na Slovo Božie. Je to uzavretie sa pred Božím Slovom. Preto jej dôsledky môžeme vyjadriť aj takto: „Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty“. Blúdenie srdca začína vtedy, keď si človek prestane všímať Božie Slovo a začne sa riadiť len svojou chytrosťou.
Rímsky katechizmus hovorí o ťažkom hriechu: Predstieraná nevedomosť a zátvrdlivosť srdca nezmenšujú, ale naopak zvyšujú dobrovoľnú povahu hriechu. Milosrdenstvo Božie nemá hraníc, ale kto úmyselne odmieta prijať Božie milosrdenstvo ľútosťou, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zátvrdlivosť môže viesť k definitívnej nekajúcnosti a k večnej záhube. Tu sa nám ukazuje, čo spôsobuje zátvrdlivosť. Robí z ťažkého hriechu ešte závažnejší a v konečnom dôsledku môže viesť do zatratenia.
V každej svätej omši vyznávame: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a uzdravená bude moja duša.“ Naše duše sa uzdravuje v kontakte s Božím Slovom. Božie Slovo je pre našu dušu pokrm i liek. V našej dobe tak ako aj v predošlých nie je dôležité vedieť všetko, kde sa čo na svete udialo a čo sa kde pripravuje a napĺňať sa obavami a úzkosťou, ale vrcholne dôležité je byť s Pánom a počúvať jeho hlas. Ak si nebudeme všímať Boží hlas, nevojdeme do jeho pokoja.
Opakom zátrvdlivosti je „horenie srdca“. Srdce oživené vierou v Božie Slovo. Tak to vyjadrujú apoštoli pri stretnutí so Vzkrieseným Pánom: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” (Lk 24,32). Srdce oživené vierou v Slovo začne horieť láskou.
„Čím dlhšie pokračujeme vo svojich nesprávnych rozhodnutiach, tým viac sa zatvrdzuje naše srdce; čím častejšie robíme rozhodnutia správne, tým viac sa naše srdce obmäkčuje – alebo lepšie, oživuje.“ (E. Fromm)
„Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od Živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes”, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ Apoštol nás pozýva k tomu, aby sme kontrolovali svoje srdce. Boh od nás očakáva dobrotu a vernosť srdca. Oni sa v našom živote objavuje v tej miere nakoľko prijímame Ježiša, keď mu podriaďujeme svoj život, keď počúvame jeho hlas a berieme ho vážne. Náš Boh je Živý a Život. Každý hriech vedie k odpadnutiu od Živého Boha. Pokušenie je tu výstižne označené ako „mámenie hriechu“. Hriech je v tom, že dáme prednosť mamone pred Živým Bohom. Sme mámení, oklamaní.
Viera je víťazstvom nad týmto svetom. „Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca.“ Viera je istota v tom, že Božie Slovo je Pravda. Obávame sa svojej budúcnosti. Ale ak sme prijali Ježiša, ak sme mu podriadili svoj život, ak sme sa stali účastníkmi Krista, nemáme sa báť. Pán Ježiš nás často vyzýva: „Nebojte sa!“ Strach je na opačnej strane ako viera a láska. Strach je znamením toho, že neveríme Bohu, že neveríme v jeho Lásku, v Boha ako Lásku a spochybňujeme jeho záujem o nás.
Nehovorím, že nemáte počúvať rádio alebo televíziu, alebo čítať noviny, ale tvrdím, že hlavný komentár k denným udalostiam dáva Božie Slovo. Keď sa ním živíme rastie v nás viera, nádej a láska. Keď si ho nevšímame a čítame len správy tohto sveta, sme plní zmätku.