Včera sme hovorili o Anninej modlitbe. Lekcionár, z ktorého sa číta pri sv. omšiach, nie je súvislým čítaním. Často vyberá len tie najvýznamnejšie epizódy z jednotlivých kníh, preto je vhodné sledovať tieto vynechané texty a doplniť si znalosti toho, o čom lekcia nehovorí. Včera sme počuli, aké úžasne a reálne boli plody Anninej modlitby. A Anna splnila svoj sľub. Svoje dieťa priniesla do chrámu vo veku, keď je dieťa najväčšou radosťou matky. Písmo sv. hovorí, že tak urobila ihneď ako dieťa oddojčila, že chlapec bol ešte malý. Aká veľká musela byť bázeň pred Bohom a úcta k Bohu v jej srdci.
Anna takto vysvetľuje svoje rozhodnutie Helimu: „Ja som tá žena, ktorá tu stála u teba a modlila sa k Hospodinovi. Modlila som sa za tohto chlapca a Hospodin mi dal, začo som ho tak naliehavo prosila. Vyprosila som si ho predsa od Hospodina, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť. Je vyprosený pre Hospodina.“ Chlapček bol vyprosený ale nie pre ňu, ale vyprosený od Boha pre Boha, pre Božiu službu.
Potom Anna spieva chválospev, ktorý sa veľmi podobá Máriinmu magnifikátu. Písmo sv. hovorí, že chlapec ostal v chráme pod dohľadom kňaza Heliho. Nosil malý efod, akési miniatúrne kňazské rúcho. Matka mu každý rok prinášala plášť, ktorý sama robila. Pán Boh ju za túto obeť požehnal ďalšími deťmi. Narodili sa jej ešte traja synovia a dve dcéry.
Potom nám kniha Samuelova opisuje skazenosť synov kňaza Heliho, ktorých Pán Boh za trest zavrhne. Na pozadí ich skazenosti ešte viac zažiari charakter malého Samuela. Samuel je dieťaťom túžobne vyproseným od Boha a pre jeho službu. Ako zvláštne bol od malička otvorený a vnímavý pre Boha. Doba, v ktorej sa začína jeho povolanie, je charakterizovaná takto: „Božie Slovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebolo časté.“
Nič nie je horšie pre človeka, keď stratí schopnosť vnímať Boha a jeho Slovo. V dobe, v ktorej žil Samuel, ešte neexistovala žiadna Biblia ako ju poznáme dnes. Neexistovala Biblia. Bola to doba jej tvorby. Dietky Abraháma túžili po Božom Slove a veľmi si ho vážili. Zaznamenávali ho, kedykoľvek sa objavilo. Robili prácu podobnú včelám, ktoré zbierajú med a my dnes máme tú medovú knihu v rukách. Máme pred nimi úžasnú výhodu. Máme v rukách knihu, ktorá zaznamenáva Božie Slovo. Poznáme dokonca Slovo, ktoré sa stalo telom. Zároveň máme úžasnú zodpovednosť za to, aby sme toto Slovo študovali a šírili.
Možno nám napadne otázka: Akým spôsobom židia vnímali a zbierali Božie Slovo? Ako je to možné, že Boh k ním hovoril a oni vnímali jeho Slovo? Existuje jedna zásada slušného správania, ktorú rešpektuje aj sám Boh. Nepatrí sa druhému skákať do reči. Hovoriť môže druhý len vtedy, keď prvý zmĺkne. Toto je zásadný predpoklad pre zachytenie Božieho Slova. Kto chce počuť Boha, musí sa najprv naučiť mlčať. Toto je však veľký problém. Človek je tak ukecaný tvor, že Boh sa ťažko dostáva k Slovu. Ktosi múdry povedal, že práve preto Boh najčastejšie k nám hovorí v spánku. Podobne sa to udialo aj Samuelovi. „Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola Božia Archa.“
Boh zavolal na Samuela. Ale Samuel ešte nepoznal Pána, ešte sa mu nezjavilo Pánovo slovo. Preto sa zakaždým obracia na Heliho. Aj Heli dlho nechápe o čo ide. Tak veľmi si zvykol na božie mlčanie. Až na tretí raz mu dôjde, že chlapca volá Pán, a preto povedal Samuelovi: „Choď spať a ak ťa znovu bude volať, povedz: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“
V závere textu počujeme, že Samuel rástol a Pán bol s ním. „Nedopustil, aby niektoré z jeho Slov padlo na zem.“ Tak ako dobrí ľudia dbajú na to, aby ani odrobinka chleba nepadla na zem, tak aj Samuel strážil Božie Slovo ako cenný pokrm duše.
Čo z tohto všetkého je dôležité pre náš modlitebný život? Treba si zapamätať, že modlitba je rozhovor s Bohom. Nemá byť jednostranná, nemá byť len našou rečou k Bohu. Ešte vo väčšej miere má byť snahou počúvať Boha a to predovšetkým čítaním Písma sv., ale aj snahou mlčať pred Bohom. Predpokladom kontemplatívnej modlitby je práve toto mlčanie pred Bohom. Človek musí najprv umlčať svoju reč, ale tiež svoje myšlienky a predstavy. Len takto vytvorí vo svojom vedomí priestor na to, aby sa mohol zjaviť ten, ktorý je Nepredstaviteľný. Aj dnes, keď máme v rukách Písmo sv. je stále potrebné učiť sa tomuto mlčaniu. Lebo Božie Slovo je živé a účinné. Boh nielen v našom srdci hovorí, ale aj tvorí to, čo vyslovuje. Jedine kontemplatívna modlitba vedie k vnútornej premene človeka.