Dnes v čítaní z proroka Izaiáša nám hlása niečo, čo každý z nás má možnosť pozorovať vo vlastnej záhrade. Prorok Izaiáš hovorí o životnosti Božieho Slova. „Ako z neba padá dážď a sneh a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju, aby z nej klíčilo, aby obdarovala rozsievača semenom a dala chlieb hladnému, tak to bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.” Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že týmto termínom označujeme dve skutočnosti:
1. Je to Božie Slovo, II. Božská Osoba, teda Logos, Syn Boží, Ježiš Kristus. Táto Osoba Božieho Syna je súpodstatná s Otcom, preexistuje pred stvoreným svetom. Je u Boha a je Boh, skrze neho je všetko stvorené, je Svetlom a Životom ľudí. Je večným Božím Zákonom, ktorým sa má riadiť celý stvorený svet. Obsahuje v sebe celú pravdu o Bohu ale i o stvorenom svete. Toto Slovo nieje len abstraktným pojmom, ale živou Osobou, večne Plodenou Otcom. Je živou a osobnou Informáciou. V liste Hebrejom počujeme: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.” (Hebr 1,1-3) Na inom mieste: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.” (Hebr 4,12-13).
Toto Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Tým nám Zjavilo, že človek má v sebe schopnosť, prijať Božie Slovo ako svoj život. Poznáme dve úrovne života, v ktorých sa deje náš rast. A to nevedomú, biologickú, ktorá sa deje bez našej vôli. Nedá sa povedať „proti našej vôli”, pretože túto úroveň života sme dostali skôr ako sa dalo hovoriť o našej osobe a o jej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Akonáhle existuje naša osoba obdarená slobodnou vôľou môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť. Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď žijeme Slovo Božie.
2. Božie Slovo nám predstavuje inšpirovanú zbierku kníh. Obidve tieto skutočnosti, teda živé Božie Slovo a Písané Božie Slovo spolu súvisia. Prvé je vydychované Duchom Svätým. Písané božie slovo je inšpirované Duchom Svätým. Obidve nesú v sebe tú istú informáciu. Snáď by sme mohli hovoriť o tom, že plnšia informácia je Slovo Božie ako druhá Božská Osoba, ale v zásade nemôže byť medzi nimi rozpor. Boh komunikuje so Stvoreným svetom svojím Slovom a to je len jedno. Božie Slovo sa šíri podobne ako informácia. Ten, ktorý ju dáva, ju neprestáva mať, ale ten kto ju prijíma je Bohatší o Slovo. V čase rozvoja výpočtovej techniky to môžeme lepšie pochopiť, keď vidíme, že sa jeden počítač môže obohatiť o informácie a programy druhého, bez toho, aby ten pôvodný čosi zo seba stratil.
Skúsme sa teraz pozrieť na typický židovský postoj ku Písanému Božiemu Slovu: Židia Božie Slovo, Boží zákon, označujú slovom TORA. A takto sa vyslovujú o úcte k TORE: „Tora je naša Najsvätejšia Sviatosť. Tora to je päť kníh Mojžišových, krasopisne a bez chybičky napísaných rukou osvedčeného pisára v hebrejskom jazyku a na belostnom pergamene z hovädzej kože. Je to pás dlhý mnoho lakťov. Jeho obidva konce sú zavinuté na dvoch drevených valčekoch, ktoré nazývame „Strom života”.
Skôr ako budeme pokračovať v čítaní tohoto zaujímavého dokumentu, chcel by som vás upozorniť na toto zvláštne označenie: „strom života”. Viete, že kniha Genezis, keď opisuje pád prarodičov, hovorí menovite o dvoch stromoch v Raji, strom poznania Dobra a Zla a strom Života. Aj z tejto súvislosti môžeme pochopiť, že tým stromom života, bolo a je Zjavené Božie Slovo, Boží zákon. Jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, teda môže a pravdepodobne aj znamená, pohrdnutie Božím Zákonom. Teda snahu zobrať si život do svojich vlastných rúk a žiť len podlá svojej vlastnej predstavy, čisté z vlastných síl a pre seba. Spása je v znovuprijatí Božieho Slova, ktoré sa v osobe Ježiša Krista plne zjavilo.
A teraz budem znovu pokračovať: „Pergamenový zvitok je predmet drahocenný A drahocenný býva i zamatový pláštik, do ktorého ho obliekame. Je pekne vyšívaný a vyzdobený šesťcípim štítom Dávidovým. Na vrcholky Stromu života kladieme strieborné korunky s rolničkami a na kŕčok pláštikom zahaleného zvitku vešiame striebornú ručičku s natiahnutým ukazováčikom a na prsia zvitku strieborný štít. Zvitky Tory prechovávame v modlitebne vo svätostánku za nádhernou oponou.
Keď počas bohoslužieb v sobotný deň a počas sviatkov prenášame knihu Synagógou, stávame pred ňou zo svojich miest s väčšou úctou než iné národy pred svojimi kráľmi. Dotýkame sa jej rúcha a bozkávame ho. Keby, Pán Boh nedopusť, nešťastnou náhodou Tora padla na zem, postili by sme sa sedem pôstov, aby sme zmyli jej pohanenie. Ak sa stane zvitok z nejakého dôvodu k predčítaniu nepoužívateľný, pochováme ho na cintoríne s náležitými poctami.
Boh sa vtelil do Tory a jej svätých písiem a tak sa nám odovzdal. Skôr ako bol svet, bola TORA, tajomný Boží Zákon. Boh, Tora a Izrael je to isté a jedno.”
Toto je typický židovský postoj k Božiemu Slovu. My ho vierou môžeme doplniť, že toto Slovo sa nevtelilo len do Svätých písiem, ale sa stalo aj človekom a prebývalo medzi nami. Vyjadrilo sa skrze človeka Ježiša Krista. Nachádzame tu i odvážne tvrdenie, že Boh, jeho Slovo a jeho ľud je to isté. Aj tu môžeme potvrdiť, že sme Tajomným telom Kristovým, keď prijímame Slovo a keď ho žijeme. A tak ako my uchovávame sviatosť Oltárnu v Bohostánku, tak veriaci Židia uchovávajú vo svojej Synagóge Božie Slovo. Tak ako je Kristus prítomný uprostred nás v Eucharistii, tak isto je prítomný aj v Písanom Slove Božom.
Podobný postoj ku Slovu Božiemu nachádzame aj u sv. Františka:
„Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovený ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo.
Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to závisí na nich (záleží od nich), zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári (uskutočňuje aj Sviatosť Oltárna).”
A Sv. František Saleský nám vo svojej knižočke dáva túto radu:
“Drahá Filotea, rada počúvaj Slovo Božie, či už v kázni alebo v náboženskej prednáške Je to dobré semeno, ktoré nesmieš nechať padnúť medzi kamene. Náboženské vzdelanie vyžaduje vždy rozšírenie a prehĺbenie a vôľa potrebuje povzbudenie. Aká škodlivá, nebezpečná a trestuhodná je sebestačnosť v náboženskom vzdelaní. Spasiteľ o tom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie slová” (Jn 8,47). Kto teda nepočúva, kto nerád počúva, kto sa mu celkom úmyselne vyhýba – napríklad chodí úmyselne do kostola až po kázni – ten nie je z Boha. A kto nieje z Boha, z kohože je? Z nepriateľa a protivníka Božieho – diabla.
Počúvaj slovo Božie vždy pozorne a úctivo. Počúvaj ho v duchu viery, akoby vychádzalo z úst Božích. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu, aby vnikali do nej, rob si vážne predsavzatia podľa počutých myšlienok, aby semeno Božieho slova prinášalo v tvojom srdci ovocie tridsať, šesťdesiat, až stonásobne. Príkladom nech ti je Ježišova matka, o ktorej je napísané: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich” (Lk 2,19) Pamätaj, že Boh tak isto počúva a prijíma naše slová, slová našej modlitby, ako my sami počúvame a prijímame jeho slová” (Filotea)
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva teda len v tom, že adorujeme Najsvätejšie Telo Pána, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. Prítomnosť Pána Ježiša v jeho Slove je tak isto reálna ako v Eucharistii. Sv. Augustín nazýva Slovo Božie – sacramentum audibile – sviatosť počutia. Je tu tak isto sviatostná prítomnosť Krista uprostred nás. Túto sviatosť však môžeme mať vo svojom dome, túto sviatosť si môžeme denne vysluhovať aj sami, keď sme chorí a nevládzeme prísť do kostola. Čítanie Božieho Slova je duchovným svätým prijímaním. Túto sviatosť si môžem, so sebou brať do práce. Cirkev nám ju dáva do rúk. Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania.