V pôstnom období počujeme rôzne čítania z kníh Písma sv.. Zmysel tohto čítania je prehĺbiť naše obrátenie. Aj veriaci sú pozvaní ku stálemu obráteniu. Nemôžeme si povedať, že sme sa už ráz obrátili a viacej už na sebe nemusíme pracovať. Aký je cieľ nášho obrátenia. Taký, ako hovorí Pán Mojžišovi: „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý.“ Alebo ako to hovorí sám Ježiš: „Buďte dokonalí ako váš nebeský Otec.“ Človek nemá pred sebou nejaký konečný vzor. Jeho vzorom je a má byť sám Boh vo svojej ničím neohraničenej svätosti.
Je to možné? Musíme si uvedomiť. že to „buďte“ svätí, je to isté Božie Slovo, ktorým Boh stvoril celý svet z ničoho. Stvorená hmota poslúcha toto „buď“ bezpodmienečne. Len v oblasti bytostí, obdarených psychikou a slobodnou vôľou, sa môže osoba postaviť proti nemu. Ale ak sa s týmto Božím Slovom slobodne zjednotíme, deje sa zázrak našej premeny.
A potom nám Božie Slovo ukazuje, čoho sa máme vystríhať, čo nemáme robiť svojmu blížnemu. Zaznieva tu stručný výťah, akási časovo podmienená aplikácia Desatora na špeciálne prípady. Ako refrén sa opakuje takmer zakaždým mravným príkazom prehlásenie: „Ja som Pán!“ Je to ako boží podpis pod jednotlivé prikázania. Celá biblická morálka stojí na tomto prehlásení a v ňom má svoje zdôvodnenie. Božie prikázania nie sú normy odvodené zo všeobecných princípov ľudského chovania, ale sú to normy, ktoré nám dáva náš Stvoriteľ a sú cestou života.
Evanjelium ešte viac zjavuje Božie požiadavky. Nejde len o to, aby sme sa chránili zla, ale aj o to, aby sme aktívne preukazovali dobro. Len takto človek napĺňa svoje určenie: byť „obraz Boží“. Evanjelium nám ukazuje posledný súd, absolútne kritéria, podľa ktorých bude Boh súdiť tento svet. Ľudia sa zhromaždia pred svojím Pánom a Stvoriteľom. Ľudstvo bude rozdelené do dvoch skupín, obrazne prirovnaných k ovciam a kozlom (capom). Pastieri hovoria, že existuje jeden podstatný rozdiel v chovaní týchto zvierat. Ovce dávajú prednosť čerstvému vzduchu i za cenu chladu. Radšej nocujú v košiari. Kozy chcú mať za každú cenu teplučko aj keď smrad. Radšej nocujú v maštali. Tieto zvieratá symbolizujú dva životné štýly. Jedni hľadajú čistotu a dobro i za cenu obetí. Druhí sú ochotní okamžitej príjemnosti obetovať všetko.
Potom je nám povedané, podľa akej stupnice nás bude Boh hodnotiť. Zaujímavé, že to nie je stupnica Desatora, aspoň nie v tom zmysle, že by sme boli prehlásení za spravodlivých, keď sme neporušili prikázania. Človek je povolaný k činnej dobrote. Preto aj božia skúška sa dotýka tejto oblasti. Sme ako maturanti, ktorí dopredu vedia témy otázok, aby sa mohli lepšie pripraviť. Pán Ježiš nehovorí o tom, že sa nás bude pýtať, koľko času sme strávili v kostole, alebo koľko ráz sme boli na spovedi a na svätom prijímaní. Toto sú prostriedky nutné k tomu, aby sme sa mohli zmeniť a prinášať ovocie dobrých skutkov, ale to dôležité je zmenené bytie a z neho prameniace dobré skutky.
Pán Ježiš sa solidarizuje so všetkými ľuďmi. V Božom vedomí, ktoré je neoddeliteľne spojené so súcitom, sa každý skutok konaný pre alebo proti človeku týka priamo Boha – Stvoriteľa. Boh sa natoľko solidarizuje s človekom, že sa zjavuje ako človek.
„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Všetky menované kategórie tvoria ľudia, ktorým sa radšej vyhýbame. Ale práve oni nám môžu pomôcť do neba. Je zaujímavé, že spravodliví podľa Božích kritérií, robili tieto dobré skutky spontánne nie s úmyslom niečo s nimi získať. Sú prekvapení, a ani nevedia, že sa svojím dobrým skutkom dotkli Boha. Možno ani Krista a jeho učenie nepoznali.
„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ Toto kráľovstvo nieje žiadnou provizórnou náhražkou za stratený raj. Toto kráľovstvo je tu od Stvorenia sveta. S týmto svetom sa počíta a má podobný zmysel ako čierna tabuľa pre bielu kriedu. Do tmy beznádeje a nelásky nakresliť a zjaviť dobrotu Boha.
Pán Ježiš záväzne prehlasuje: „Veru hovorím vám, čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ A na záver celého príbehu zaznieva o ľuďoch bez súcitu: „A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“ Nič sa tu nehovorí o reinkarnácii. Život je jedinečnou a jedinou šancou kúpiť si nebo za pohár podanej vody.