V tomto týždni sme vstúpili do pôstnej doby. Možno si kladieme otázku, prečo pôstna doba. Pôst sa obyčajne v našom podvedomí spája s potrebou čosi napraviť. Pôst sa predpisuje ako kúra pri rôznych ochoreniach. Ale prečo sa máme postiť my kresťania. Myslím, že práve tie čítania, ktoré sme dnes počuli, nám odhaľujú a odpovedajú na tieto otázky.
Prvé čítanie z knihy Genezis a druhé čítanie z listu sv. Pavla Rimanom nám odhaľujú, že to s naším svetom nie je v poriadku. V podstate každý súdny človek to vidí a uznáva. Hriech je čosi reálne, čosi na čo sme si síce zvykli, ale predsa uznávame, že nás aspoň vo svojich najhrubších prejavoch zaskočí. Aspoň keď sa bezprostredne týka našej osoby. Keď sme my tí, ktorí boli okradnutí, ohovorení, zneužití, vtedy plne chápeme, že je to zlo, ktoré by nemalo v tomto svete existovať. Zvykli sme si na to, že dvere sa pre istotu zatvárajú, že sa bicykel pred obchodom pre istotu zamyká. Nevieme si predstaviť takú kultúru, kde by sa dvere nezamykali a kde sa bicykle pred obchodom alebo dokonca pred kostolom nekradli. Zvykli sme si na zvláštnu kultúru, kde sa človeku zásadne neverí a kde sa vyžaduje potvrdenie na potvrdenie. Zvykli sme si na to, že dejiny ľudstva, tak ako sa ich učíme, sú dejinami vojen. Zvykli sme si na to, že v zásade každý myslí v prvom rade na seba. Sú to veci, ktoré nás znovu a znovu zraňujú a predsa si myslíme, že to ináč nie je možné. Musíme žiť vo svete, kde nemáme žiadnu istotu, či sa ráno zobudíme. Zvykli sme si na rôzne prírodné katastrofy, ktoré prevrátia na ruby všetko, čo sme vytvorili. Ak toto všetko spoznávame, ak aspoň vierou vidíme iný možný svet, Boží svet, prírodný svet, uvedomujeme si, že musíme čosi robiť k náprave pomerov. Musíme robiť pokánie.
Prvé čítanie z knihy Genezis nám odhaľuje počiatok existencie problému. Starí cirkevní otcovia tvrdili, že úplne prvé zo všetkých Božích prikázaní bolo prikázanie pôstu. Človek dostal povolenie jesť zo všetkých stromov záhrady, okrem jedného. Prehrešil sa tým, že sa nepostil. Samozrejme, že nešlo o absolútny pôst, ale o príkaz zdržiavať sa ovocia stromu poznania dobra a zla. Sv. Bazil takto túto udalosť komentuje: „Pretože sme sa nepostili boli sme vyhnaní z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“ Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Pôst tela je pokrm pre dušu. Nie je možné, aby oheň horel vo vode. Nie je možné pokánie bez pôstu.“
Môžeme konštatovať, že Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur – deň zmierenia. Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa a to v pondelok a vo štvrtok. Pri zvláštnych príležitostiach alebo v dobe núdze boli vyhlasované verejné pôstne dni. Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. V pôste vyznávali pred Bohom svoju hriešnosť a prosili o odpustenie a pomoc. Pôstom sa snažili vrátiť k Bohu.
Ranná cirkev preberá tieto myšlienky, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V stredu a v piatky a v pôstnej dobe sa jedlo len od 15,00 hod. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Pôstom kresťania vyznávali, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Pre kresťanov boli pôstne dni, dňami väčšej bdelosti pre Boha. Nazývali ich podľa vojenských hliadok „stationes“. Toto vojenské chápanie pôstnych dní nachádzame aj vo výroku pápeža Benedikta XIV, ktorý povedal: „Zachovávanie veľkého pôstu je záväzkom nášho duchovného vojska. Ním sa rozoznávame od nepriateľov kríža a Ježiša Krista. Ak sa on uvoľní, stane sa to na škodu Božej sláve, na potupu katolíckeho náboženstva, na záhubu kresťanských duší. A netreba pochybovať, že táto nedbanlivosť sa stane prameňom mnohých katastrôf pre národy, mnohých pohrôm vo verejných záležitostiach a mnohých nešťastí pre jednotlivcov“.
Snáď najvýstižnejší výrok, ktorý zahŕňa všetky oblasti, kde pôst blahodárne pôsobí, pochádza od sv. Atanáza: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.“ Sv. Atanáz sa nezastavuje iba pri čiste telesných účinkoch pôstu, ale ako som už hovoril, tvrdí, že pôst zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky a dáva väčšiu jasnosť ducha. Pôst posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha. Človek patrí Bohu nielen dušou ale i telom. A ak sa chceme otvoriť Bohu musíme začať telom. Ak chceme patriť Bohu, musíme to i telesne cítiť. Pôst posväcuje telo a postupne človeka vedie pred Boží trón.
Na inom mieste hovorí sv. Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!“ a sv. Peter Chryzológ: „Pôst je pokoj tela.“ Nepokoj vzniká z nemiernosti a nadvlády pudov a vášni. Pôst ukázňuje človeka, oslobodzuje ho od vlády vášni a obdaruje ho vnútorným mierom. Tento mier nieje niečím čiste duchovným. Je to i pokoj tela. Telo prichádza ku svojmu pokoju tým, že nieje zaťažované nadmerným trávením a práve v dobe pôstu si môže urobiť poriadok samo v sebe. Aj podľa názorov moderných lekárov má aspoň občasný telesný pôst blahodárne účinky aj na telesné zdravie, hlavne pomáha pri rôznych kožných a zápalových chorobách, ale tak isto pri reumatizme, artritíde a pri artérioskleróze. V pôste podľa cirkevných otcov ide o celého človeka. Telesný pôst musí byť sprevádzaný pôstom ducha, teda vnútorným obrátením sa ku Slovu Božiemu, aby sme pochopili to, čo hovorí Ježiš v evanjeliu, že základom ľudského života nie je pozemský chlieb, ale predovšetkým Slovo Živého Boha.
„Proti žiadosti tela je pôst, proti žiadosti očí almužna a proti pýche života modlitba“. (sv. Augustín) „Pôst bohatých by sa mal stať pokrmom chudobných.“ (sv. Lev Veľký)
Možno si povieme, čo zmôže môj pôst proti zlobe celého sveta? Na počiatku svetovej skazy stojí jeden človek, hovorí sv. Pavol v liste Rimanom: „Ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť Teda ak previnenie jedného prinieslo všetkým ľuďom odsúdenie, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie, ktoré dáva život.“ Toto je moc každého jedného. Môžeš začať od seba a predsa môžeš týmto nenápadným spôsobom zachrániť mnohých.