Dnes sme počuli evanjelium o pokúšaní Pána Ježiša. Vyslovene sa v ňom hovorí, že Boží Duch, ktorý na neho zostúpil pri krste v Jordáne, ho vyvádza na púšť, aby ho diabol pokúšal. Možno si myslíme, že keď na nás zostúpi Boží Duch, tak budeme zbavený všetkých zápasov a ono to zatiaľ vyzerá tak, že Boží Duch na nás zostupuje a vyzbrojuje nás pre zápas so zlom. Môžeme z tej prvej vety pochopiť, že pokušenia sú súčasťou Božieho plánu s nami a Božej výchovy. Vidíme, že ani ľudia v raji neboli oslobodení od pokušenia.
Pokušenie jednoznačne prichádza od zlého. Apoštol hovorí, že Boh nikoho nepokúša, ale z druhej strany sú pokušenia možnosťou duchovne rásť, dokázať Bohu vernosť a lásku. Kvôli svojej ľudskej narušenosti a slabosti máme síce pokorne prosiť, aby sme neboli uvedení do pokušenia, ale ak na nás napriek tomu prídu pokušenia, máme vedieť, že sú súčasťou Božieho plánu s nami. V každom pokušení je akoby z Božej strany skrytá otázka: „Miluješ ma? Miluješ ma viac ako toto? Miluješ ma viac ako seba?“ Sv. František hovorí, že „každé prekonané pokušenie je akoby snubným prsteňom, ktorým sa Pán zasnubuje z dušou svojho služobníka“ a že „nikto sa nemá považovať za Božieho služobníka, dokiaľ neprešiel mnohými pokušeniami.“.
Duch najprv viedol Ježiša k pôstu. Písmo hovorí: „A keď sa štyridsať dní a štyridsať noci postil, napokon vyhladol“. I skúsenosti dnešných ľudí dokazujú, že taký pôst je možný. Keď sa človek začne postiť, tak sa telo prepne na samo trávenie. Začne likvidovať svoje zásoby tuku, ktoré zvlášť v našej západnej kultúre máme v nadbytočnej miere. Pri tom likviduje aj rôzne chorobné zárodky a čistí sa. Čo všetko spôsobuje pôst pekne vystihuje tento výrok sv. Atanáza: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.“
Záver Ježišovho pôstu vyjadruje poznámka, že vyhladol. My skutočne nevieme, čo je to skutočný hlad. Pravidelný prísun potravín nám to neumožňuje poznať. Naša pravidelná denná strava je skôr akýmsi psychickým zlozvykom, ale nie riešením skutočného hladu. To, čo teraz hovorím pochopíte, ak sa pokúsite postiť viac dní za sebou. Budete prekvapení, že vaše telo sa utíši a vy dokážete podávať normálny pracovný výkon.
Jedným ovocím pôstu je i to, že sa človek stáva vnímaví na duchovný svet a to nielen na svet Boží, ale i svet zlých duchov. Zlí duchovia sa snažia zabrániť človeku stretnúť sa s Bohom. Vedia, že Boh a človek podľa božieho ustanovenia patria k sebe. Ak sa človek stretá s Bohom, tak sa stáva tým, čím ma byť „Obrazom Božím“. Miestom Zjavenia Boha.
Možno sa pýtame, aký zmysel malo toto pokúšanie Ježiša. Zo strany diabla išlo o zistenie, či je Ježiš Božím Synom. To ukazuje na jedno veľké a pre nás výhodne obmedzenie zlého ducha. Diabol nie je rovnocenný Bohu a nevie všetko. Diabol nemá voľný vstup do ľudskej duše. Starí pustovníci tvrdili, že démoni nepoznajú ani naše slabosti, ak im ich mi neukážeme svojím konaním. Démoni sa o nás dozvedajú informácie z nášho vonkajšieho chovania, podľa toho, čo pozerám, kam sa obzerám, ako reagujem, ale napríklad aj podľa mojej chôdze. Čosi vedia o mne poznať aj z môjho písma, ale nemajú priamy videnie do duše človeka ako Boh.
A zdá sa, že naozaj diablovi ostala utajená totožnosť Panny Márie a takisto totožnosť Ježiša Krista. Chcel vedieť: „Kto je Ježiš!“ Ježiš sa ešte verejne neprejavil zázrakmi. A môžeme povedať, že ho chcel zviesť ako človeka. Či mal nejakú šancu, to je otázka pre teológov. Jedno je isté, že proti pokušeniu Adama mal aspoň jednu výhodu: „Mal Adamovu bolestnú skúsenosť.“
Keď si všimneme prvé pokušenie nie je priamo zamerané na hriech. Predsa urobiť z kameňov chleby, nie je hriechom. Pre človeka, ktorý sa štyridsať dní postil, má toto pokušenie určitú zvodnú silu. Možno je tu ukrytá akási sebecká zvrátenosť v tom zmysle: „Zneužiť Božiu moc pre seba!“ Boh – Láska vychádza zo seba, Ježiš, Vtelená Láska, zabúda na seba. A tu je zrazu pokúšaný urobiť čosi pre seba.
Ježiš sa bráni Božím Slovom a tým ukazuje aj nám, ako máme postupovať v boji zo zlom. Starí mnísi praktizovali tak zvané „ruminatio“, čo znamená „prežúvanie“! Proti konkrétnemu pokušeniu vytiahli do boja s opačne ladeným výrokom sv. Písma a ten si opakovali tak dlho, dokiaľ pokušenie nezmizlo. Doslova prežúvali konkrétne Božie Slovo, aby sa im dostalo do krvi.
Druhé pokušenie odhaľuje jednu nebezpečnú stránku dlhodobého pôstu. Psychológovia tvrdia, že keď človek začína pôst, prežíva krátke obdobie depresie, ale potom prudký výkyv na manickú stranu, to znamená, človek je veselý, má fantastickú náladu a má sklon robiť krkolomnosti, svet sa mu zdá gombičkou. Možno práve do tejto oblasti mieri druhé pokušenie: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané…“ Ježiš sa bráni tým, že odmieta pokúšať Boha. Znovu toto pokušenie obsahuje ten podtón: „Urobiť niečo pre seba.“
Tretie pokušenie je atraktívne tým, že ponúka akési vykúpenie bez bolesti, bez potreby utrpenia, ale za cenu hriechu. A v tom je skrytá návnada. Ježiš bol tak pokorný, že sa sklonil až k nohám apoštolov, ale tu nešlo o pokoru, ale o modloslužbu: „Klaňať sa stvoreniu namiesto Stvoriteľa!“ Vieme, že Ježiš ako človek prežíval hrôzu z toho, čo na neho malo prísť. Sám sa modlil pred svojím umučením: „Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich!“ Ale bol poslušný až na smrť, až na smrť na kríži a tak znovu diabla premohol. A jeho víťazstvo nad pokušením a na kríži je ovocím poslušnosti. Skrze jeho svätú poslušnosť nám znovu otvoril prístup k Otcovi.
Sv. Augustín uvažuje nad dnešným evanjeliom: „Práve sa v evanjeliu čítalo, ako diabol Pána Ježiša na púšti pokúšal. Áno, diabol pokúšal Krista. Ale v Kristovi pokúšal teba, lebo Kristus mal pre teba spásu. Z teba mal pre seba smrť, zo seba pre teba život; z teba pre seba potupu, zo seba pre teba slávu; teda z teba mal pre seba pokušenie, zo seba pre teba víťazstvo. Ak sme v ňom boli pokúšaní my, my v ňom víťazíme nad diablom. Všímaš si, že Kristus bol pokúšaný, a nevšímaš si, že zvíťazil? Uvedom si, že v ňom si pokúšaný ty, a vedz, že v ňom ty víťazíš. Mohol diabla nepripustiť k sebe, ale keby nebol býval pokúšaný, nebol by ťa mohol naučiť, ako zvíťaziť, keď budeš v pokušení.“ (Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína (Ps. 60, 2-3: CCL 39. 766))