Počuli sme v evanjeliu: „Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Nemí človek kričí, pretože sám nepočuje, slepý kričí preto, lebo nevidí, ako ďaleko je ten, ktorému adresuje svoju prosbu. Videli sme to už aj v iných evanjeliách, že slepý zjednodušuje svoju prosbu a opakuje ju, dokiaľ nemá istotu, že niekto zachytil jeho volanie. Z tohto princípu vychádza modlitba Ježišova, pretože vo vzťahu Všadeprítomnému Bohu ale pre nás nevnímateľnému sme všetci duchovne slepí.
„Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu.“ Všadeprítomný Boh sa vtelil, aby sme ho mohli nájsť. Tým, že Ježiš vstúpil do domu, prišiel na konkrétne miesto a my vieme, kde ho v tej chvíli môžeme nájsť. Svojím Vtelením sa pre nás abstraktný Boh stál konkrétnym.
Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Ježiš sa pýta na ich osobnú vieru a na ich očakávanie. Neskúša ich z teológie a ani katechizmu, ale skúma ich predstavu Boha a ich postoj voči Nemu. Pri Zvestovaní Anjel zvestuje P. Márii, že u Boha je všetko možné. Celá naša školská výuka spočívala v tom, že nás vyučovali zákonitosti materiálneho sveta, aby sme pochopili čo je reálne možné a čo nie. Ale Boh, ktorý stvoril svet, a vložil do neho rozumné princípy a zákony, nie je nimi obmedzený. Viera v Boha nám otvára akoby nový rozmer sveta, v ktorom existujeme.
V Sk 14,8-10 nachádzame ten istý princíp: „V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil.“ Táto viera sa dá vidieť očami.
„Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili.“ Podľa veľkosti našej dôvery v Boha a v jeho moc, Boh koná. Stane sa nám podla veľkosti našej dôvery. Boh, ktorý človeka stvoril, dokáže ho uzdraviť a dokonca i vzkriesiť z mŕtvych. Na inom mieste Ježiš prehlasuje: „Ja som Vzkriesenie i Život.“
„Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“ No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.“ Niekedy Ježiš povie: „Choď a ohlasuj, aké veľké veci ti urobil Pán.“ Teraz naopak požaduje, aby o tom nehovorili. Len sám Pán vie, prečo takto rozhodne a je dôstojné a správne ho poslúchnuť. Vieme i z iných častí evanjelia, že o takú popularitu nestojí. Ježiš nechce, aby sme ho hľadali kvôli senzáciám a zázrakom. To, čo od nás vyžaduje, aby sme počúvali a žili jeho Slovo.