V dnešnom medzispeve sme počuli aj tieto myšlienky: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.“ Je tam prosba o zážitok Pánovej nehy. Je to významovo niečo podobné ako staroslovenské „Hospody pomiluj ni“. Toto zvolanie je významovo trochu bohatšie ako náš preklad „Pane, zmiluj sa“. Je to prosba o priblíženie Boha a o jeho nežný dotyk.
V dnešnom breviári to dobre vystihuje výňatok zo spisu „Proslogion“ od sv. Anselma, biskupa: „A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočiň. Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Potom povedz, celé moje srdce, povedz Bohu: Hľadám tvoju tvár; „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (Ž 27,8) Teraz teda, Pane, Bože môj, ty uč moje srdce, kde a ako ťa má hľadať, kde a ako ťa nájde.
Pane, ak nie si tu, kde ťa mám neprítomného hľadať? Ale ak si všade, prečo nevidím, že si tu? Iste bývaš v neprístupnom svetle (porov. 1Tim 6,16). Ale kde je to neprístupné svetlo alebo ako sa mám k nemu dostať? Kto ma povedie a uvedie doň, aby som ťa v ňom mohol vidieť? A potom – podľa akých znamení a v akej podobe ťa mám hľadať? Nikdy som ťa nevidel, Pane, Bože môj; nepoznám tvoju tvár.
Čo si má počať, najvyšší Pane, čo si má počať takýto vyhnanec ďaleko od teba? Čo má robiť tvoj sluha ustarostený o tvoju lásku, keď je tak ďaleko od tvojej tváre? Veľmi ťa túži vidieť, a tvoja tvár je tak ďaleko od neho. Túži prísť k tebe, a tvoj príbytok je neprístupný. Chce ťa nájsť, a nevie, kde bývaš. Rád by ťa hľadal, ale nepozná tvoju tvár.
Pane, ty si môj Boh, ty si môj Pán (porov. Jn 20,18), a ja som ťa nikdy nevidel. Ty si ma stvoril a obnovil a všetko dobré, čo mám, si mi ty daroval, a ja ťa doteraz nepoznám. A konečne: na to som stvorený, aby som ťa videl, a ja som ešte nikdy neurobil to, na čo som stvorený. Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár? (porov. Ž 13,2) Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Kedy nám dáš seba samého?
Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s našou námahou a úsilím dostať sa k tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme (porov. Jn 15,5). Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš. Kiež ťa hľadám s túžbou a túžim po tebe hľadaním; kiež ťa nájdem láskou a milujem nájdením. (Zo spisu „Proslogion“ od svätého Anselma, biskupa: Cap. 1: Opera omnia, Edit. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 97-100)