Skončili sme výrokom sv. Ambróza: „Zem i vzduch sú plné anjelov i démonov.“ Ako vo svetových vojnách existovali vždy dva tábory proti sebe bojujúce, tak majú celý svet v moci dva tábory: tábor dobrých anjelov a tábor anjelov neverných. Tieto dva bloky spolu zúrivo zápasia o nadvládu nad človekom. Zjavenie sv. Jána nám umožňuje nazrieť aspoň trošku do zápasu týchto gigantov, podobne o tom hovorí sv. Pavol Ef 6,11-12, v ktorom vyzýva veriacich, aby bojovali zbraňami viery proti duchovným silám zla, ktoré sú všade v ovzduší a proti kniežatám ríše temnôt, a podobným štýlom vyznieva aj modlitba ku sv. archanjelovi Michalovi, vodcovi nebeských vojsk. Kedysi sa ju ľudia modlili vždy po sv. omši.
História zavedenia tejto modlitby je nasledovná: Pápež Lev XIII, ktorý sa k víziám staval úplne skeptický, celebroval ráz vo svojej súkromnej kaplnke sv. omšu. Po modlitbe Otče náš sa zrazu zastavil ako keby mal videnie. Na určitý čas úplne znehybnel, bol ako skamenelý a s rozpätými rukami pozoroval akési dianie. Jeho výzor prezrádzal zdesenie a tvár mu úplne zbledla. Zrazu nahlas zvolal: „A to už pre Cirkev neexistuje žiadna záchrana?“ Keď sa po chvíli vízia skončila, tvár sa mu opäť vyjasnila, a tak mohol ďalej pokračovať v celebrovaní sv. omše. Hneď ako sa svätá omša skončila, išiel do svojej izby a náhlivo napísal dve modlitby: „O Bože, Ty naše útočište“ a „Sv. archanjel Michal, ty knieža nebeských zástupov“. Nariadil, aby sa po svätej omši modlil celý katolícky svet túto modlitbu za obrátenie Ruska.
Čo videl pápež Lev XIII. v tejto vízii, to zveril len svojmu spovedníkovi a ten to neskôr porozprával kardinálovi Boettovi, ktorý to po II. svetovej vojne zverejnil. Taliansky týždenník Settimana del Clero publikoval toto rozprávanie: Vízia bola nasledovná: Pápež videl, ako sa zem, ktorá bola ako granátové jablko, násilím otvorila. Z hlbokej priepasti vystupovalo nespočetné množstvo démonov, ktorí zaplavili celú zem. Všade zapríčiňovali bludy, vzbury, vojny a revolúcie. Hustá, pariaca sa hmla sa v nezvyčajnom množstve šírila po celej zemi a bolo tak veľa mŕtvych, až sa zdalo, že svet v toľkej krvi zahynie. V tomto okamihu videl, ako zástupy démonov útočili proti Cirkvi, ktorú predstavovala bazilika sv. Petra. Otrasy Cirkvi boli také mocné, až sa zdalo, že sa zrúti. To bol ten okamžik, v ktorom sv. otec počas vízie zvolal: „A to už pre Cirkev neexistuje žiadna záchrana?“ A hla, tu z neba zostúpil archanjel Michal, začal boj proti démonom a porazil ich. Démoni sa utiahli do hlbokej priepasti zeme, ktorá sa potom zavrela. Zem vysala všetku krv, hustá pariaca sa hmla zmi
Modlitba k sv. archanjelovi Michalovi zneje: „Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, proti zlosti a úkladom diablovým, buď nám ochranozla a svitol nádherný deň. Tu sa ozval jeden hlas: „Toto všetko sa začne počas pontifikátu jedného z nasledujúcich pápežov – a zapríčiní to Rusko“.u. Pokorne prosíme, nech ho zavráti Boh: a ty knieža vojska nebeského, božskou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší po svete potulujú. Amen.“ Po prvýkrát sa vo sv. Písme meno Michal spomína v knihe Daniel. „Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc.“ (Dan 10,13) Daniel vidí vo vízii dobu, v ktorej bude Michal pomáhať ľudom na zemi zvláštnym spôsobom: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký ešte nikdy nebol, odkedy povstali národy.“ (Dan 12,1)
24. mája 1994 pápež Ján Pavol II. po slávnostnej svätej omši povzbudzoval k tomu, aby sa kresťania znovu modlili túto modlitbu. Hovoril: „Hoci sa táto modlitba už neodrieka na konci eucharistickej slávnosti, nabádam všetkých, aby ste na ňu nezabúdali a modlili sa ju a aby ste tak dostali pomoc v boji proti mocnostiam temnosti a proti duchu sveta.“ Každý, kto pozná víziu pápeža Leva XIII. a porovná ju s terajšou situáciou vo svete a Cirkvi, porozumie, prečo sv. otec tak naliehavo vyzýva k tejto modlitbe.
Zo života otcov sa traduje príbeh sv. Izidora: Sv. Izidor pustovník vystúpil ráz na strechu svojej pustovne spolu s otcom Mojžišom, ktorý už nejaký čas zápasil s démonom nečistoty: „Pozri na západ!“, povedal Izidor svojmu návštevníkovi a ten zbadal množstvo démonov, ako sa v zúrivom náhlení chystali k boju. Potom pustovník pokračoval: „Pozri na východ!“ A otec Mojžiš uvidel nespočitateľné davy sv. anjelov, armádu nebeských mocností, ktorí svojím jasom prekonali slnko.“ Tí, čo si ich videl na západe“, hovoril pustovník: „sú tí, ktorí útočia na svätých: tých, ktorých si videl na východe, Boh posiela svätým na pomoc. Musíš teda uznať, že sila a početná prevaha ja na našej strane.“ A sv. Mojžiš sa upokojený vrátil do svojej cely.
I sv. Ján Zlatoústy, keď svojím veriacim vykladá o nebeskom vojsku, pripomína a vykresľuje démonov ako barbarské a zúrivé bytosti, ktoré naplňujú ovzdušie a vždy sú pripravené rozpútať vojnu. Boh im našťastie postavil do cesty armádu dobrých anjelov. Carihradský biskup ich pripodobňuje k pohraničným hliadkam, ktoré majú za úlohu chrániť ríšu pred vpádmi barbarov.
Sv. Tomáš Akvínsky zhrnul toto učenie brilantným a obsažným spôsobom do niekoľkých riadkov Teologickej sumy. V článku venovanom boju, ktorý vedú démoni proti ľudom, najprv vnáša námietku: podmienky zápasu nie sú spravodlivé, keď je slabší nútení bojovať proti silnejšiemu, bytosť nevedomá s bytosťou úskočnou. Ľudia sú slabí a nevedomí, zatiaľčo démoni sú mocní a ľstiví. Boh, od ktorého pochádza všetka spravodlivosť, nesmie dovoliť, aby boli ľudia útokmi démonov ohrozovaní. A učiteľ cirkvi vysvetľuje: „Aby neboli podmienky zápasu nerovné, človek dostáva ako náhradu v prvom rade pomoc Božej milosti a ako druhé ochranu anjelov. Preto hovorí Elizeus svojmu služobníkovi: „Neboj sa, pretože s nami je ich viac než s nimi.“ Je to narážka na 2 Kráľ 6,15 kde sa opisuje ako aramejský kráľ chce zajať proroka Elizea a ten svojmu sluhovi, ktorý má strach, od Boha vyprosí milosť, aby mohol vidieť anjelské vojsko, ktoré ho chráni. To isté platí aj pre nás: „Nebojte sa, lebo s nami je ich viac, ako s nimi.“ Jeden súčasný teológ v komentári k odpovedi anjelského učiteľa na námietku prameniacu zo zjavnej nerovnosti medzi silami diabolskými a ľudskými, vyzdvihuje, akú dôležitosť prikladá sv. Tomáš ochrane zo strany anjelov, a zrovnáva ju s úlohou Božej milosti v pláne spásy.
V poslednej strofe hymnu, ktorý sa v breviári modlíme na sviatok anjelov strážnych, dochádza k podobnému spodobneniu, keď sa poslanie anjelov pripojuje k poslaniu Spasiteľa a svätého Ducha. „Buď Bohu Otcu za to vďaka, že anjelom svojím prikázal, od Syna vykúpený ľud chrániť, keď Duch ho pomazal.“ Anjel strážny nie je púhy éterický komparzista na scéne, kde sa hraje o ľudský život a kde sa rozhoduje o jeho večnosti. Anjel na tomto javisku zohráva dôležitú roľu. List Hebrejom nám potvrdzuje, že majú pomáhať tým, ktorí majú dosiahnuť spásu.
Píšu sa dejiny národov a ich významných osobností. Je to snaha vyložiť viditeľné skutky a analyzovať vzťahy, ktoré si je možné overiť. Aby sme však získali úplný obraz, bolo by potrebné, spísať tiež dejiny skutkov neviditeľných a vzťahov, ktoré nemožno kontrolovať, to pradivo striedavého pôsobenia anjelov i démonov na predstaviteľov štátov, na politikov a vedcov, na učiteľov a umelcov i na nás kňazov. Na tých, ktorí vytvárajú verejnú mienku, ktorí ovplyvňujú ekonomiku a módu atď. Tieto doplnkové informácie by objasnili mnoho z toho, čo sa dnes zdá byť nevysvetliteľné.
Uvažoval už niekto o tom, aký vplyv vlastne mali diabolské mocnosti na ideológiu Hitlera alebo Stalina? Dom Alois Mager, OSB, dekan teologickej fakulty v Salzburgu, odhaľuje v štúdii „Satan dnes“ vplyv démonických síl na Hitlera a na ideológiu národného socializmu. Ježiš o Satanovi hovorí: „On je vrahom od počiatku a nedrží sa pravdy, pretože v ňom pravda nie je.“ Z týchto Ježišových slov Dom Mager vyvádza, že sa satanský svet vyznačuje dvoma príznačnými rysmi: lžou a vraždou. Nemecký benediktín rozpoznáva tieto dva rysy tiež u führera. „Ak Pius XI. nazval národný socializmus mandacium incarnátum, vtelenou lžou, nemohol ho označiť výstižnejšie… Lož ničí duchovný život, vražda telesný. Taktikou satana je ničiť život.
Je príznačne, že slovo deštrukcia a ničenie sa najčastejšie vyskytuje v slovníku nacistických pohlavárov. Povahu Hitlera nemožno definovať stručnejšie a priliehavejšie než výrazom Satanovo médium. Počas norimberského procesu o ňom povedal generál Jodl: „Bol to veľký muž, ale veľký pekelný muž.“ Mons. J. B. Neuhäusler, bývalý väzeň nacistických koncentračných táborov, neskorší mníchovský pomocný biskup, zhrňuje vo svojom diele „Kríž a hákový kríž“ podstatu národného socializmu nasledovne: „Satan a národní socializmus majú pevnú vzájomnú väzbu“.
K rovnakému záveru dospieva Jean Guitton, francúzsky vedec a filozof: „Je možné vôbec Hitlerov fenomén s niečím zrovnať? V rozpätí dvanástich rokov dokázal muž, ktorý nebol ani stratégom ani výnimočným politikom, ktorý disponoval len frenetickou (prudkou, búrlivou, nadšenou) mediálnou silou, poblázniť úplne sám veľký národ a vykonal tak to, na čo predchádzajúce revolúcie potrebovali spojenie mnohých mimoriadnych géniov zla. Samotný Hitler vykonal toľko, čo Rousseau, Mirabeu, Robespierre a Bonaparte dohromady. A skoro sa mu to podarilo. Kto by teda odporoval názoru, že tento jedinečný prípad, bol neobvyklý fenomén zapríčinený a vyvolaný niečím, čo sa prinajmenšom podobalo tomu, čo démonologovia nazývajú posadlosť, uhranutie, to znamená náhradu ľudskej osobnosti osobnosťou inou, nadľudskou a zároveň neľudskou?“