1. Príprava je potrebná
Aby sme sa mohli priblížiť k Bohu a viesť s ním rozhovor, musíme začať tým, že zaujmeme svoje miesto a uvedomíme si, že v modlitbe sa spájajú dve skutočnosti očividne nezlučiteľné: na jednej strane veľkosť a láska Božia a na strane druhej narušene stvorenie, hriešnik. Okrem toho samotné priblíženie sa predpokladá istú pripravenosť a postoje, ktoré stretnutiu predchádzajú a čiastočne ho sprevádzajú. Pouvažujme trochu o čase pred modlitbou a o samotnej príprave.
2. Skôr, ako začneme
Na začiatku musíme niečo predpokladať:
– že sme už úplne rozhodnutí modliť sa každý deň, nech by sa dialo čokoľvek a nech by sme sa kdekoľvek nachádzali. Ak sme sa ešte pre to nerozhodli, ani sa to nebudeme snažiť dodržať a v modlitbe sa nedostaneme ďaleko.
– že najdôležitejšie v našom živote je „milovať Boha nadovšetko“, teda, že on je prvý zo všetkých a zo všetkého.
– že už vieme, o koľkej sa ideme modliť, o koľkej máme audienciu u Kráľa kráľov a Pána pánov, ktorý na nás čaká.
– že už vieme, kde budeme mať s Bohom stretnutie. S tým on problém nemá, lebo jemu sú všetky miesta dostupné, problém je v nás.
– že potrebujeme aj nejakú osobnú pripravenosť. Ak sa správne nepripravíme, ťažko nám udelí audienciu.
Nakoniec, jedna delikátna záležitosť, a to, že my absolútne nič nevieme. Preto potrebujeme a máme možnosť rozhodnúť sa využiť vodcu, učiteľa nezabúdajme: nenahraditeľného. Duch Svätý je jediný, kto pozná všetky tajomstvá srdca a môže nás priviesť až do cieľa.
3. Vnútorný postoj
Aby bolo stretnutie s naším Bohom Otcom, Synom a Duchom Svätým užitočné, je potrebné, aby sme boli osobne disponovaní. Byť tak pripravení, aby sme sa vnútorným postojom nevylúčili z jeho prítomnosti. Je tu teda niekoľko dôležitých podmienok, ktorými sa najskôr budeme zaoberať:
Postoj pokory – to neznamená, že sa máme plaziť po zemi, ale vidieť a prijať sa takí, akí sme. „Pokora je pravda“ (sv. Terézia) a „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5,5). Pokora je cement, ktorým sa stavia budova modlitby: „Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 18,13-14; por. Ž 10,17).
Postoj poslušnosti. Ak nie sme rozhodnutí poslúchať, o čo nás Pán prosí modlitbou alebo iným spôsobom, budeme strácať čas. „A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili?“ (Hebr 3,18).
S nevinnými rukami a čistým srdcom (por. Ž 24,3-4).
S vierou v jeho prítomnosť a v jeho lásku, lebo „dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo“ (Ž 32,10) a „ Zem je plná tvojej milosti“ (Ž 119,64).
Nezmýľme si modlitbu s hľadaním Božích darov alebo Božej útechy; miesto toho, máme hľadať Boha darov a útechy (Ž 63).
V spoločenstve s bratmi „usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4,3).
S vierou a nádejou: „A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21,22).
Bez honosenia sa a pokrytectva, s jednoduchosťou a pravdou: „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu“. (Mt 6,5; por. Lk 18,9-12).
Pôstom: prorokyňa Anna ako vdova „z chrámu neodchádzala, vo dne, v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami“ (Lk 2,37; Pozri tiež Sk 13,3a; Sk 14,23).
Odpustiť tým, ktorí nás urazili: „A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy“. (Mk 11,25).
V Duchu: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“. (Rim 8,26).
Žiť v bázni Božej: „Vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich“ (Ž 145,19).
V harmónii so sebou samým a s ostatnými: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok“ (1 Tim 2,8).
Prinášať ovocie: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene“ (Jn 15.16).
Zotrvávať v Ježišovi a v jeho Slove: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15.7).
Hľadať ponad všetko Božiu slávu: „Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, ti, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť. Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť. Pán ma vyslobodí a moje piesne budeme spievať po všetky dni svojho života v dome Pánovom“ (Iz 38,18-20).
OTÁZKY NA ROZHOVOR
1. Aké opodstatnenie má pre modlitbu postoj pokory?
2. Z mnohých postojov v 3. bode čo v tvojej modlitbe najviac chýba?
3. Hľadáš v modlitbe Boha a ideš k nemu z lásky alebo zo zvedavostí?