Z pohľadu katolíckej cirkvi sú anjeli skutočnými stvoreniami, osobami obdarenými veľkou mocou, čistí duchovia, ktorí nadobúdajú viditeľnú podobu, ak sa chcú stať viditeľnými, môžu vyvolať až hrôzu budiaci strach z ich moci presahujúcej prirodzenosť človeka ale takisto obdiv, ktorý vrhá človeka k zemi.
Bl. Peter Favre, jeden z prvých spoločníkov sv. Ignáca z Loyoly, pri jednej svojej misie v Mohuči s pomocou modlitby zahnal z domu, v ktorom mal bývať a ktorý sa nachádzal uprostred vykričanej štvrti, vspurných anjelov a namiesto nich do oných miest privolal ako strážcov svätých anjelov. On sám hovorí o tom: „V každej miestnosti a v každej izbe domu som pokľakol a pomodlil som sa modlitbu: „Pane, prosím ťa, navštív tento príbytok: učiň, nech sa mu vyhnú všetky nástrahy nepriateľa, aby tu mohli prebývať tvoji svätí anjeli a mohli chrániť náš pokoj, a nech máme navždy tvoje požehnanie skrze Krista, nášho Pána.“ Ďalej hovorí: „Učinil som to so skutočnou zbožnosťou a s pocitom, že je dobré a vhodné takto konať, keď človek niekam vstupuje prvý krát. Potom som vzýval anjelov strážnych susedov a cítil som, že i to je vhodné činiť, keď sa presťahujeme do novej štvrti. Modlil som sa, aby ani mňa, ani nikoho z mojich spolubývajúcich nestretlo nič zlé od nečistých duchov v susedstve, avšak zvlášť som mal na mysli ducha smilstva, ktorý sa v tejto vykričanej štvrti určite usadil.“ Toto je postoj prezieravého človeka osvieteného Bohom, ktorý sa díva na veci pod takým zorným uhlom, že mu umožňuje vidieť i satanské nástrahy ale zároveň aj anjelskú moc. Ľudom, ktorým chýba tento vzácny dar prenikať do podstaty človeka a vecí, chýba aj dar rozlišovania.
Johanes Wagner, nemecký liturgista, na jednej konferencii o anjeloch povedal tieto slová: „Súčasná ľahostajnosť voči neviditeľnému svetu neprinesie ľudstvu žiadny pokrok. Skutočnosť, že si moderný človek, ba dokonca kresťan, neuvedomuje alebo nedostatočne uvedomuje existenciu a moc anjelov, neznamená, že anjeli prestali existovať a že stratili svoju moc. Toto ignorantstvo naopak ochudobňuje a až vysiľuje ľudského ducha. Vystavuje ho vážnemu nebezpečenstvu a zbavuje ho mocnej podpory. Atómová energia tu bola od počiatku stvorenia hmotného sveta, dávno predtým než mal človek o nej, čo len tušenie. Tak isto anjeli existujú od počiatku stvorenia duchovného sveta. A naďalej budú navždy prítomní, i keby ľudstvo o ich existencii po dobu milión rokov nemalo o nich ani potuchy.“ Moderní svet by tým nič nezískal, keby atómovú energiu považoval za púhy mýtus a ani kresťan si v ničom nepomôže, ak sa bude chovať, ako by ho Bohom poslaní neviditeľní priatelia nechránili na všetkých jeho cestách. Kresťan by tým hodne stratil na všetkých úrovniach svojho bytia a vo všetkých oblastiach svojej činnosti.
Ján XXIII. vyslovil prianie, aby uctievanie anjelov strážnych medzi veriacimi, rástlo. K tomu, aby sa tieto tendencie presadili, je nutná lepšia znalosť povahy a poslania anjelov. Je ťažké urobiť si správnu predstavu o anjeloch, kedže sa jedná o bytosti duchovné, ktoré nie sú viditeľné telesným zrakom. Ak nám robí problémy písať život svätých, ktorých myšlienky a skutky ďaleko prevyšujú úroveň obvyklú u ostatných ľudí, ako by sme si potom mohli nahovárať, že sa nám podarí skutočne dôstojne hovoriť o týchto netelesných bytostiach, ktorých inteligencia, sila a láska prekonávajú všetku našu predstavivosť?
Sv. Tomáš Akvínsky, i keď behom svojho života napísal niekoľko pojednaní o anjeloch, predsa pred smrťou priznal, že tu na zemi nikdy nemôžeme presne poznať, kto sú to anjeli. Hovorí: „Anjelské stvorenia presahujú náš rozum, a ten ich vôbec nemôže pochopiť v tom, čo tvorí ich podstatu.“ Sv. Ján Zlatoústy vysvetľoval veriacim v Carihrade: „Podstatu našej duše – tu dokonale nepoznáme, či lepšie povedané – my o nej nevieme vôbec nič. Čo je to základ duše? Je to vzduch? Je to vietor? Je to dych? Alebo snáď oheň? Určite nič z toho, pretože toto všetko je telo, a duša je netelesná. Nepoznáme podstatu duše a chceli by sme poznať prirodzenosť anjelov? Napriek všetkému nášmu skúmaniu ju nemožno poznať.“
I sv. Bernard, ktorý napísal nádherné riadky o anjeloch, priznáva, že je neschopný skutočne dôstojne o nich hovoriť: „Anjelský duchovia – čo o nich môžem hovoriť ja úbohý pozemský červ?“ O ich poslaní a o ich hierarchii sa môžeme tak nanajvýš dohadovať z toho, čo nám o nich hovorí Písmo Sv.. Ako ohlas na toto priznanie znejú slová majstra Jana Taulera, keď vypovedá o sv. anjeloch: „Neviem moc dobre, v akých pojmoch sa môže a má hovoriť o týchto čiste duchovných bytostiach, pretože nemajú ruky, ani nohy, ani postavu, ani tvár, ani hmotu: teda bytosť, ktorá nemá také vlastnosti, nemôže myšlienkové pochody nehmotného ducha pochopiť. Ako by sme teda mohli hovoriť o ich podstate? Nemôžeme ich poznať a nie je na tom nič prekvapivé, lebo nepoznáme ani seba: nepoznáme ducha, ktorý z nás robí človeka a od ktorého dostávame všetko, čo je v nás dobré: ako by sme teda mohli poznať oných vyšších duchov, ktorých vznešenosť vysoko presahuje všetko, čo nám môže ponúknuť celý svet?“
Súčasná kríza viery pridáva k už uvedeným potiažam, ktoré pramenia zo samotnej prirodzenosti anjelov ešte ďalšie problémy. Snáď ide o ešte jednú schopnosť, ktorý by sme mohli nazvať „čisté srdce“, ktoré otvára vnútorný zrak. Kto ho nemá, nepostrehne prítomnosť duchovného sveta ani Boha. Sovietská kozmonautka Valentína Tereškovová prehlásila pri svojej ceste do Talianska: „Všetci sovietski kozmonauti sú komunisti a ateisti. Nikto z nás v kozme nevidel anjelov alebo archanjelov, a myslím si, že ich nezbadali ani naši kolegovia z USA.“ Keď chceli od amerického astronauta McDivittova, ktorý je kresťanom, aby toto jej prehlásenie skomentoval, dočkali sa nasledovného tvrdenia: „Zdá sa mi, že neexistuje rozdiel medzi tým, čo je tu dole, a tým, čo je tam hore. Ak žijete v dôvernom vzťahu s anjelmi a s Bohom tu dole, budete žiť v podobnom vzťahu i tam hore. Keď necítite ich prítomnosť na Zemi, nepocítite ju ani na Mesiaci alebo na Marse.“
Dôvod problému viery v existenciu anjelov možno pramení aj z nesprávneho umeleckého spracovania tohoto motívu. Môžeme sa len popozerať po rôznych vyjadreniach hlavne baroka, kde sa to anjelmi len tak hemží. Holé zadočky, červené tváričky, tlsté telíčka. Možno aj tu je istý koreň problému. Naproti tomu stoja krásne vyobrazenia anjelov ortodoxných ikon alebo našich gotických katedrál.
Ďalším prameňom problémov viery v anjelov môže byť takzvaný „vedecký prístup“. Moderný človek má pocit, že mnohé veci, za ktoré v minulosti ľudia prosili anjelov, dnes si dokáže urobiť sám. Jeden kazateľ, ktorý sam seba považoval za múdreho, povedal: „Kedysi roľníci robili prosebné procesie do polí, aby mali hojnú úrodu. Dnes už používajú hnojivo! V chémii si tak našli výbornú náhradu za modlitbu.“ A podobne sa uvažuje i v prípade anjelov. Zdá sa, že moderného človeka dokážu pred nepríjemnosťami dostatočne chrániť rôzne bezpečnostne opatrenia, nemocenské poistenia, polícia, pokrok medicíny a podobne. A tak v ťažkostiach každodenného života už Boh ani anjeli nemajú miesto. Ako keby Boh svojím slovom nevaroval človeka, že sa márne namáha, ak jeho snahu nepodporí Pán!
Ak ľudia V minulosti upadli do jedného extrému, zdá sa, že dnes sa preháňa na opačnú stranu. Nech sú vedecké objavy akokoľvek prevratné, stále zostáva v platnosti princíp vyslovený sv. Tomášom Akvínským: „Pre všetky svoje hmotné zásahy vo vesmíre Boh využíva úradu anjelov.” Anjel nie je Božím konkurentom, ale Božím nástrojom. Boh sa zjavuje skrz svoje stvorenia. Platí to vo viditeľnom svete, ale platí to aj v neviditeľnom svete. Boh sa zjavuje skrze poslušnosť svojich tvorov.
Pápež Ján XXIII. rád pripisoval všetky šťastné vnuknutiu svojmu anjelovi strážnemu. I keď Boh je zdrojom všetkého dobrého, zdá sa, že používa ako kanály našich anjelov. Falošný obraz Boha, ktorý skôr v ňom vidí sudcu ako otca, môže podryť i vieru v anjelov strážnych. Akoby mohol hrozný Boh zveriť každého láskyplnej starostlivosti anjela. K tomu, aby sme pochopili gesto Božej lásky v tomto svete, kde sa všetko predáva a kupuje, a aby sme do Boha nepremietali svoje zvrhlosti, je potrebné pozdvihnúť sa nad seba. Nie je to ľahké. Zriedka sa to podarí.
Je dokonca nemožné dosiahnuť to len čiste ľudskými silami. Človek potrebuje nadprirodzenú energiu, aby dokázal takto prekonať sám seba. Sv. Terézia z Lisieux hovorí: „Len veľmi zriedkavo sa vyskytujú duše, ktoré nemerajú božskú dobrotu svojím obmedzením myslením.“