1. Jednoducho deti
Veľa ľudí si o modlitbe myslí, že je výlučne záväzná pre ľudí zasvätených, nie je pre laikov. Akoby laici boli len deťmi druhej kategórie a nepotrebovali mať vzťah s Bohom, ale sa museli uspokojiť s málom. Nie! Všetci Ježišovi učeníci majú byt ľuďmi modlitby, lebo v postoji detí sa skrze Ducha stávame schopnými vytvárať s Bohom vzťah. Veď nielen, že ho potrebujeme, ale tak živíme naše synovstvo, aby sme rástli do „zrelosti Kristovej“: „kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku,“ (Ef 4,13).
2. Čo dosiahneme modlitbou?
Je to aktuálna otázka predovšetkým kvôli tým, ktorí odmietajú modlitbu a tých je dosť. Na túto otázku môžeme dostať tri rôzne odpovede:
Materialisti hovoria: Modlitba je len stratou času, preto je najlepšie nechať ju stranou.
Názor intelektuála: Modlitba je o skúsenosť a poznanie viac. Tí, ktorí takto myslia sa zvyknú venovať orientálnym skúsenostiam ako joge, zenu a ďalším, ktoré sú teraz moderné.
Duchovný názor: Modlitbou sa len získava, lebo: – v modlitbe sa priblížime k Bohu, lepšie ho spoznáme, stávame sa priateľmi, cítime, že nás miluje: „Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj Spasiteľ. Egypt dám ako výkupné za teba, Kuš a Sábu namiesto teba. Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem“ (Iz 43,3-4), „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň“ (Jer 31,3); prostredníctvom modlitby prijímame poučenia, vnuknutia, podnety, keď s ním hovoríme a konfrontujeme naše myslenie s jeho myslením, začínajú sa očisťovať naše kritériá a v dôsledku toho aj náš život, keď si sadáme k stolu jeho Slova, ktoré je životom aj pokrmom, začína v nás nádherná premena starého človeka na človeka nového: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3,16); „Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4,20-24); „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ Rim 12, 2); keď sa priblížime k Bohu, ktorý je svetlo, pravda, pokoj, svätosť, spájame sa s ním a náš život sa napĺňa svetlom, pravdou, pokojom, svätosťou. Zvykne však byť častým javom, že nemáme vymedzené pojmy o hodnote modlitby. V tom lepšom prípade vieme, že to môže byť dôležité, ale myslíme si, že je to len pre niektorých. A ak nám aj povedia, že je to pre všetkých, zotrvávame v nevedomosti, lebo nespoznáme pravdivý dosah modlitby. Mnohokrát nám chýbajú cenné, už spomenuté informácie, ktoré by nás povzbudili, aby sme sa stali opravdivými ľuďmi modlitby.
3. Modlitba a rast
Pre kresťana, ktorý si váži to, že ním je a chce žiť ako kresťan, je modlitba podstatou jeho života: Kresťan, „narodený z vody a z Ducha“ (por. Jn 3,5), je nové stvorenie, má nový život, ktorý ako všetky formy života sa má strážiť a živiť, ak nechce, aby zahynul. Pre tento nadprirodzený život, život v Duchu, ktorý je omnoho dôležitejší ako ľudský biologický život, jestvuje jemu vlastná potrava, ktorá sa odlišuje podobne ako v prípade potravy ľudského tela medzi sebou svojou výživnou hodnotou. Základom výživy pre duchovné bytie je modlitba. Nedostatok tejto potravy prináša duchovnú neduživosť. Človek je potom pri napadnutí chorobami slabý.
KKC hovorí: „Modlitba a kresťanský život sú neodlučiteľné, lebo ide o jednu a tú istú lásku, o to isté zriekanie, ktoré pramení z lásky. To isté synovské a láskyplné prispôsobenie sa Otcovmu plánu lásky. To isté premieňajúce spojenie v Duchu Svätom, ktoré nás stále viac pripodobňuje Ježišovi Kristovi. Tá istá láska pre všetkých ľudí, láska, ktorou nás miloval Ježiš“. (2745).
4. Vzťah medzi modlitbou a konaním
Môžeme tu uvažovať inak, ako uvažoval náš Učiteľ? Ježiš, vo chvíli svojho návratu k Otcovi, povedal svojim učeníkom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15). Ako keby povedal: „Chlapci do práce!“ Nečinný kresťan nieje skutočným kresťanom. Ale je rovnako neprípustné, ak koná podľa seba. Učiteľ, ktorý urobil všetko dobre – hoci sa nám niekedy zdá, že by sme ho poopravili – uskutočnil mimoriadny plán. Učeníci s ním boli tri roky bez toho, aby sa venovali inej práci, napriek potrebám, ktoré v tom čase boli. Zdá sa, akoby si Učiteľ nevšímal sociálnu skutočnosť, ktorá ho obklopovala. A keď prišla chvíľa pracovať, nešli podľa vlastného uváženia, ale vedení a uschopňovaní Duchom Svätým. On ich viedol a uschopňoval, aby sa uskutočňovalo to, čo im Učiteľ oznámil: „lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“. (Jn 15,5). Keď to učeníci počuli, nemysleli si, že budú schopní niečo robiť, ale potom im Duch dal poznať a upevnil ich v tom, že ich práca závisí od vzťahu medzi nimi a Učiteľom, ako aj od poslušnosti voči Duchu Svätému. A ako sa to dozvedeli, začali od prvého momentu konať a vyučovali všetkých, čo sa obrátili: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2,42).
Konať bez modlitby je ako hasiť požiar s prázdnou nádržou, bez vody. Nemáte aj vy skúsenosť, že keď sa modlíte, stíhate veci rýchlejšie. Poviete: „Dom horí a ja sám mám modliť!“ Predstavte si čatu požiarnikov, ktorí sa ponáhľajú hasiť požiar. A keď prídu na miesto, zistia, že nádrž na vodu majú prázdnu. Tak je to aj s tými, kto sa nemodlia. Ak sa nemodlíme, hovoríme síce mnoho, ale nepovieme nič. Hovoríme prázdne slová. Ježiš nás napomína, že sa raz budeme zodpovedať za každé zbytočné slovo. Pod zbytočným slovom nerozumieme slovo bežnej ľudskej reči, ale Božie Slovo, ktoré nebolo vyslovené v Duchu Svätom, ktoré práve preto, že sme sa pred tým nemodlili, nenadobudlo tú správnu účinnosť. Modlitba má predchádzať aj sprevádzať akékoľvek konanie, ktoré by sme chceli robiť pre Pána. Lebo inak by to bola práca pre Neho, ale bez Neho.
Ježiš povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a konať jeho dielo“ (Jn 4,34). Preto sa toľko hodín osamote rozprával s Otcom v modlitbe. A môže byť žiak viac ako Učiteľ? Žiak, ktorý chce konať v zhode s Učiteľom, musí s ním mať hlboký vzťah. Akým lepším prostriedkom ako modlitbou by to dosiahol? V modlitbe prijímame silu, aby sme konali jeho dielo, a svetlo, aby sme zmenili smer, ak je to potrebné. V modlitbe prijímame silu, keď sme unavení z práce pre Kráľovstvo, z utrpenia a prenasledovania v živote. Ježiš nás k sebe pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a je vás posilním“ (Mt 11,28). Či nieje modlitba normálnym spôsobom, ako ísť k nemu, byť s ním, oddychovať a posilňovať sa v ňom? Činnosť, ktorú nepredchádza modlitba, je bez dobrého ovocia, lebo platí: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne“ (Jn 15,4).
Sv. Ján z Kríža hovorí: „Všimnite si tých, ktorí sú veľmi aktívni, ktorí chcú obrátiť svet svojím kázaním a vonkajšími skutkami. O koľko viac úžitku by priniesli Cirkví a boli by milší Bohu, keby nechali bokom dobrý príklad, ktorým chcú byť, a keby len polovicu toho času zotrvali s Bohom v modlitbe. Tak by urobili viac a s menšou námahou jedným skutkom ako s tisícimi, zaslúžiac to svojou modlitbou a čerpajúc v nej duchovnú silu. Lebo inak všetko je len plieskanie a robenie trochu viac ako nič a mnohokrát nič a ešte veľakrát aj škody.“
Diela, ktoré robíme z nášho zotrvávania v ňom, sú dielami, ktoré robíme s Kristom a skrze Krista, a preto sú milé Otcovi, lebo majú Synovu pečať. Tie, ktoré robíme podľa vlastného uváženia a na vlastnú päsť, sú čisto ľudské.
Otázky na zamyslenie:
Ak už máš skúseností s modlitbou, čo si „získal“ pre svoj život pre svoje správanie, svoje myslenie, atď.?
Môžeš vydať svedectvo?
Aký vzťah existuje medzi modlitbou a rastom kresťana? Pohľadaj v Skutkoch apoštolov úryvok, kde vidieť priaznivý výsledok modlitby?