„Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali.“ Základnou zvesťou a povinnosťou kresťanov je vzájomná láska. Ale čo je to láska? Láska je jednota ľudskej vôle s vôľou Božou. „Kto zachováva moje prikázania, ten ma miluje“ hovorí Ježiš. Poslušnosť Božím príkazom je láskou aj voči blížnemu. Človeka nemôžeme bezvýhradne poslúchať a milovať, pretože ľudská vôľa sa po dedičnom hriechu naklonila ku zlu. S vôľou človeka sa môžem len vtedy a natoľko zjednotiť, nakoľko on poslúcha Boha. Ťažisko lásky je vo vôli, nie v citoch. Pravá Láska spôsobuje blaženosť. Láska je vôľou Božou, príkazom Najvyššieho. Boh Láska = Život.
„Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.“ Ovocie odtrhnutia sa človeka od Boha nedalo na seba dlho čakať. Človek opustil Boha – Lásku a okamžite stratil úctu k človeku, k sebe samému i svojmu blížnemu. Po zrade Boha nastupuje vražda človeka. Prečo Kain zabil Ábela? Pretože jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé. Kain nezniesol spravodlivosť.
„Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí.“ Ak sa stávame obrazom božím, stávame sa súčasne aj výčitkou tomuto svetu. Zjavenie Boha spôsobuje akési zrkadlenie. Každý v ňom vidí svoj hriech. Herodes videl v Ježišovi Jána Krstiteľa, ktorého predtým dal sťať. Pomätení farizeji videli v ňom pomätenca. Len čisté srdce môže v Bohu vidieť Boha. Čiste srdce je srdce slobodne od sebectva. Človek sa stáva čistým, keď prijíma Ježiša ako svojho Pána. Ak žijeme Boha, nemáme sa diviť, že nás svet nenávidí. Pán Ježiš nikdy neučil, že kresťanstvo znamená byť so všetkými za dobré. Apoštolom výslovne povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!”
Keď hovoríme o svete musíme rozlišovať dve skutočnosti. Svet ako Božie dielo a svet, deformovaný hriechom človeka. Božie slovo nám hovorí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem” Toto si musíme vždy uvedomovať, keď chceme zaujať správny postoj k veciam tohoto sveta. Základná pravda, ktorú Písmo sv. učí a slávi je: „Svet bol stvorený ku sláve Božej”. Veríme, že Boh stvoril svet podlá svojej múdrosti. Veríme, že svet pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel, aby sa tvorovia podieľali na jeho bytí, na jeho múdrosti a na jeho dobrote. Tieto pozitívne pravdy musíme mať vždy na pamäti, keď chceme hovoriť o svete negatívne. Nikdy na toto nesmieme zabúdať. Od okamihu prvotného hriechu sa svet človeka dostal pod moc zlého ducha až natoľko, že diabol môže Ježišovi pri pokušení vmiesť do tváre slová o kráľovstvách celého sveta: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.” (Lk 4,6).
Satanová vláda je dôsledkom nesprávnej voľby prvých ľudí, ktorí sa priklonili svojou vierou na stranu svojho pokušiteľa. Po právnej stránke diablovi svet nikdy nepatril, pretože bol stvorený pre človeka. Je to ľudský svet, svet nás ľudí. Ale faktický ho diabol môže ovládať natoľko, nakoľko mu to človek svojou poddajnosťou umožní. Zlý duch sám nemôže páchať v tomto svete zlé skutky, môže tak robiť len rukami ľudí. Hriechy vedú ku vzniku spoločenských pomerov a inštitúcii, ktoré sú v protiklade k Božej dobrote. „Štruktúry hriechu” sú výrazom a dôsledkom osobných hriechov. Privádzajú svoje obete k tomu, aby samé páchali zlo. Teda ak hovoríme o svete ako o protivníkovi božom máme na mysli tieto hriešne štruktúry, ktoré do slova a do písmena majú moc skaziť dobré Božie dielo v človeku.
„My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti.“ Prešli sme zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Cesta Lásky je cestou do Života. Láska = Život. Kto nemiluje ostáva v smrti. Nenávisť = smrť. Je však jedna forma nepriateľstva, ktorú Boh človeku priamo prikazuje. Boh ustanovuje nepriateľstvo medzi človekom a diablom. Človek sa vo vlastnom záujme nesmie priateliť so zlom. Tu nieje Láska možná, lebo ona vytvára jednotu. Láska má moc premeniť nás do podoby toho, čo milujeme. Keby sme milovali zlo, sami by sme sa stali zlými.
„Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“ Vrahom nieje len ten, kto vraždí, ale každý, kto nenávidí človeka. Hriech si musíme oškliviť, ale za hriešnika sa máme modliť a priať mu to najlepšie – Božiu milosť, obrátenie a Spásu. Každý hriech začína v srdci. Keď nenávidím, už vraždím v srdci.
„Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“ Ako vyzerá Láska? Čo je Láska? Sv. Ján tvrdí, že to môžeme pochopiť, keď premýšľame nad Ježišom, ktorý za nás položil svoj život. Ježiš dal svoj život. Každá matka dáva svoj život, keď rodí dieťa. Každý otec dáva svoj život, keď dieťa plodí, prijíma, vychováva a pracuje naňho.
Kríž nám môže hovoriť o dvoch veciach. Zjavuje nám veľkosť skazenosti človeka, ale zároveň a ešte viac, veľkosť Božej lásky. Keď sv. Augustín rozjíma nad krížom, ohromený volá: „Ako si nás miloval, dobrotivý Otče, že si neušetril svojho jediného Syna, ale vydal si ho za nás hriešnikov! Ako si nás miloval!” Mohli by sme k tomu ešte dodať, že Ježiš svoj život dáva dobrovoľne a teda môžeme na neho aplikovať to isté zvolanie: „Ako si nás miloval, dobrotivý Bože!“
„Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.“ Božia Láska sa chce vteliť do našich skutkov. Nemá zostať len v slovách. Boh svoje Vtelenie započal počatím Ježiša z Panny, ale ešte ho neskončil. Celá Cirkev je a má byť jeho telom.
„Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ Len Vtelená láska nás vedie k pokoju, oslobodzuje od výčitiek a dáva reálne poznanie Boha. Hebrejský termín pre slovo vyjadruje zároveň aj skutok. V Bohu nieje rozdiel medzi slovom a skutkom. On všetko, čo hovorí aj koná. A chce, aby sme sa mu aj v tomto podobali.
„Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.“ Naše svedomie nieje pôvodne určené na výčitky. Najpôvodnejšia funkcia svedomia: Svedomie je akýsi duchovný zmysel pre Boha. Ak žijeme v zhode s Božou vôľou, mení sa výčitka na radosť z Boha. Naša modlitba sa stáva až zázračne mocnou, lebo rastie v nás dôvera k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo budeme prosiť, lebo naša vôľa je zjednotená s jeho vôľou.