Je nepochybne vysokým cieľom uchovať si pri práci postoj modlitby a konať ju so správnym vnútorným postojom. Veľmi často však ťažkosti v práci, so spolupracovníkmi i tie, ktoré vyplývajú z vlastnej povahy a nemohúcnosti, žiadané ideálne chovanie sťažia alebo úplne znemožnia. Preto je potrebný priestor pre intenzívnu modlitbu a meditáciu, v ktorej sa správny postoj pripravuje. Nejde teda len o to modliť sa za zdar práce; prácu samotnú a svoj vlastný postoj pri nej je treba v kľude pred Božou tvárou premodliť, a tým prácu v jej najvlastnejšom zmysle „vziať so sebou do modlitby“.
a. Modlitba žalmov
Dobre sa k tomu hodia dlhé doby spoločnej modlitby žalmov. V žalmoch pri nej prežívame pohnuté dejiny Izraela a aj osobné problémy a príbehy SZ modlitebníkov. Hovoria o celej šírke ľudského živote, o jeho vrcholoch i hlbinách. Pri modlitbe žalmov objavujem problémy, ktoré sa dotýkajú aj mňa samého. Nejde o to, aby som nechal svoj všedný život vonku, ide o to, aby som ho v žalmoch objavil a vyslovil ho pred Bohom. Keď sa večer po vykonanej práci modlím žalmy, konám to vždy na pozadí skúseností uplynulého dňa. A slovami žalmov vyspovedám Bohu svoj život. Rozprávam Bohu o svojom dni jeho vlastnými slovami. Tým je už deň so svojou pracou zahrnutý do vyrozprávanie pred Bohom slovami, ktoré mi k tomu dáva On sám, a ktorými komentuje môj deň.
Sv. Atanáz tvrdí: „Tak by mal každý zo žalmov poznať afekty srdca a jeho nálady a zároveň v nich nájsť pre každý afekt vyliečenie a uzdravenie.” Lebo v žalmoch sa všetko točí okolo Boha a jeho Zákona. Preto sa môže človek v žalmoch chovať tak rýdzo ľudský. Rozprestiera pred Bohom svoje pochybnosti a agresie, svoje búrlivé a ochromené city. V okamžiku, keď ich rozprestiera pred Bohom, už je ich možné uzdraviť. Čo človek prijíma, môže byť premenené, čo vyznáva, môže sa stať požehnaním.
Žalmy pôsobia liečivo aj vtedy, keď sa absolútne nezhodujú s našimi negatívnymi zážitkami. Práve táto konfrontácie s protikladom mojej nálady môže byť uzdravujúca. Žalmy ma učia, aby som seba a svoje nálady nepovažoval za príliš dôležité. Výzva ku chvále napriek mojej hnevlivej nálade, je výzvou ku skoncovaniu s krúžením okolo seba, so svojou sebaľútosťou, aby som sa pustil do chvály, pripojil sa ku spoločenstvu chváliacích a hľadel k Bohu, ktorý stvoril svet, nesie ho a dokáže uniesť i nás s našimi malými konfliktami.
b. Četba ako modlitba
Sv. Hieroným hovorí: „V tvojich rukách nech je vždy nejaké sväte čítanie. Modli sa často a s telom skloneným pozdvihuj svojho ducha k Bohu!“
$v. Augustín tvrdí, že Písmo Sväté je zrkadlom. Čítajúci sa má v ňom poznať a skúmať, čí odpovedá tomu, čo sa mu ukazuje. Akonáhle si čítajúci uvedomí svoju vlastnú situáciu, to čo objavil vo svojej duši má rozprestrieť pred Bohom. Akonáhle v modlitbe všetko vyslovil, hneď má čítať ďalej a nechať k sebe znovu prehovoriť Božie Slovo. Tým sa čitateľ nemôže príliš dlho oddávať smeru a dynamike svojich vlastných pocitov a nálad, ale je nútený opäť odhliadnuť od seba, vystaviť sa Božiemu slovu a jemu odpovedať. Nemá sa v modlitbe zdržovať dlho, ale ani na jednom mieste dlho čítať. Človek sa má pri tomto cvičení modliť často, ale krátko. Má to byť stále striedanie čítania a modlitby, načúvania a odpovedania. Máme sa modliť krátko, lebo keď modlitba trvá príliš dlho, hrozí nebezpečie,že sa do nej dostane niečo nedobré a nepravé. Čím je modlitba kratšia, tým viac je spontánna reakcia na Božie Slovo a tým rýchlejšie sa modlitebník vracia ku svojmu zrkadlu. Stále striedanie čítania a modlitby, zaručuje zdravú rovnováhu objektivity a spontaneity.
Otcovia užívali Písmo Sv. ako súvislé čítanie, vyhli sa tím nebezpečiu, že by sa stále vracali do svojich obľúbených textov. Nielen že sa tak vyhneme monotónnosti, ale čitateľ je týmto spôsobom stále znovu oslobodzovaný od svojich myšlienkových schém a často prekvapivým spôsobom konfrontovaný sám so sebou a so svojím Bohom.
Je potrebná vytrvalosť a odvaha, aby človek týmto spôsobom konfrontoval svoj život s Písmom a reagoval spontánnou a neprikrášlenou modlitbou. Ale len tak je možné premodliť Písmo veľmi osobným spôsobom a učiniť ho „čítaním v modlitbe“, súčasne človek deň po dňu premodlí vlastný život s jeho vrcholmi a priepasťami vo svetle Božieho slova a rozprestrie ho pred Bohom, aby ho prijal.