V Písme vystupuje Boh v zástupe anjelov „tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním“ (zr. Dan 7,10). Origenes tvrdí, že od doby, keď sa Slovo Božie vtelilo, prinieslo so sebou na zem anjelov, ktorý ho všade sprevádzali. Východné kresťanské umenie zobrazuje Krista ako Kráľa anjelov. Zdôrazňuje sa tým proti ariánom a môžeme povedať aj proti dnešným svedkom Jehovovým, že Kristus je pravý Boh. Tak ako to nakoniec konštatuje list Hebrejom: „Veď kedy komu z anjelov povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil“ a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“? A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.“ (Hebr 1,5-7)
Tu vidíme, že plán Boha s človekom je vyššia dokonalosť ako je dokonalosť anjelov. Ježiš aj ako pravý človek, bol vyvýšený nad anjelov, P. Mária bola ako žena povýšená nad anjelov. Toto môže a bolo predmetom žiarlivosti anjelov, ktorí padli. Preto je zápas človeka o zjednotenie s Božím Slovom, tak ťažký. Preto ľudia veľmi ťažko dochádzajú ku svojej dokonalosti. Boh sa však človeka ako svojho obrazu vo viditeľnom svete nezriekol ani napriek jeho pádu. Náš život je ťažký, ale cieľ je tak vznešený, že sa to oplatí. Máme však v tomto v anjelskom svete nielen odporcov, ale aj úžasných pomocníkov, úžasne pokorných božích služobníkov. Pretože Kristus zostáva s nami v Eucharistii, hovoria Otcovia, ako napr. sv. Ján Zlatoústy, o anjelskej službe pri liturgii u oltára.
Meno anjelov je z gréckeho angelos. Znamená to isté ako hebrejské malak t.j. Boží vyslanec. Podla Písma Boh zriedkavo zasahuje sám, ale väčšinou prostredníctvom stvorenia. Posiela anjela, aby niečo oznámil, rozkázal, aby potrestal a odmenil, vysvetlil videnie (zr. Zach 2,2-3). Anjeli teda vystupujú ako spolupracovníci Božej prozreteľnosti vo svete, v cirkvi, v národoch. Mávajú zvláštne poslanie k jednotlivým osobám.
Pastier Hermov, starokresťanský spis, prirovnáva cirkev k veži. Sv. Michal má odrážať tých, ktorí by chceli rušiť budovanie tejto veže. Často hovoria otcovia o anjeloch národov a miest. Sv. Gregor Naziánsky krásne oslovuje anjelov mesta Carihradu v kázni na rozlúčku s hlavným mestom, keď musí opustiť biskupský stolec.
K tejto náuke o anjeloch jednotlivých miest a národov jeden dokument z bližšej doby: Bolo to v roku 1915, dva roky pred zjaveniami Panny Márie vo Fatime, keď Lucia uvidela počas modlitby ruženca po prvý ráz jednu bytosť, ktorú neskôr identifikovala ako anjela Portugalska.
Na jar roku 1916 zasa pásli Lucia, František a Hyacinta ovce. Po obede sa spolu modlili ruženec: „Zrazu stromami zatriasol silný vietor“, rozpráva Lucia: „Potom sme videli tu postavu, o ktorej som už hovorila, ako sa k nám približuje spoza olív. Hyacinta a František ju ešte nikdy predtým nevideli a ja som im o nej ešte nič nerozprávala. Zjavenie sa podobalo približne 15 ročnému mladíkovi nevídanej krásy. „Nebojte sa! Ja som anjel pokoja. Modlite sa so mnou!“ Potom si kľakol na zem a modlil sa. Strhnutí nadprirodzenou silou sme urobili to isté a opakovali sme po ňom slová, ktoré sme počuli hovoriť: „Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba, milujem Ťa. Prosím o odpustenie za tých, ktorí neveria, neklaňajú sa Ti, nedúfajú v Teba, ani Ťa nemilujú.“ Počas leta sa anjel zjavil ešte ráz. Zjavil sa ako anjel strážca Portugalska.
Koncom septembra alebo začiatkom októbra sa deti opäť nachádzali na tom mieste a cez obedňajšiu prestávku sa modlili ruženec. Tu sa im opäť zjavil anjel. V ľavej ruke držal kalich, nad ktorým sa vznášala hostia a z nej stekali do kalicha kvapky krvi. Lucia rozpráva: „Anjel nechal kalich vznášať sa vo vzduchu, kľakol si k nám a trikrát nás nechal opakovať modlitbu zmierenia. Potom mi podal sv. hostiu a krv v kalichu rozdelil medzi Františka a Hyacintu. Hyacinta mala vtedy ešte len päť rokov. Lucia píše: „Sila Božej prítomnosti bola taká intenzívna, že nás celkom spútala. Pokoj a šťastie, ktoré sme cítili, boli veľmi veľké, avšak čisto vnútorné.“
Jedno z prvých svedectiev viery cirkvi o anjeloch strážnych jednotlivca nachádzame u sv. Bazila: „Pri každom veriacom stojí anjel, ktorý ho vedie životom ako vychovávateľ a pastier. To nebude popierať, kto si spomenie na slová Pána, ktorý povedal: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca.“ (Mt 18,10) Hermas i Origenes hovoria o dvojakých duchoch, ktorí sprevádzajú každého človeka: „anjel spravodlivosti“ a „anjel zloby“, pokušiteľ, ktorý ho zvádza.
Ľudové obrázky anjela strážneho majú na mysli predovšetkým ochranu v nebezpečí ohrozenia tela. Preto sa deti učievajú ako prvú modlitbu k tomu to ochrancovi proti úrazom a nehodám.
V živote svätých čítame o zázračnej ochrane. Tak napríklad sv. Filipa Neriho zadrží anjel nad zrázom. Otcovia však myslia skôr na anjelskú pomoc proti duchovným nepriateľom. Podla Origena zachytáva anjel strely zlých myšlienok, ktoré by ináč prenikli do ľudského srdca. Sv. Izidor pustovník vraj ráz potešil opáta Mojžiša, pokúšaného nečistou myšlienkou, tým, že mu ukázal zo strechy celé vojsko zlých duchov, ktorí na mníchov útočia, ale proti ním bol postavený šík anjelov, ktorí ich šípy zneškodňoval. V životopisoch mučeníkov sa občas vyskytuje správa o tom, ako ich anjeli potešujú v utrpení. Dosť často čítame o anjeloch, ktorý prinášajú sv. prijímanie (napr. mníchovi Markovi, sv. Onufriovi, sv. Nilovi).
Najpriliehavejší titul, ktorí anjelovi strážnemu dávajú, je „vodca na ceste“.To sa myslí v doslovnom i prenesenom zmysle ako na ceste životom. O sv. Makáriovi alebo o sv. Blažejovi, carihradskom mníchovi, čítame, ako ich anjel bezpečne viedol cez neschodné hory a pustiny. Origenes má na mysli skôr vedenie duchovné. Anjel strážny nás učí Božej múdrosti a vedie nás bližšie k Bohu. Táto jeho funkcia je zvlášť výrazná v hodinke smrti. Na niektorých starých náhrobkoch sa uvádza dátum smrti označením: „Povolaný anjelmi…“ Ako sme už hovorili i v pohrebnej liturgii západnej cirkvi sa spieva: „Nech Ťa sprevádzajú anjeli…“ Vo verši k obetovaniu bývala kedysi reč o „nositeľovi zástavy, sv. Michalovi“, ktorý má previesť dušu do Svätého Svetla, vyslobodiť ju z papule leva, z hlbokého jazera. Sú to prirovnania, ktoré používa apokryfný spis o sv. Jozefovi zo 4. st..
Sv. Lidvina hovorí o anjeloch, ktorí hľadajú a prinášajú modlitby dušiam v očistci. Ako prostredníci medzi Bohom a ľuďmi vystupujú anjeli pri modlitbe. Podla Origena sa anjel strážny pripája ku každej našej modlitbe. Čistí duchovia, stále stojaci u Božieho trónu a stále ochotní vyplniť Božiu vôľu, sa stali ideálom mníchov, ktorí sa snažili o ustavičnú modlitbu. Na kresťanskom východe sa dodnes menuje rehoľný stav „anjelský život“, t. j. život tých, ktorí sa usilujú žiť podla ducha a nie podla tela. Podla sv. Jána Klimaka je dokonca život rehoľníkov záslužnejší, preto že hoci sú v tele, snažia sa žiť podla ducha. O anjeloch sa hovorí, že hľadia ustavične na Božiu tvár, preto i rehoľníci, zvlášť kontemplatívni, sa snažia žiť v ustavičnej spomienke na Boha.
O úcte anjelov máme správy už z prvých kresťanských dôb. Origenes sa bráni námietke Celsovej, že by anjeli boli to isté, ako grécky bohovia: „Kresťania sa anjelom neklaňajú ako židia, ale smú im len preukazovať úctu, ak rozumieme tomu slovu dobre.“ Narážka na židov sa musí pochopiť z doby. Nejde tu o ortodoxné židovstvo ale o nejaký druh židovského gnosticismu, proti ktorému bojuje už sv. Pavol (Kol 2,16-18) a snáď i sv. Ján v Apokalypse (19,10). Zdá sa, že akýsi druh angelolatrie (uctievania anjelov ako bohov) bol rozšírený vo Frígii ešte vo 4. st.. Snem v Laodicei (koniec 4. st.) zakazuje klaňať sa anjelom v tajných magických združeniach. Tieto výstrelky však boli čímsi ojedinelým.
Kresťanské umenie dokazuje, že úcta anjelov bola všeobecne rozšírená. Zvláštny význam sa pripisuje trom archanjelom, ktorých mená sa spomínajú v Písme: Michal, Gabriel a Rafael. O Rafaelovi sa hovorí v knihe Tobiáš, že je „jeden zo siedmych, ktorí stoja pred Božím trónom.“ Vyskytla sa i pobožnosť k siedmym archanjelom, ktorá však zanikla. Naopak sa v rannom stredoveku veľmi rozšírila úcta k sv. Michalovi, ktorého ako svojho hlavného patróna uctievalo mesto Carihrad. V novej dobe vznikla úcta k sv. Gabrielovi ako patrónovi komunikačných prostriedkov.