Božia prozreteľnosť zverila anjelom, aby udržovali poriadok medzi národmi, zároveň majú dbať o kozmický, spoločenský a náboženský poriadok. (zr. čl.57) Anjeli sú rozumné a slobodné bytosti, ktorí majú svojím slobodným rozhodnutím smerovať ku svojmu poslednému cieľu. Môžu ovšem zísť z cesty. A v skutočnosti, niektorí naozaj zhrešili. Tým vstúpilo do sveta mravné zlo. (zr. čl.311) Existencia duchovných, netelesných bytostí, ktoré Písmo sv. obvykle nazýva anjelmi, je pravdou viery. Svedectvo Písma je tak jasné, ako aj jednomyseľnosť tradície. (zr. čl.328) Katechizmus praví, že: „Anjeli sú duchovia, ktorí majú rozum a slobodnú vôľu, ale nemajú hmotné telo.“ Sv. Ján Damašský upresňuje: „Netelesné a nehmotné sú ich bytia nazývané vo vzťahu k nám, lebo pri porovnávaní s Bohom, ktorý jediný je nezrovnateľný, sa všetko javí ako surové a hmotné. Skutočne nehmotné a netelesné je len Božie bytie.“ Teda anjeli i démoni majú určitý nemateriálny tvar a podobu.
Sv. Augustín o nich hovorí: „Anjel je názov úlohy, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš, ako sa nazýva táto prirodzenosť, je to duch: ak sa pýtaš, akú má úlohu, je to anjel. Podla toho, čo je, je duch, podla toho, čo koná, je anjel.“ Anjeli sú celým svojím bytím Boží služobníci a poslovia. Pretože anjeli v nebi ustavične hladia na tvár Otca (Mt 18,10), sú „dbalý rozkazov, poslušní na jeho slovo“ (Ž 103,20). (zr. čl.329)
Ako bytosti čiste duchovné majú rozum a vôľu: sú to bytosti osobné a nesmrteľné. Všetky viditeľné tvory prevyšujú dokonalosťou, ako o tom svedčí lesk ich slávy (Dn 10,9-12) (zr. čl.330) Kristus je stredom anjelského sveta. Sú to „jeho anjeli“: „Až príde Syn človeka v sláve a s ním všetci (svätí) anjeli…“ (Mt 25,31) Sú jeho, pretože sú stvorení skrze neho a pre neho: „V ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, svet viditeľný i neviditeľný: tróny a panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“ (Kol 1,16) Sú jeho ešte viac, pretože z nich urobil poslov svojho plánu spásy: „Či nie sú všetci anjeli len duchovia, poslaní k tomu, aby slúžili tým, ktorí majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1,14) (zr. čl.331)
V ďalších článkoch sa hovorí: Od počiatku stvorenia a po celú dobu dejín spásy, zdiaľky či zblízka, hlásajú anjeli túto spásu a slúžia pri uskutočňovaní Božieho zámeru: uzatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Hagar a jej dieťa, zachytia Abrahámovu ruku, skrze ich službu je odovzdaný zákon (Sk 7,53), vedú Boží ľud, ohlasujú narodenie a povolanie a pomáhajú prorokom, aby sme uviedli aspoň niektoré príklady.
A konečne anjel Gabriel oznamuje narodenie predchodcu Pána i samotného Ježiša. (zr. čl.332) Celý život Vteleného Slova od Vtelenia po Nanebovstúpenie je obklopený klaňaním a službou anjelov. Keď Boh uvádza svojho Prvorodeného do sveta, hovorí: „Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli“ (Hebr 1,6). Ich chválospev pri Kristovom narodení neprestal znieť vo chválospevoch cirkvi: „Sláva na výsostiach Bohu…” (Lk 2,14) Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo, obsluhujú Ježiša na púšti dodávajú mu silu v smrteľnej úzkosti, i keď podla slov samotného Krista by ho mohli zachrániť z rúk nepriateľov ako kedysi Izrael. Anjeli takisto evanjelizujú (Sk 2,10) tým, že oznamujú radostnú zvesť o Vtelení a Kristovom Vzkriesení. Pri Kristovom návrate, ktorý ohlasujú, mu budú slúžiť pri jeho súde. (zr. čl.333)
Tak isto sa teší z tajomnej a mocnej pomoci anjelov celý život cirkvi. (zr. čl.334) Cirkev sa v liturgii spája s anjelmi, aby sa klaňala trikrát svätému Bohu, vzýva ich pomoc: „Prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj oltár..” alebo v pohrebných obradoch: „Nech ťa sprevádzajú anjeli..“ alebo tiež v Hymne cherubínov z byzanstkej liturgie a slávi zvlášť pamiatku niektorých anjelov (sv. Michala, Gabriela, Rafaela a anjelov strážnych). (zr. čl.335) Celý ľudský život je obklopený ochranou anjelov a ich príhovorom. Každý veriaci má u seba anjela ako ochrancu a pastiera, aby ho viedol k životu. Kresťanský život má už tu na zemi vo viere podiel na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu. (zr. čl.336)
Skúsme to zhrnúť: Anjeli sú duchovní tvorovia, ktorí neustále oslavujú Boha a slúžia jeho spásnym plánom, ktoré má vzhľadom k iným tvorom: sv. Tomáš Akvínsky: „Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je nám k dobru.“ (zr. čl.350) Anjeli obklopujú Krista, svojho Pána. Slúžia mu predovšetkým pri naplňovaní jeho poslania spasiť všetkých ľudí. (zr. čl.351) Cirkev uctieva anjelov, ktorí jej pomáhajú na pozemskej púti a ktorí chránia každú ľudskú bytosť. (zr. čl.352)
Povieme si ešte niečo o jednotlivých anjeloch, čo o nich hovorí Písmo sv. a tradícia cirkvi: Gabriel – archanjel – (Moc Božia) bol nebeským zvestovateľom Vtelenia Syna Božieho: Najprv oznámil čas jeho príchodu prorokovi Danielovi (9,24-27) ešte v dobe a počas jeho babylonského zajatia. Potom oznámil kňazovi Zachariášovi, že sa mu narodí syn Ján, ktorý bude predchodcom Spasiteľa. Konečne zvestoval Panne Márii, že z Duch Svätého počne a porodí Božieho Syna
Michal – archanjel – (Kto ako Boh), je vodcom nebeského vojska, bojoval proti pyšnému Luciferovi a ostatných anjelov povzbudzoval k vernosti voči Bohu. Pokora ho vyvýšila nad ostatných anjelov. Tak ako Izrael ho ctí ako svojho anjela ochrancu, tak aj cirkev ho ctí ako svojho zvláštneho ochrancu vo všetkých nebezpečenstvách hmotných i duchovných, najmä v hodinu smrti, aby nám pomáhal v boji zo zlým a priviedol naše duše pred Boží trón.
Okrem jeho sviatku 29. septembra sa v cirkvi slávil ešte 8. máj ako pamiatka zjavenia sa sv. Michala na vrchu Gargano v Apúlii. Bolo to v roku 490 po Kr.. Sv. Michal sa tu zjavil tri krát v jednej horskej jaskyni a sám ju vysvätil na kostol. V tomto roku putoval diecézny biskup z Manfredonie na tento vrch, ktorý je vysoký asi 1000 m. Sprevádzali ho mnohí veriaci. Keď vstúpili do jaskyne, bola osvetlená, hoci v nej nehorelo žiadne svietidlo. Toto mu stačilo, aby uznal tieto zjavenia za pravé. V roku 492 pomáhal sv. archanjel Michal výnimočným spôsobom mestu Siponto proti útokom pohanských Odaakov. Biskup však ešte aj potom váhal vysvätiť jaskyňu na vrchu Monte Gargano za kostol. Preto sa mu v roku 493 zjavil archanjel Michael a povedal: „Nie je potrebné vysvätiť jaskyňu na kostol, pretože mojou prítomnosťou je už posvätená. Začnite sa tu modliť a slávte tu obetu sv. omše.“ Štvrtý ráz sa Michal zjavil, keď sa tu v čase mieru modlilo mnoho ľudí. Už mnoho stáročí sa táto jaskyňa, ktorá je najznámejším miestom zjavenia archanjela Michala, nazýva nebeskou bazilikou. Na toto miesto putovalo mnoho pápežov a svätých z celého sveta.
V blízkosti normandského pobrežia (severné Francúzsko) sa neďaleko mora týči kopec na ktorom sa v roku 708 zjavil biskupovi Aubertovi z Avranches archanjel Michal s prosbou, aby dal na tomto vrchu postaviť chrám, jemu zasvätený. Udialo sa tu mnoho zázrakov a uzdravení. A tak bol archanjel Michael vyhlásený za zvláštneho ochrancu Francúzska. Veľkú úctu k nemu prechovávajú aj pravoslávni kresťania.
Jeden z najznámejších pamätníkov archanjela Michala sa nachádza v Ríme. Keď v roku 590 zúril v meste mor, zvolal pápež Gregor Veľký zmiernu a prosebnú procesiu. Pri procesii niesol sám pápež milostivý obraz Panny Márie „salus Populi Romani“ z kostola Santa Maria Maggiore až k chrámu sv. Petra. Keď chceli ľudia v procesii prejsť cez most rieky Tiber, aby sa tak dostali k chrámu sv. Petra, zjavil sa nad Hadrianovým pomníkom sv. archanjel Michal. Bol v žiarivej výzbroji s mečom, ktorý zasúval do pošvy. Týmto gestom sa skončila v Ríme morová nákaza. Pápež Benedikt XI. (1304) dal z bronzu zhotoviť sochu Michala a umiestnil ju na Hadrianovo mauzóleum. Od toho času mu hovoria Anjelský hrad.
Mimoriadna modlitba, anafora Cyrila Alexandríjskeho, potvrdzuje všeobecnú potrebu anjelskej ochrany, ktorá obopína celý ľudský život. Ňou by sme tuto kapitolu aj ukončili: „Pane, maj zľutovanie s tu prítomnými veriacimi a vysloboď ich skrze svoj svätý kríž a prostredníctvom anjelov strážnych od všetkého nebezpečenstva a núdze, požiarov, záplav, chladu, zbojníkov, hadov, divej zvere, posadlosti. Chráň ich pred útokmi a nástrahami démona a chorobami.“