V týchto katechézach by som chcel vyložiť niečo, čoby som najradšej označil ako Kresťanské bojové umenie. Budem hovoriť o jeho predpokladoch, zásadách a cieľoch. Často sa stretávame s tým, že východné náboženské náuky ponúkajú rôzne systémy bojových umení. Vyplýva to z chápania ľudského života na tejto zemi ako zápasu. Človek je na tomto svete ohrozovaný mnohorakým spôsobom.
Chcel by som vám dokázať, že myšlienka boja patrí tak isto do židokresťanskej tradície, teda do biblickej tradície. Nie je to boj namierený proti ľuďom, je to naopak zápas o človeka, o zachovanie ľudskosti. Podľa kresťanskej tradície, kresťan zápasí s tromi nepriateľmi: s telom, so svetom a s diablom. V 6 kapitole listu Efezanom počujeme výzvu: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“
Prečo som sa rozhodol pre túto zvláštnu tému? Môžem povedať, že ako kňaz a spovedník mám už dlhoročné skúsenosti s tým, že mnohí kresťania nezápasia so zlom, ale snažia sa nájsť akýsi „ešte únosný“ kompromis s hriechom, aby sa ďalej mohli nazývať kresťanmi. Chodia do kostola, možno i k sviatostiam, ale žijú úplne v duchu tohto sveta. Aj medzi nami sa vytráca vedomie hriechu a vedomie toho, že hriech je prekážkou na ceste k Bohu a že s hriechom treba zápasiť. Tí, ktorí sú pozvaní na kráľovskú hostinu sa živia odpadkami!
Svet, a zvlášť svet posledných desaťročí, sa snaží nahovoriť ľuďom, že sú tu preto, aby sa čo najlepšie zabavili, aby si podľa možnosti čo najviac užili. Chcú nám predstaviť svet ako rajskú záhradu, ako jednu veľkú diskotéku alebo zábavnú show, ale to všetko bez Boha. Možno by sme tomu verili, keby to občas na tej diskotéke podivne nezavŕzgalo: občas nejaký vojnový konflikt, nejaké zemetrasenie alebo iná živelná pohroma, občas nejaký zločin, ktorý nami zatrasie a kladie pred nás otázku: „Čo je človek, čo človek dokáže? Je človek dobrý alebo zlý? Je svet dobrý alebo zlý?“
Podstatou raja nebola krása nepoškvrnenej prírody ale čistá duša, ktorá prežívala spoločenstvo s Bohom. Podstatou raja je skutočnosť, že človek, ktorý má čisté srdce, vo všetkom vníma Všadeprítomného, celý svet prežiarený slávou jeho veleby, nebo i zem plné jeho slávy a seba samého ako korunu stvorenia. Podľa židovskej mimobiblickej legendy Adamovi svietilo priamo v duši Božie Svetlo, v ktorom poznával všetky tajomstvá stvoreného sveta. Tento blažený stav trval až dokiaľ Adam nezhrešil. Legenda hovorí, že Adam zhrešil v piatok o 15,00 hodine. A traduje sa tiež, že Adam celý ďalší svoj život preplakal v poznaní toho, čo stratil. Dejiny Spásy sú snahou znovu nájsť stratený Raj, vrátiť sa do Raja. V Starom zákone to bola snaha zaujať Zasľúbenú zem, kde podľa tradície sa nachádzal Raj a kde bol stvorený človek. Skúsenosť nás naučila, že je zbytočné hľadať miesto strateného Raja na mape sveta, lebo cesta naspäť vedie jedine skrze Pokánie.
Tak ako každý výsadkár musí dobre poznať terén, do ktorého má zoskočiť, tak si aj my musíme najprv povedať niečo o situácii sveta, do ktorého sme vstúpili svojím počatím a narodením. Existujú rôzne mýty, ktoré chcú túto situáciu vysvetliť. My sa pozrieme na to, čo hovorí židovskokresťanská tradícia zachytená v Písme Svätom. Predovšetkým sa pozrieme na prvé kapitoly knihy Genezis. Budeme rozoberať štyri evanjelizačné zákony, ktoré nám ukážu našu situáciu v tomto svete a naše možnosti. Budeme tiež sledovať kroky Panny Márie, ktorá sa nám ukazuje ako prototyp kresťana.