Naposledy sme si hovorili o démonoch, ktorí sú nepriatelia nás i Boha, ktorý sa stal človekom. Avšak svet okolo nás, svet neviditeľný, lepšie povedané: svet nepoznateľný telesnými zmyslami, neobývajú len voči nám nepriateľsky ladení démoni, ale máme v tomto svete aj mnoho pomocníkov, inteligentných duchov, ktorí sú nadaní Božou dobrotou. Tak ako zlí duchovia sú nositeľmi zlých myšlienok a zlých emócii, môžeme predpokladať, že tieto inteligentné a dobré bytosti sú nositeľmi správnych myšlienok a rozhodnutí a takisto nositeľmi šľachetných citov. Myslím si, že práve to, čím naša spoločnosť najviac trpí, nedostatkom šľachetných citov a pohnútok, je dané aj tým, že sa pomaly vytráca vedomie týchto našich od Boha poslaných pomocníkov.
Jeden kresťanský filozof v návale spravodlivého rozhorčenia nad spikleneckým mlčaním, ktorého obeťou sa stali práve anjeli – Boží poslovia, napísal tieto slová: „Popierať anjelov, znamená, roztrhať každú druhú stránku biblie. Keď už nehovoríme o rituále (knihy obradov katolíckej cirkvi).“ Paul Claudel zasa hovorí: „Od anjela z raja k anjelovi z Apokalypsy, ktorý oznamuje koniec časov; od anjela, ktorý sa zjavuje Manuovi, až k tomu, ktorý osvecuje Zachariáša; od božských poslov, ktorí strestali Heliodora, až k tej anjelskej bytosti, ktorá vedie mladého Tobiáša; od toho anjela, ktorý utešuje Hagar, až k onomu, ktorý vyslobodzuje sv. Petra; na trasách, po ktorých k ľudom smeruje všetko, čo je posvätné, všade tam sa pohybujú títo obávaní a súcitní bratia, ktorých úlohou je nás poučovať.“ Tajomná prítomnosť anjelov totiž prestupuje celú bibliu. To, že sú prítomní a že pôsobia, možno vycítiť i vtedy, keď sa viditeľne nezjavujú, ako je to napríklad v knihe Genesis, v Apokalypse, v knihe Tobiáš, v knihách Makabejských, v evanjeliách a v Skutkoch apoštolských.
Starý Zákon nám na niekoľkých miestách ukazuje, ako anjeli zasahujú, aby ľuďom pomohli prežiť: Prítomnosť anjelov sa prejavuje zvláštnym spôsobom v živote patriarchov. Viackrát anjeli zasahujú preto, aby ľudí priviedli na správnu cestu. Tak sa anjel zjaví na púšti otrokyni Hagar, ktorá uteká od svojej panej, pretože bola pokáraná a privedie ju k tomu, aby sa vrátila. Anjel sa im zjaví, keď na púšti umierajú smädom a nechá v ich blízkosti vytrysknúť prameň vody. (zrov. Gn 21,17-19) V snahe zachrániť svojich zverencov anjeli necúvnu ani pred energickými zásahmi. Keď Lot a jeho príbuzní váhali opustiť Sodomu, ktorá mala byť zničená ohnivým dážďom, dvaja anjeli ho uchopili za ruku, i jeho ženu a obidve dcéry, to zhovievavosť Pánova bola s ním, vyviedli ho a dovolili mu odpočinúť až za mestom. (Gn 19) V inom prípade anjel zadrží ruku Abrahámovu, ktorý sa už už chystá prebodnúť svojho milovaného syna Izáka. (Gn 22) Keď Abrahám poverí svojho sluhu Eliezera, aby vybral ženu pre Izáka, poradí mu, aby sa zveril pod ochranu svojho anjela, ktorý mu pomôže prekonať prekážky na jeho ceste: „Pán, pred ktorým chodím, pošle s tebou svojho posla a dá tvojej ceste zdar.“ (Gn 24)
Prítomnosť anjelov sa zvlášť prejavuje v pohnutom živote Jakubovom. Keď utekal pred hnevom svojho brata Ezaua, mal sen: Videl rebrík, ktorý stal na zemi a dosahoval až do neba, a po tom rebríku anjeli zostupovali a vystupovali. Slovo, ktoré tu Písmo sv. užíva môže predstavovať nielen rebrík, ale aj Zikurat, stupňovitý chrám. (Gn 28) Po celú dobu svojho života pociťuje Jakub natoľko reálnu silu a živú prítomnosť anjelov, že keď pred smrťou žehná svojím deťom, vzdáva vďaky Bohu za to, že ho po celý život viedol, a svojmu anjelovi, že ho ochránil od všetkého zlého. (Gn 48) A boli to opäť anjeli, ktorí štyridsať rokov kŕmili Hebrejov manov na ich pochode cez púšť.
Iný anjel sa zjaví prorokovi Eliášovi, ktorý sa hnaný strachom schová pod tŕnitý ker a povie: „Už dosť, Pane, vezmi si môj život, ved nie som lepší než moji otcovia.“ Anjel mu ponúkol podpopolný chlieb, pečený na žeravých kameňoch a fľašu vody. Eliáš sa najedol a napil. Posilnený týmto pokrmom šiel potom štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božej hore Horeb. (1 Kral 19)
O prorokovi Danielovi sa píše, keď ho kráľ nechá vhodiť do jamy s levmi, anjel zavrie papule hladným šelmám. Daniel hovorí: „Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel ústa levom, takže mi neublížili. Ved som bol pred nimi nájdený čistý…“ (Dan 6) A zasa iný anjel, ktorý uchopí proroka Habakuka, ktorý nesie jedlo žencom a v okamihu ho prenesie z Judeje do Babylonu, nad jamu s levmi, do ktorej bol vhodený prorok Daniel, volá: „Daniel, Daniel, vezmi si pokrm, ktorý ti Boh posiela!“ (Dan 14)
Podobnú moc majú anjeli aj nad prírodnými živlami, keď napríklad vyslobodzujú z ohňa troch mládencov, ktorých dal kráľ Nabuchodonozor vhodiť do rozpálenej pece, pretože sa neklaňali jeho soche. Traja mládenci, ktorí sa s dôverou odovzdali do rúk Božích, sa prechádzali bez najmenšej ujmy, zatiaľčo kráľovi ľudia, ktorí do pece len prikladali, zhoreli. „Anjel Pána zostúpil do pece spolu so Sidrachom a jeho druhmi a spôsobil, aby sa im neustále plamene vyhýbali. A zo stredu ohniska učinil miesto, v ktorom akoby neustále vial svieži vánok: oheň sa ich nedotkol.“ (Dan 3) Traja mládenci boli tak ohromení týmto zázrakom, že začali spievať oslavný hymnus, ktorý neskoršie cirkev zaradila do svojej liturgie ako ústrednú modlitbu nedeľných Ranných chvál.
V knihe Tobiáš vidíme archanjela Rafaela v podobe mladého sprievodcu na cestách, ako sa snaží vyliečiť zo slepoty starého Tobita, ktorému sa prihodila ta najbanálnejšia nehoda, spadol mu totiž do očí teplý trus z vrabčieho hniezda. Toho istého Rafaela počujeme ako dáva mladému Tobiášovi ponaučenie o manželskej morálke, počujeme ako mu pripomína, že povinnosť prejavovať Bohu vďačnosť je prednejšia ako všetky ostatné záväzky a ľudské city. Tobiášov otec sa snažil utešiť svoju ženu po odchode ich syna, slovami: „Nestaraj sa!… Náš syn sa k nám vráti v zdraví… Dobrý anjel ho bude sprevádzať, jeho cesta sa vydarí a vráti sa v zdraví.“ Mladý Tobiáš na konci svojej púte, na ktorej ho sprevádzal archanjel Rafael, takto vyjadruje svoju vďačnosť voči nemu za jeho službu: „Akú odmenu mu mám dať, otče? Nebudem mať škodu ani keď mu dám polovicu z toho, čo so mnou doniesol. Priviedol ma zdravého, moju manželku uzdravil, vyzdvihol namiesto mňa peniaze a nakoniec i teba uzdravil! Akúže mu za to môžem dať odmenu?!“ (Tob 12,2-3) Tieto slová mladého Tobiáša vyjadrujú, aké materiálne a duchovné dobrodenia môžeme očakávať od anjelov.
Toto poslanie anjelov dobre vystihujú aj slová 91 žalmu: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň. Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, leva i draka rozšliapeš.“ (10-13) Podla komentára jedného z teológov, sv. Róberta Bellarmina, sa môže tento výrok chápať doslovne i v prenesenom zmysle. Anjeli strážni chránia ľudí pred fyzickým nebezpečím, tak isto ako nad nimi prestierajú svoj ochranný plášť v morálnom nebezpečenstve. Dosvedčuje to i Písmo. Anjeli nie sú ľahostajní k ničomu, čo sa týka ľudí, zaujíma ich všetko, čo sa tak či onak týka osudového ľudského putovania smerom k večnosti. Anjelom by sme mohli pripísať slová latinského historika Terentia: „Sme priatelia ľudí a nič z toho, čo sa týka ľudských bytosti, nie je nám cudzie. Besnenie prírodných síl, útoky divej zvere, ľudské vášne, intrigy, spiknutia, vojny. To všetko sa môže stať predmetom rozhodného anjelského zásahu, akonáhle je v nebezpečenstve večný osud Božích priateľov.“ Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?
Boh používa svojich rýchlych poslov, ktorí ho ochotne poslúchajú a bez odkladu plnia jeho rozkazy, zvlášť v prípadoch, keď je ohrozený vyvolený ľud. Pomoc zo strany anjelov závisela na tom, ako bol Izrael poslušný: „Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil. Maj sa pred ním na pozore a počúvaj jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vám neprepáči vaše previnenia, veď je v ňom moje meno! Ale ak budeš počúvať jeho hlas, a robiť všetko, čo hovorím, potom budem nepriateľom tvojich nepriateľov a sužovateľom tvojich sužovateľov.“ (Ex 23,20-22)